No dámy a páni...2014-2017 som tam chodila každý rok-otras!!!! sprcha 2x/7 dní, ak sa sestričkám niečo nepáčilo, začali sa vyhrážať injekciami , kazajkou a pyžamovým režimom-ja som pklakala za rodinou a kamošmi z DeD a nemenovaná sestrička mi tam povedala, že ak neprestanem , vybaví mi pyžamový režím s hviezdičkou= zákaz všetkých činností, terapií a sladkého, a pobyt na izolačnej izbe, kde by som bola sledovaná, nemala by som pokoj a ani súkromie, ktoré mi beztak bolo narúšané tak ako pri čítaní súkromnej listovej komunikácie, ktorá mi neskôr v prípade kontaktu so spolužiakom bola odoprená, list mi ani nevzali z ruky na inšpekčnú izbu, so slovami: spolužiakovi nesmieš písať, to nemáš povolené!!!! ako aj pri dvoch sprchách týždenne-neželané dotyky na tele a vlasoch, komentovaná sprcha s nadávkami, vykonávaná pod dozorom sestričiek, bolo aj u mňa to jediné , čo som častokrát zažila,počula a videla...... a najviac na moju psychiku bola vyhrážka červenými tričkami pre celé oddelenie, aj keď sme povedali pravdu, že cigarety,ktoré vypadli robotníkom, sme ani jedna dievčina z tých schodov , kde boli naposledy videné,nezdvihli a nemáme ich tým pádom ani na izbe, a ďalšia vec- odopretá terapia len vďaka takmer suchým vlasom po príchode z vnútorného bazéna???? a pani Volčková -týýý vole, ona už je cez.....nech sa na mňa nehnevá, ale odoprieť mi sladké len kvôli tomu, že som na raňajkách nezjedla nátierku z rýb, ktorú od detstva nenávidím? a o obmedzenom prístupe na toaletu v každej jej službe ani nehovorím- wc ZAMKNUTĚ, a my pacientky sme boli nútené zadržiavať (keby len) moč po dobu 4h- na odpočinku a v určitých službách aj 6,5h-cez celú noc, od pol 8 večer až do 6:00 rána.... ale na infekcie močových ciest, ktoré mali viaceré moje spolupacientky, nám dali urologický čaj, ktorý nebol ani správne vylúhovaný- má byť tmavý až čierny, a toto bolo ako voda s 0,0005 mikrometra veľkou kvapkou čierneho potravinárskeho farbiva......a na zápchu-zastavenú stolicu sme boli nútené piť teplú vodu- ak na oddelení bol slivkový kompót alebo acidofilné mlieko a neohriali nám ho, mali sme šťastie a pokoj v duši.
Naopak, pani sestrička Kempecová a pani vychovávateľky Barillová . Kohútová a Marešová, rovnako ako aj učitelia v škole boli super priateľskí, za čo som vďačná a ďakujem im aj za sladké na nervy.citrónový cukrík a aj spoločnosť ako-takú .