Socialna fobia

Slivovicka: ty si jak ja! Ja mam tiez 30, tiez este nemam deti a tiez chcem mat a tiez sa bojim aby to po mne nezdedili! Nie si z BA? Doteraz som deti nemala a som rada, bola som nevyrovnana a nevedela by som spravne vychovavat, ked som mala problemy sama so sebou. Teraz, nie ze by som uz bola jak normalni ludia, ale oproti minulosti mam aspon vyssie sebavedomie. Hovorim si, ze ked budem deti vychovavat tak, ze ich budem vela chvalit, tak by to nemalo byt take zle ako so mnou. Mna keby v detstve chvalili tak tiez som niekde inde ako som. Ale ked mne vsetci hovorili aka som nemozna, aj rodicia, a ja som tomu verila a aj som bola nemozna.

Preco - to s tou tvojou dcerou ze s nou kamoska uz nesedi, mozno v tom neni nic vazne, odsadla si a zase si prisadne alebo si prisadne niekto iny. Ja vidim velmi pozitivne to, ze tam vobec nejaku najlepsiu kamosku ma, a predpokladam aj nejake ine kamosky. Ja som v tom veku v skole nemala ziadnu kamosku, sedela som ticho stale na svojom mieste a tvarila som sa, ze tam ani nie som. Mala som mimo skoly cele detstvo dve kamosky, boli to moje sesternice, mozno to bolo preto, ze som s nimi bola od malicka a tak som sa pri nich nehanbila. S nimi sme sa normalne hravali. Mama mi casto hovorila ze nech si predstavim ostatne deti ako ze su to moje sesternice, ale to neslo. Vzdy som velmi chcela byt normalna a vediet sa nenutene bavit. Ked som dosla do pubertalne veku a pocuvala dievcata jak sa trapia kvoli laske, hovorila som si, chcem mat vase problemy, naozaj som po tom velmi tuzila, ja som sa na ineho chlapca nedokazala ani pozriet, nieto s nejakym chodit. Ale aj to sa casom vyriesilo, mala som aj chlapcov. Prveho tak v 17-ke.

Preco - presne, naozaj sa takto zije ovela tazsie. Vsak ja, tolko som mala planov, keby som bola normalna, mohla som toho viac dosiahnut. Chcela som trocha pochodit po europe ci aj po svete, naucit sa jazyky. Kedze nemam peniaze, najjednoduchsia cesta by bolo ist robit aupair, ale neviem si najst cestu ani k detom, neviem o com sa s nimi mam bavit, ako sa k nim chovat. Mozno ked budem mat vlastne tak to bude lepsie, dufam. Raz som skusila ist robit aupair ale po tyzdni ma rodina poslala domov. Dost frustrujuce. Nemci sice hovoria "eimal ist keinmal" ale ja som uz nikdy nenasla odvahu skusit to znova. A tiez, momentalne si hladam pracu a nie je to s nou teraz ruzove, mohla by som skusit aj ine prace ako som robila - keby som vedela komunikovat s ludmi. Nieco take ako predavacka u mna nehrozi, jednak by som sa s tymi ludmi nevedela porozpravat a keby tam dosiel niekto drzy a arogantny by som sa nevedela branit. A dalsia vec, ze ja mam tremu pred druhymi ludmi pocitat peniaze a by som sa bala, ze to zle vypocitam.

Unavena byvam aj ja, ked mavam uzkosti,stresy, depky. vzdy z toho som uplne naklonena a iba by som spala a chlipala litre kavy a jedla kila cokolady...tak bez energie sa zvyknem citit. Cela posledna zima bola ako medved v brlohu, uplna nechut ist medzi ludi, samotna myslienka hluku, vravy, blizkosti bola vycerpavajuca na spanok...

preco: hej, ja som unavena stale!

Inak len pre info ja beriem Alventu, to je taka "stredna trieda" zevraj, aspon ma to udrzuje ako tak, striedavo slnecno oblacno, len teraz je to trosku horsie.. Kedysi som brala Remeron, a ten ma straasne uspaval, co tu pri Alvente je ok.

preco: hej, ja som unavena stale!

Inak len pre info ja beriem Alventu, to je taka "stredna trieda" zevraj, aspon ma to udrzuje ako tak, striedavo slnecno oblacno, len teraz je to trosku horsie.. Kedysi som brala Remeron, a ten ma straasne uspaval, co tu pri Alvente je ok.

Aj ja napriek vsetkemu lubim rodicov. Chceli len dobre, akurat, ze casto nespravnym sposobom. Tak ako ja teraz pri mojich detoch, ine sposoby, ine chyby

hej, je objektivnejsia, a zjavnejsia :) zrazu ako by ta osvietilo :)))

Ano, vychovavanie je vzajomne. Mna deti velmi vychovavaju. Od nich sa kritika berie inak ako od mamy, vsak?

tak to je jedna z najtazsich veci na svete :) ked budes svoje dieta lubit, na inom nezalezi...chyby sa daju odpustat, ak su robene z lasky. snazim sa byt dietatu vzorom ale je to velmi tazke, tazsie ako som si myslela. a cim dalej tym viac chapem veci,ktore som predtym nechapala. tak ako dieta v puberte berie zakazy ako ciste obmedzovanie a dospely to chape ako ochranu svojho dietata...chybam sa nevyhnes. najdôlezitejsi je ten vztah, ktory ti ostane. my sme sa s mamou tak trochu vychovavali navzajom :)