Socialna fobia

tiez som nechodila nikdy na kruzky hoci som chcela - hanbila som sa ist sama, nemala som s kym. myslim ze to je tiez celkom bezne, hlavne u zien. ved ani do baru nechodime sami :) potrebujeme si dodavat odvahu. som schopna urobit cokolvek pre inych ale pre seba nie, na seba kaslem - zacala som to menit. chodim cvicit, su tam fajn ludia, jedine co mi na tom vadi som ja :) ked som unavena mam zo seba zle pocity atd. ale neprestanem.

jfd, otravuje ta to, alebo je za tym este nieco viac? Napriklad ja som si tiez kedysi myslela, ze ma ludia otravuju. Ale zistila som, ze ochotne a rada pomozem, ako vacsine ludi mi to sposobuje dobry pocit niekomu pomoct. U mna sa za tym skryva to, ze sa bojim, ze niekto bude odo mna chciet nieco, co nebudem ochotna urobit, alebo ma to bude naozaj obtazovat. a bojim sa povedat nie, odmietnut. tak radsej tomu predchadzam. napriklad som niekedy neotvarala, ked niekto zazvonil, lebo som sa bala, ze to bude nejaky podovy obchodnik, alebo nejaki kolednici, co ma naozaj otravuju, lebo som nebola schopna im slusne povedat, ze nemam zaujem. A potom som si povedala, ved oni su ti, co sa niekde vtieraju, ved ja kludne mozem povedat, dakujem nemam zaujem. Tak na nich som si trochu nacvicila nebat sa aj odmietnut. Ale nie ze by som to uz dokazala, to nie. Este sa mam co ucit.
A tiez som samotarska povaha. Stacili by mi jedna - dve spriaznene duse.
Aj vy nedoverujete ludom?

jfd tie stavy co si spominala - ze sa citis ako opita a pod - pozri si temu derealizacia

ja ked som sama,tak sa mi nechce povacsinou robit nic.ani si nevarim,nikam nejdem a tak.ale ja som vzdy bola rada sama,vtedy davnejsie (na strednej) som to este povazovala tiez za crtu mojej povahy.a mozno aj taku povahu naozaj mam-samotarsku.ale viem,ze mam aj chorobu ako pises.lebo sa neviem uvolnene a nenutene bavit s ludmi.ak mam byt uprimna,tak ludia ma otravuju :-( je mi z toho zle,ked si na to spomeniem.modlim sa cele dni aby mi nikto nevolal a nechodil za mnou,lebo ma to otravuje a ako by som to vyjadrila...tak ma to sklucuje.

preco:mozno skusim tu jogu,vraj je to najlepsie na ploche brucho :-) ja som chodievala vela cvicit asi pred dvoma rokmi,ale som prestala,lebo to stalo vela penazi a kedze nerobim...ach jaj,je to zacarovany kruh.preto som sa aj pytala,ci sa za terapiu plati.lebo co com tak pozerala ceny na internete,maju tam jedno sedenie aj 20 Eur a to ja urcite momentalne na to nemam.dufam,ze to preplati poistovna.

hej, tiez mi castokrat chyba motivacia robit nieco cisto len pre seba... a este ked vidim ako si ostatni ludia schopni robit vela veci len kvoli sebe (napriklad nahanat kontakty a obiehat vyznamnejsich ludi kvoli kariere) tak navyse mi pripadaju divni oni nie ja...

Chcem sa vas opytat, ci sa vam chce robit nieco len sami pre seba? Alebo Vas vtedy nebavi nieco robit? Aj vy ste viac motivovane, ak robite nieco vo dvojici, alebo koli niekomu, kto bude s vami zdielat radost alebo zaujem?
Mne sa samej pre seba nechce, preto sa mi nic nechce robit. (ak neratam, co musim robit pre deti)

jfd, este som si vsimla, ze ta zaujima, ako prebieha sedenie u psychologa. U mna to bolo iba rozpravanie sa. Ziadne kresby a podobne. Typicke bolo, ze sa psychologicky snazili, aby som povedala, co citim. A castokrat som sa tam aj rozplakala. No ako som sa len hanbila.
Ozaj, ano aj ja mam pocit, ze som leniva.
Ale to urcite suvisi s SF. Asi mame malo vole a motivacie v tej samote nieco sa prinutit urobit. Nie je to prava lenivost. kym sa clovek aspon trochu nerozbehne, treba sa len donutit.

jfd, ja myslim, ze este by som mala pokracovat s navstevou psychologa, lebo teraz mam uz skoro 4 roky prestavku, a mam teraz velmi zle obdobie, tak asi mi treba nejaku pomoc. Presne vsetko to co pises, pocitujem velmi silno aj ja. je to taky pocit samoty velmi intenzivny, ze naozaj nie je na svete nik, kto by bol rad v mojej spolocnosti. Neschopnost zblizit sa s niekym. Mat priatelsky, prijemny, potesujuci vztah.
Vsimni si, ze SF sa spomina ako choroba, nie ako povahova vlastnost. Sama neviem, co je pravda. ja sama pre seba si vzdy radsej poviem, ze je to choroba. Potom sa necitim ako niekto so zlou povahou a zaroven si poviem, ze to treba liecit.
Viem, ze pre teby by to bolo velmi tazke (viem podla seba), ale ked zacnes chodit ku psychologovi, mohla by si zacat este aspon jednu vec popri tom, (napriklad aerobic), ja mam na sebe odskusane, ze vacsi fyzicky vykon mi zlepsuje naladu.
No ja tu radim a uz asi pol roka ak nie viac sa neviem donutit ist tiez niekde, chcem zacat jogu, niekto z SF tu pisal, ze pomohla.

niekedy mam pocit,ako keby som bola opita (aj ked som nepila).taky nejaky pocit ako keby som snivala a podobne.myslite ze to suvisi so SF?asi by som mala ist naozaj k nejakemu doktorovi

tak, urcite to nejaky efekt malo - naucila som sa hovorit otvorenejsie o svojich pocitoch, vyjadrovat ich, spoznala som trosku lepsie seba a ludi... nebolo to zamerane na prejavy SF takze to neviem posudit.