Socialna fobia

Viete, coho som sa vzdy bala ja? Byt taka, aka naozaj som. Bala som sa pri ludoch so spickovym vkusom, ze ma odsudia pre nejaky gyc, bala som sa pri distingvovanych, ze budem posobit vulgarne etc etc. V tom som sa cela stratila...Bala som sa totiz, ze ak budem taka, aka naozaj som, ostanem sama. Tak toho som sa vzdy bala ja.
Pretoze som vzdy vedela, ze nesplnam ocakavania inych...mam podobne pocity pri formalitach okolo lucenia etc s rodinou,lebo k rodine nemam extra vztah, myslim aj sirsiu rodinu. Od puberty som rebelovala a odmietala rodinne oslavy, ktore boli o peceni kolaca a umelych usmevoch.
Mimochodom,ja viem, ze cim viac budem sama sebou, budem to mat s ludmi tazsie :) Lebo vraj mam vysoke naroky na okolie..a zistujem, ze je v tom asi aj trosku pes zakopany....Aky je vas vztah k ludom? Mate zaujem o ich spolocnost? Vyberate si? Preferujete nejakych ludi?

A vy ostatni, coho sa vlastne vskutocnosti bojite. Je to u vas aj o strachu? alebo len o akejsi uzkosti?

A dobra otazka, ze coho sa vlastne bojim. No vies, ze neviem? musim rozmyslat

Jajka, To vsetko je pravda. Asi treba cielene kazdy den zacat mysliet na to akym sposobom myslim. Mozno zo zaciatku si napista normalne tahaky na miesta, kde sa pozeravam, aby som si pripomynala, ze od teraz idem menit sposob myslenia. No ktovie, ci by to pomohlo. Mozno ano, ked ten zly sposob je uz taky celkom zautomatizovany v hlave.
Ano, su ludia ktorym som sa musela vzopriet. A bolo to tazke. Ale bolo to uz zo zufalstva.

pozitivne myslenie, to je tazke tak zovseobecnit, ked su o tom cele knizky, je to vlastne zivotna filozofia, ktoru si musis vybudovat...su ludia ktorych vytacaju malickosti, mna uz nie, ked nejde o zivot, hodim to za hlavu. ak sa to neda riesit - dost ma trapili veci okolo sveta, ludi, zivotneho prostredia - ale co s tym realne narobim? s cim mozem ja nieco urobit? so sebou. dokazem sa presadit? ako chcem zmenit veci okolo seba ked neviem zmenit samu seba? si mile rozumne žieňa, je to vidno z toho co a ako pises, jedine co ti chyba je ta odvaha, pustit sa do toho. coho sa najviac bojis? alebo koho? dokazala si sa v zivote postavit autorite? rodicom?

Ano, viem, je to o pozitivnom mysleni, asi sa to musim naucit, pozitivne mysliet, hoci neviem ako.

hej verim tomu ze to je predispozicia. je to povaha, temperament, citlivost.
mam surodencov, ti isti rodicia, ina reakcia na vychovu.
a okrem toho, je to tak obycajne, ze dvojicky su kazda opacna, povahovo, resp. jedna je dominantnejsia.
netreba to brat ako chorobu, ani sa na to vyhovarat. treba sa premoct a ist na tie akcie. kazdy zazitok, ktory zmeskas, uz nemas sancu znova chytit.
preco - to ze si viac pamatas kritiku, to je prave o pozitivnom mysleni a sebadôvere. zabudni na to co bolo a divaj sa vpred, hladaj uspechy, stanovuj si ciele a tes sa z kazdeho uspechu. nezabudni ze clovek sa uci na chybach. kazdy neuspech je krokom k uspechu, je to lekcia, ako sa zlepsit...

Este som nad niecim rozmyslala. Myslite, ze ludi sa uz narodia s nejakou predispoziciou k SF? Lebo ja som mala spoluziacky - dvojicky. Cize ich rovnako v rovnakom case ovplyvnovali ti isti rodicia, ale kazda bola ina. Opaky. Jedna vesela, zhovorciva...Druha placha, ticha....Tak jedno dieta aj pri dominantnych rodicoch a mnohych neprijemnych zivotnych zazitkoch, posmeskoch, nebude mat SF, kym na to druhe dieta sa zle pocity akoby lepili a ostavali v nom, vytvarali bloky, nedoveru a pod. Ide o to ktorym smerom je orientovana citlivost?
Napriklad ja si viac pamatam kritiku, a nie pochvalu. Viac si ukladam v hlave negativne skusenosti, nie aby mi pomahali tie dobre. Preco tak hlupo uvazujem? Nechapem.

Ja som nechodila ani na kruzkovice, ani na ziadne stretavky po rokoch, ani so spoluziakmi do barov. Tomu sa vyhybam, ste doteraz. Ak mam moznost z prace ist na nejake prednasky, nejaku pracovnu cestu s kolegami, vyhovaram sa na deti, ze poobede musim byt doma. Pritom by som si to mohla zariadit, keby som chcela.
A hnevam sa na seba, lebo takto sa nic nove nenaucim, nikoho pracovane nespoznam, nikde sa neposuniem. Juj, ako sa na seba zlostim.

Ja nenavidim lucenia s navstevami, postiskania, bozky s ludmi, ktori su mi rodina, ale nie su mi srdcu blizki.
Ja mam mladsieho brata, ale tiez dominantnejsieho. A k tomu dominantna mama aj s otcom. Same dominanty okolo.