Socialna fobia

Ach, ano, to by bolo vyborne pre dcerku, keby mala taku kamaratku,ktora by ju aj medzi chlapcov dostala - jednak take zmiesane kamaratstva su casto aj aktivnejsie (aspon za nasich cias boli, napr. s chlapcami sa vzdy nieco dialo: bicykle, oberanie jablcok, kadejake napady). V predstave znamena, ze uz si ju okukava a premysla o zblizeni sa?

Preco, ja mam pred takymi ludmi nieco ako hrozu z toho, ako napadaju druhych ludi, a mam velky problem sa branit. Chcela som vlastne prispiet niecim - nejakou realnou udalostou (hoci sa citim z toho uplne nesvoja a radsej nemyslim na to, co si kto o tom a o mne mysli...brrr:) ).

Ja ale vo vas tu verim: uz ked pisete, ze len forum vam pomohlo v comsi, ako sa viete podporit, verim tomu, ze casom pomalicky a kazdy vlastnym tempom sa budete priblizovat tomu priestoru za SF (obrazne povedane)!! A tiez som si uvedomila, aka je tato skupinka prijemna, ziadne taketo utocenie, aka je tu podpora, a je to uzasne. Naozaj som z toho az sentimentalna :) Ako tu ludia bojuju a nevylievaju si svoje emocie, ako sa zaujimaju zivo o vsetko! To je uzasne! naozaj.

Dnes som v uplnej depresii. Dufam, ze len koli pocasiu. (asi nie)

A moja dcera, ako vnima ostatnych. Ako neposlusnych, nezbednych, niektorych vyslovene zlych. Kamartka bola jej jediny oporny bod. To je problem. Viem, ze uz si v predstave nasla novu kamaratku, jedno dievcatko, ktore sa vraj kamarati s kazdym aj s chlapcami. To by bol pre nu fajn vzor, myslim. Keby si zacali byt blizsie a ona by sa od nej trochu ucila a odkukavala. Ale to je len taka moja predstava a asi vobec nie realita.

Ja s takymi ludmi neviem vychadzat. ja pred nimi utekam. Skryvam sa.

Alex, ty mas urcite uz velku cestu za sebou, pises velmi otvorene. Ten, kto ma este silnu SF by toto nedokazal. Pretoze ty tu nie si tak inkognito ako my ostatni. Je to urcite take oslobodzujuce, uz sa za tu SF az tak nehanbit a s kludom sa otvorit, byt sam sebou. To by som chcela vediet a nebat sa nasledkov.

Mimochodom, neprijemne je to, ze aj ked sa u mna SF zlepsila, niekde vzadu ostava ta stara znama neistota, jednoducho poznam ten strach, tie okovy, zabrany,uzkost z ludi. Je to tam. A obcas to v narocnej situacii vyplava. To je take ..no treba sa s tym naucit zit.

Och, ja dnes nemam svoj den, prosim, moje prispevky s nadhladom. Dakujem.

Ako reagujete na taketo typy ludi vy? Ja okamzite vzplaniem do emocii, ale pracujem na tom. Celkovo pre mna SF bola vo velkej miere pracou s emociami: ci uz to bol strach, bloky, uzkosti, alebo hnevlivost z frustracie a podobne.

Mimochodom, Bela, tu je ukazka utoku na moju osobu a ako som to zvladala velmi vratko ledva ,,na jednej nohe". Toto je pre mna velmi velmi zranitelna a narocna situacia:

socialnifobie.info

Priame utoky na svoju osobu a pre mna je isty typ utoku aj to, ked mi niekto skace po hlave, len je menej priamy, su situacie, kedy mam skutocne problem najst sposob, ako sa spravat.

V tom prispevku som sa nechala uniest emociou, potom som sa snazila byt rozumnejsia, ale ako vidno, emocie ma mali v moci.

Rozhodne, bojujem, aj ked zo mna pocit menejcennosti tecie ako voda dazda :D Ale priznam sa, ze este neviem odhadnut mieru a lahko ma ovladnu emocie. Nevadi. Verim tomu, ze nech sa aj 100x znemoznim, jedneho dna ma osvieti a obstojim aj tvarou v tvar ludom, ktori ma dokazu zranit alebo velmi velmi rozrusit a nahnevat! Toto mi aj pomaha necitit sa zakazdym nanic alebo nejako nehodnotne. Proste niektore situacie nezvladam uplne, ako by som chcela pre vlastnu precitlivelost. Ale trenujem a idem do toho s plnym nasadenim :) [no skratka pestujem vieru a optimizmus]