Socialna fobia

u psychologicky prvykrat si ani nepamatam co som hovorila, len trochu. ale bola som z nej vystrasena, lebo bola taka razna. Tak som potom druhykrat isla k inej, tam som vtedy dokonca plakala, az som nemohla riadne rozpravat. Hovorila som, co ma napadlo. Mozno aj blbosti, nepamatam si. A ona mi aj davala otazky. Bol to dialog.

ja sa vam tu nechcem miesat len by ma zaujimalo ze ako ste isli prvy raz psychologicke.to ste tam prisli ze mam taky problem a potom...alebo jak to je prvy raz???a jak to tam vyzera?

Ahojte, som nejako asi pozadu, rozbehlo sa to tu opat, no Zufalka, chcela som sa spytat, co by si povedala docasne na pracu na doma? [osobne velmi neviem, ake su to typy prace, ci len preklady alebo aj nieco ine] Totiz, napadlo mi, ze mozno len to, ze pre niekoho pracujes a kontaktujes tu osobu (teda idealne, keby si robila pre niekoho konkretneho) by ti mohlo pomoct prekonat blok z toho, pracovat s ludmi. Mozno na zaciatok by bola dobra nejaka forma, alebo akakolvek forma SPOLUprace, kedy s niekym pracujes, ale nemusis byt vo velkom kolektive ludi.

Za kasou to nie je nic moc, ak mas velmi silnu fobiu: moze ta to znechutit, a ako tu uz bolo pisane, nemas tam sukromie, svoj kutik. Nemas priestor skratka. A v tych hypermarketoch sa to vali na cloveka...To by ta mohlo skor zranit, myslim si, v terajsom rozpolozeni.

No, mozno neaktualny vstup, ale tak az teraz som sa sem dostala :)

PS: Vyborne, ze mas psychologicku. S nou sa venujete aj nejakym praktickym drobnym uloham alebo len rozpravate? Mozno by ste sa mohli spolu dohodnut, ze by ti davala drobne ulohy, v ramci ktorych by si sa musela priblizit k ludom a postupne by ste sa prepracovali k narocnejsim situaciam. Mozno, ak budes na tom pracovat s psychologickou (alebo teda s hocikym), budes sa citit bezpecnejsie. Drzim ale palec! Nech ta ta SF - a vsetkych tuto - necha aspon obcas vydychnut!

ked som otehotnela chodila som ku doktorke na kontroly, mala som tisic otazok, ale ked som sa opytala jednu, dostala som taku nervoznu odpoved ze som sa dalej radsej nepytala. len to najdôlezitejsie. chapem ze mala plnu cakaren ludi, ale aj tak si myslim ze v zahranici je to ine, viac sa ludom venuju, vysvetluju im. tu na slovensku človek aby si sam hladal informácie ohladne svojej diagnozy a kontroloval lekara, ci ho vôbec správne lieči.

a presne ako pise preco, u doktora ma kazdy respekt a malokto sa ozve. toto sa stane hocikomu. lekari su zvyknuti ze maju urcite postavenie a mnohi to zneuzivaju a su arogantni.

Ja som zo všetkého začala obviňovať seba, že som každému nesympatická a podobné veci... Ďakujem, že ste ma pochopili, aspoň sa mi zase potvrdilo, že nie stále je chyba vo mne. Sebaobviňovanie je veľmi sebadeštruktívne. Už samotná situácia bola poňižujúca /musela som sa do polpása vyzliecť/ a ešte k tomu ten super "dialóg", ale vďaka vám už mi je lepšie.

Mozno ma prave teraz este horsiu naladu ako ty. No ktovie co jej je?

bela2, no to by vytocilo kazdeho, nie len niekoho, kto ma SF. Mna by to velmi nahnevalo. A myslim, ze u doktorky ma kazdy respekt a sprava sa bojazlivejsie ako inde. Mne raz psycholog povedal, ze nie s kazdym sa da dohodnut a viest dialog. Niektori ludia pocuvaju len seba.
A vacsinou sa niekto takto extremne nepekne sprava, ak je tiez v nejakom strese alebo nepohode. Tak asi ta doktorka naozaj nebola dnes vporiadku.

bela, chapem ze si vytocena, mna by to vytocilo tiez. take spravanie. ale to nie je tvoja chyba ale jej. mozno mala zly den a mozno ma zly den stale.

No ku mne bola vyslovene sprostá /sorry za výraz/, keď som sa pýtala na aplikáciu liekov tak mi raz povedala tak, raz tak, tak som sa opýtala po tretí krát, tak na mňa vybľakla že mi to už hovorila, a takisto keď som sa pýtala na diagnózu mi začala tvrdiť že mi to po celý čas hovorí, pritom hovorila len nejaké omáčky a až na komkrétnu otázku Je to ...? povedala : veď vám to po celý čas hovorím, že je to toto. No neviem o tom, že by som mala sklerózu. No a nakoniec dodala, že načo som chodila za iným špecialistom, keď som u nej už bola. Lenže ona mi 3 dni nedvíhala telefón a ja som to potrebovala riešiť, a nie čakať, kedy tam bude. Na otázku či sa to vylieči do určitého obdobia, mi povedala: No a načo vám dávam tie lieky? No super komunikácia.