Socialna fobia

Aj ja som nerada chodila k svokrovcom. Snazila som sa vsemozne vyyhnut. Ale u nas bol z toho problem, lebo svokra sa stazovala mojmu muzovi, ze ja ani nepridem. No byt u nich, to bol pre mna obrovitansky stres. Viac ako na nejakej skuske. Moja nedovera voci nim bola vacsia ako inde. Aj si to davam za vinu, ze som sa mala prekonat a prist, no nedokazala som to.

vie niekto z vasej rodiny, ze mate SF?

a ešte k tomu alkoholu...veru...neraz som si už s ním pomohla aj keď viem,že to nie je žiadna výhra...vždy,keď bola u nás oslava,že sme mali sviatok buď ja s mužom,alebo deti,musela som si predtým dať zo 3 deci vína,aby som ich vôbec dokázala pohostiť,aby som dokázala spraviť kávu,keď mi svokra stála za chrbtom a sledovala ma a popritom mi ešte aj niečo rozprávala...aby som dokázala naliať svokrovi poldeci a nevyliala..........napokon to dopadlo tak,že som aj k nim prestala chodiť,lebo to bolo pre mňa mimoriadne stresujúce,oni nechodia zase k nám,ale aspoň mám pokoj

áno,sme si vedomí nezmyselnosti svojich pocitov,ale aj tak ich nevieme ovládať,je to ako nejaké prekliatie...Alex,nad robotou doma som už veľa krát rozmýšľala,dokonca muž aj volal na jeden inzerát-roznášanie letákov...tá pani tam povedala,že pošle letáky poštou a ja ich roznesiem...no žiadne letáky sa nedostavili,zato prišiel mužovi vysoký účet za telefónát volaný na jej číslo:)...ale presne takú robotu na doma by som teraz brala,veď aj píšu na pokeci,že klikačky na reklamy a podobne...čo si o tom myslíš?asi to bude nejaká blbosť...psychologička mi dáva drobné úlohy,napr. mám aspoň 3 krát do týždňa ísť na nejaký obed na verejnosti,s tým problém nemám,ak som tam s mužom,no nedajboh,aby tam bol niekto iní známy,netrafila by som si ani do úst:(

Ja prilis rozmyslam pred tym, ako nieco poviem aj potom, ako nieco poviem.
A s alkoholom to mam tiez rovnako, ako ty, jajka. Trochu ma uvolni, ale stale je tam ta sebakontrola.
Ano niekde som nedavno citala, ze soc. fobici su si vedomi nezmyslenosti svojich pocitov.

Myslim ze sociofobici maju jeden velky problem a to je to,ze moc rozmyslaju. Uz to tu bolo spomenute. V rozhovore, aj ked ta nieco napadne, tak to najprv styrikrat prehodnotis a az potom pouzijes. Co uz moze byt neskoro, alebo tak zavahas ze radsej nic nepovies. A pritom, ostatni ludia prilis nerozmyslaju nad tym, co povedia. Vsimli ste si to?
Máte skúsenosť s alkoholom? Ako reagujete, ked uzijete alkohol? Ako reaguje Vase okolie?
Ja sa napriklad nikdy neopijem tak ze neviem co robim. Len mi je zle. Vzdy som si vedoma co robim. Este aj ked som opita, neviem sa uplne uvolnit. Ale pomaha to. Nie ze by som to pouzivala ako liek:) len tak na porovnanie stavov vedomia.
Napr. aj v joge ide o to uvolnenia mysle. Dostanes sa do stavu, ked nie si taky upaty a nepremyslas tak.
Inak vdaka tejto teme som si zacala uvedomovat velmi vela veci. Napr. napriek tomu ze som si vedoma vsetkych aspektov socialnej fobie, nezmyselnosti pocitov, realnej skutocnosti a ludi okolo seba, moje telo stale reaguje uzkostou aj ked ja dokazem normalne fungovat.

hej hej ja sa este k nemu nechystam! ja sa len informujem :D

INZERATIK PLATNEJSI AKO KEDYKOLVEK PREDTYM!

INZERATIK ESTE PLATNY!

Zuzic ja som prisla k psychologovi, ze ,,mam nizke sebavedomie" :D. Ale ked nevies, nevadi, psycholog proste s tebou pokeca. Je to proste dost v pohode: sadnes si a ano, obvykle sa zvykne pytat na rozne veci, vsetko forma rozhovoru.