Socialna fobia

jfd, no prave naopak, myslim, ze sme tu taki, co sa nam to chce citat. Mne teda urcite, lebo vo vacsine veci ostavam prekvapena, ze ako moze mat niekto tak cudne pocity ako ja. a to sa tu na tejto diskusii mnohi v mnohych pocitoch zhodujeme.
Ja mam tiez vela snov, a myslim, ze zaujimavych, ale tiez nesplnene, lebo nemam odvahu a som bojko.
Ale ty nie si uplne sama, ked mas priatela, a dokonca vyzera, ze celkom chapaveho. Tak ked mas u neho aku-taku podporu, je to dobre. Bude sa ti potom lepsie na sebe pracovat, ked nie si celkom celkom sama.

tak uz som si nasla na internete nejaku psychologicku,lebo fakt neviem kde inde mam hladat.zlate stranky? :-) to nie.len neviem,kedy sa k tomu odhodlam.tiez premyslam,ze by som o svojom probleme povedala priatelovi.ale on by zrejme ostal prekvapeny a hladal riesenia,ktore by mi nepomohli.asi by ma podporoval v navsteve psychologa,ale ja neviem.asi mu to najskor nepoviem,mozno casom.vadi mi len ten pocit,ze som takpovediac -v tom sama-,ze o tom nikto nevie a na cele to som len ja a nikto iny.tiez si myslim,ze budem pred tou psychologickou plakat.som neskutocne precitlivela.hneva ma,ze ja som si takyto zivot nevybrala,chcem uplne iny zivot a v tomto som doslova uvaznena.robotu si hladam ale nikde ma nechcu,teda ani mi len neodpovedaju.ja uz ani sama pomaly neviem,kto som.mam sny a neviem si ich splnit a viem,ze ak nie ja,nesplni mi ich nikto.ubija ma,ze proti tomu nedokazem nic robit aj ked tak velmi chcem.chcem zit iny zivot,toto nie.stale sa len z celej sily o nieco snazim a niiiiiic. :( brali ste aj nejake lieky,alebo len terapia?zmenil sa vam zivot v zmysle,ze ste si viac verili?ja s citmi problem nemam,som v nich velmi otvorena.ja sa len nedokazem presadit,nemam uz pomaly vobec ziadne sebavedomie,mam strach si co i len pisat alebo chatovat s niekym znamym lebo neviem,co mam pisat.s tymto som mala problem vzdy-nikdy som nevedela o com sa mam s ludmi bavit,proste prazdna hlava.a teraz mam 26 a su veci v ktorych sa dokonale vyznam.a ked sa o nich niekto bavi a moze aj vediet,ze sa v tom vyznam-na nic sa ma nespytaju,dokonca ma este poucaju.vobec ma nikto nerespektuje a ja neviem preco.ach jo,asi sa vam to ani nechce citat,tak radsej koncim.

jfd, aj ja som zvedava, ci sa ti podari psycholog, a co na to povies. Do toho

Keby nieco, Jfd:), prides sa k nam podelit o skusenost, dobre? Na to mame fora! Vela stastia!!

prepacte za ten nick,ale nic ma nenapadlo,tak som tam len nieco potukala :-) dakujem vam za info,asi to skusim,lebo viem ze takto uz dalej nevladzem a cim dalej to je horsie.teraz uz len vybrat nejakeho psychologa.

Ahoj, Jfd..:) No kazdopadne sa nechaj inspirovat tym, co pisu dievcata, rozhodne stoji za to odhodlat sa a vyskusat. Mozno najdes psychologa, ktory ti sedi, za nejaky cas. Kludne treba skusit viacerych, to som sem uz tusim aj pisala niekomu. Lebo zivot medzi stenami je utrpenim ;(.
PS: Su aj psychologovia, kde urcity pocet sedeni preplaca positovna, takze neplatis nic. A kazdy psycholog pracuje inak.

A tiez som isla prvykrat ked som mala asi 25-26 rokov. Neviem uz presne.

jfdhfis, to co pises, vystihuje aj moje pocity. Taky zivot, koby len prezivanie zo dna na den. Chcem ti povedat, ze mne psychologovia(vyskusala som troch), vzdy pomohli aspon v tom, ze mi dali iny pohlad na svet, a hlavne na seba. Pomohli mi trochu viac si samu seba vazit, hoci ja som sa asi nijako nezmenila. Aj ja som od nich odchadzala skoro vzdy povzbudena. A velmi dolezita vec, co som ja pred tym nedokazala, ze ma naucili lepsie vyjadrovat svoje pocity, myslienky. A menej sa hanbit za to, co citim. ale trvalo mi to, kym som sa odvazila dostat zo seba niektore veci. Zo zaciatku som sa aj u psychologa velmi hanbila a hovorila vyhybavo a opatrne. Skus to, oplati sa to.

...a ešte som zabudla napísať,že ma objednáva raz za mesiac

jfd...:)tak ja mám 29 rokov a tiež som sa pár tých rokov odhodlávala,či so SF ísť k psychológovi,alebo nie...no keďže to bolo čím ďalej,tým horšie,musela som...nechcela som,aby sa to dozvedeli rodičia,ale raz to prasklo,moja mama to tiež nechápe,iba vraví,aby som sa už konečne vschopila a našla si prácu,no ja len sedím doma a som na predĺženej MD...u mojej psychologičky to bolo na prvej návšteve tak,že najprv mi urobila vstupné vyšetrenia,aby vlastne zistila,či to vôbec je SF alebo len sociálna úzkosť...tak mi dala kresliť také postavy,muža a ženu,potom som musela napísať,koľko asi majú podľa mňa rokov,potom som kreslila strom,ukazovala mi také machule a ja som musela povedať,čo mi pripomínajú a ešte som vyplňovala dotazník z 25 otázkami,ktoré sa týkali SF...nakoniec usúdila,že je to SF a že som sfantazírovaná a príliš zameraná na seba...no a teraz keď k nej chodím,zapisujem si na papier situácie,v ktorých pociťujem úzkosť a potom jej to čítam a ona mi radí,čo mám v tých situáciách robiť,ako myslieť,ako nahradiť nesprávne myšlienky tými správnymi,aby neprišla na mňa úzkosť.inak dosť mi radí,keď od nech odchádzam,som taká spokojná...platím za jedno sedenie 2 eurá - je to na 40 minút...no ak sa sedenie predĺži,za každých ďalších 15 minút sa dopláca ďalšie 3 eurá...no vždy som tam viac ako tých 40 minút a zatiaľ nikdy odomňa ešte tie 3 eurá navyše nepýtala,neviem prečo:)...a neboj sa,že by ťa nepochopila,nato predsa je...ja som s mojou veľmi spokojná a fakt ma drží nad vodou...