Socialna fobia

Ja sa takisto snažím nejako vychádzať s takýmito ľuďmi, základ je neukázať svoju slabosť a pocity menejcennosti. Ale oni ťa dokážu niekedy tak zdeptať, že ani neviem čia som. Ale aj tak bojujem:)

bela, mavam - uz menej, ale stale som ,,poddajna". Uff, strasny pozierac energie! Stale hladam sposob, ako s takymi ludmi komunikovat, este mi to uplne nejde, ale hladam, skusam.

Nemávate často pocit, že vám ľudia "skáču po hlave"?
Lebo ja áno.

taketo clanky mi pripominaju, ake obcas moje problemy malicherne {tento je o zvieratkach a ludoch}:

jurajlukac.blog.sme.sk

Preco, ano, dobra otazka, co z toho, ze je clovek uz preanalyzovany, ale ja verim, ze cely ten proces priniesol nejake odhalenia, ktore predsa len boli uzitocne.

Co sa tyka fora v Cechach, tam maju asi ine moznosti, co sa tyka SF a co som postrehla, najma tam maju docenta Praska (autora uz tu spominanych kniziek o SF) a maju aj skupinovu terapiu v Olomouci. Na druhej strane, mne sa toto nase forum paci. Ved kto ma zaujem, najde si sem cestu, je bohate na rozne temy a ludia s SF si mozu tiez zalozit skupinku alebo najst si info, alebo sa podelime :).

Inak, je to naozaj bolest,ked to vidis na vlastnom dietatku, ako sa trapi. Nemam deti, ale toto si viem velmi zivo predstavit! Pretoze by ma to rovnako hlboko trapilo:(. Ako sa jej javia ostatne deti, mimo tej kamaratky teda? Ake ma s nimi vztahy? Nebola ta jej kamaratka jediny ostrovcek v tej skole?
Mimochodom, kamaratit sa aj s konkurentkou, nie je to zly napad, ale trojica je take nestastne usporiadanie -lahko tam vznika spojenectvo dvaja proti jednemu:(.

Och dakujem vam za rady. Vcera vecer som sa s nou rozpravala. Nieco podobne, co ste aj vy hovorili. Aj vdaka tomuto foru a minulym napadom a radam, som jej radila. Nech neberie kamartku az tak vazne, nech sa skusi kamaratit aj s konkurentkou, mozno by mohli byt tri kamaratky, potom, nech sa kamarati tak trosku s kazdym. Lenze ke si ju ja predstavim, jej sposob prejavu a spravania sa v skole(bola som na dni otvorenych dveri 2X, tam som ju videla), je to celkom iny cloviecik ako doma, uplne iny. Doma je vesela, nezbedna, dost ukecana. A tam cez prestavku len sedi na svojom mieste, ako zaseknuta. Neviem si predstavit, ze ona aktivnejsie vyhladava spolocnost v triede. Neviem ako jej pomoct. To je este horsie ako vlastna SF, ked sa tak javi moje dieta. Je to horsia uzkost, ako moje uzkosti voci svetu a ludom. Neviem sa odosobnit. Neviem najst nadhlad.
Dnes som doma, ale kazala som jej ist aj do sk. klubu poobede. Neviem, co to je dobre, ale trochu som ju chcela hodit do vody.
Alex, aj ja sa citim preanalyzovana. A co z toho?
George, aj ja dakujem za typ. Uz som pozerala tu cesku SF stranku. Neviem preco slovenske take nieco nie je. Sme akysi ini, nie?

Aaa, skoro som zabudla! George, vdaka za tip na forum socialnifobie.info, uz som tam nalepila moj inzerat k vyskumu a pekne odpisuju odtial ludia :). VDAKA za tip!

PS: A tiez vsetkym bre ranko, ja som sa nedavno zobudila :)

Ahoj, Evilove, dakujem za ponuku k pomoci! Dotaznik ti rada poslem, nevadi, 19, to je skoro 20 ;). Inak tvoj pribeh je podobny mojmu: sice som nevyskusala mnohych terapeutov, tiez som vela pozorovala ludi a snazila sa to prekonavat v konfrontacii s realitou - dodnes, kedy uz som na tom v pohode az na specificke situacie. Ja mam tiez dake pilule, ale mne skor pomohli nie z depresie, ale zo strasnej uzkosti, ktora bola pomaly na dennom poriadku a vyustila v elegantny uzkostny zachvat s pocitom derealizacie v autobuse. Brrrr, MHD som potom nemohla vidiet, tak som ,,aspon chodila vsade peso" :). Aj na zaklade tejto skusenosti som si uvedomila, ale dolezite je DIVAT SA NA SVOJU UZKOST AJ AKO NA SIGNAL, UKAZOVATELA toho, co nie je v poriadku, co treba dostat zo zivota, aby sa nam priznaky zmiernili. Mne pomohol tento postoj k tomu, aby som si mohla odkryt dalsiu vrstvu sociofobnej cibule, co je za cim a prave to riesit. Ach, uz som ale preanalyzovana :D

PRECO: Zdielam nazor s Belou: dcerku laskavo povzbudit a jemne ju naucit, aby sa zaujimala aj o ine deticky. Ano, mnohe sme mali skusenost lipnutia na jednej kamaratke - sama som v detstve zazila tieto ,,sutaze o kamosku", kedy sa robili take veci, ze sa dve dohodli a prisli mi oznamit, ze sa so mnou nehraju a potom som to zopakovala ja (cisty konformizmus, nikdy som to nechapala, a plus teda sutaz o kamaratkinu priazen), a potom sme sa zase hrali spolu. Je mozne, ze sa zase zacnu spolu kamaratit, zial, deti uplne inak vnimaju vztahy a mnohe dievcatka sa nechaju zlakat inou ,,kamaratkou" pre nejaku atraktivnu vec, ktoru ona prave ma (v nasej dobe stacilo malicko, aby ste boli zaujimavym dietatom: pekne vlasy, sukna, babika...). A verim tomu, ze jej isto pomahas najviac ty tym, ze si taka vnimava a citliva mamka!

preco: viem co prezivas, tak ako som uz pisala, tiez som si niecim podobnym v detstve presla, ked sa mi nieco stalo co ma velmi ranilo, tak som tam uz nikdy nechcela ist. Ale stale sa vo mne nieco prelomilo a prekonala som to. Ale viem, ked to clovek preziva, strasne boli dusicka. Hlavne dcerku povzbudzuj, pripominaj jej ze su tam aj ine dievcata, /verim ze to urcite robis/, mozno ta jej kamaratka chce len na chcvilu zmenu, ale hlavne je aby dcerka na nej nelipla. Potom ju to bude viac zranovat. Ale ked sa zacleni, uz to tak brat nebude. Tolko moja skusenost.