Socialna fobia

Jajka, tie hranice, keby som vedela odhadnut, bola by som rada.

moja mama....prehnane kriticka, vsetko muselo byt podla nej. ale aj tak ju lubim. ale byvat s nou, to by som asi dlho nevydrzala :) inak inteligentna, sikovna, obetava, sarmantna, velmi oblubena, len ma nenechala robit si veci po svojom.
ja to mozno naopak prave prehanam, mojmu dietatu odmala davam na vyber vo vsetkom, az to nie je dobre :) no hranice sa tazko hladaju, chyby robi kazdy.

Alex, to by sedelo, ze sa nevedia mamy na nas naladit. Aspon u mna by to sedelo. Teraz si to aj viac vsimam, ake je vlastne spravanie mojej mamy. Teraz jej ovela viac odporujem, ako v detstve, strasne vela veci ma u nej podrazdi. napriklad nevie pochopit, ze tym, ze som hanbliva, nikdy nebudem nosit oblecenie, ake by mi ona vnutila, a ake ona nosievala (vystrednejsie, farebnejsie...)nechapem, preco to nemoze akceptovat, ale to kritizuje, ze v tom a hentom zle vyzeram.

Prenesenie strachu na vlastne deti. Toto urcite robim, aj ked nechtiac, snazim sa na to mysliet, aby som to nerobila. A tie pocity viny, ze tym detom ublizujem. Hroza.

Zufalka, tym padom si ja osobne myslim (ale nie som este ani len mgr. :) ), ze je to SF. Panicka porucha je nieco celkom ine. Poznam osobne jednu dievcinu s panickou poruchou, a ta sama povedala, ze nema socialny strach ani trosku. Naopak, ako ju poznam, je schopna sa skamosit s uplne cudzou osobou len tak, sama:)

Zaujimave inak, damy, ze kolke tu spominate tie komunikativne mamy, ale akoby sa nevedeli naladit na svoje ratoslesti (nehodnotim, iba sa zamyslam, ze to tak vyznieva, nepoznam ich).
To s tymi agresivnymi otcami a ich SF, viete o tom, ze mnoho mladych delikventov trpi extremnou hanblivostou? Akoby ta agresivita bola nejaky ventil vsetkych frsutracii, hoci samozrejme, agresivita je crta osobnosti, niekto je menej, niekot viac.
A este Preco a ine mamicky, paci sa mi, ze ste take pozorne! Uz len to, ze sa s detickami pozhovarate, wow, to je fak pekne strasne:)

ja mam tiez 30...takze sme na tom vsetky takmer rovnako :)

myslim ze strach o deti je prirodzeny, este je mozno zosilneny vašou zlou skusenostou - mate strach aby dieta neprezivalo to zlé čo vy. mala som kamaratku, jej mama sa strasne bala psov, a hoci ona sama nemala ziadnu negativnu skusenost so psami,jej mama preniesla ten strach na nu.

Alex panikárim zásadne len v sociálnych situáciách...netrpím depresiou,aspoň si myslím,aj keď jasné,že aj ja mávam aj "horšie" dni...takže je to predsa SF a som tam,kde som aj bola:)

Inak, Catri, tvoj pribeh je sokujuci :( Sialene prostredie, strasne. Tak dufam, ze tu ti pomoze si aspon virtualne s nami pokecat, sme tu vsetci skuseni, co sa tyka SF:)