ahojte.tiez trpim SF uz od detstva.sice mi nebola nikdy oficialne diagnostikovana, ale mam vsetky priznaky.v skole som bola vzdy ,,ta ticha" a decka mi samozrejme davali pocitit, ze som ina...posmesky som nikdy nedokazala vratit a dusila som to vsetko v sebe.najhorsie to bolo v prvom rocniku na strednej, kde som bola totalny outsider.mala som depresie a velmi vazne som uvazovala nad samovrazdou.moja psychologicka mi odporucila lieky,takze som zacala chodit na psychiatriu.momentalne uz asi 3 roky beriem Stimuloton. nemozem povedat, ze by mi nejako pomahal, mozno len na tie depresie...vystriedala som uz nespocetne vela psychologov a psychiatrov, ale ani jeden mi nepomohol...preto som toho nazoru, ze clovek si musi pomoct predovsetkym sam.viem, ze sa to lahko povie, ale na zaklade vlastnej skusenosti musim povedat, ze to skutocne funguje.povedala som si, ze takto sa uz zit neda a zacala som postupne robit male pokroky.velmi mi pomahalo pozorovanie druhych, ako tu uz bolo spominane.predtym som sa totiz citila, akoby som vobec nepatrila do spolocnosti...teraz mam sice stale problemy ako napr. pocit, ze ma ludia pozoruju (predtym som vsak mala hotovu paniku), problemy rozpravat pred vacsou skupinou ludi,vybavovanie roznych veci/nakupy, prilis ticho rozpravam, tvarim sa vazne atd, ale oproti tomu, ake to bolo pred par rokmi, je to uz omnoho lepsie...momentalne som po maturite a chystam sa na vysku (pravo, ak sa podari...)pevne dufam, ze po case sa mi podari SF este viac eliminovat...
P.S Alex, rada Ti pomozem s Tvojim vyskumom, ak nevadi, ze mam 19...lebo tusim si niekde pisala, ze je to od 20 rokov...
