Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujeeeeeeem.
------------------------
Červenanie - ako tomu zabranit?
a cervenanie vobec nesuvisi s pletou ale s psychikou cloveka!!!! studujem v oblasti zdravotnictva a viem nieco o tom.. ale neznasam to!!!!!!nemam este ani ziadneho chlapca.. a to mam 18.. ale vzdy ked sa nejaky ojavi tak odmietnem.. lebo si neverim.. lebo moje sebavedomie je na nule!!! aanno viem ze na to aby soms a necervenala treba mat sebavedomie ale ako si ho mam budovat ked mi ho niekto sustatavne posliape?? ako??? je to vecne bludisko.. treba asi len prijat tento fakt ako realitu a zmierit sa s tym aj s cervenanim... asi. inak to proste nevidim.,.. zial nie :( nehladam ti nic.. len som sa chcela niekomu zdvoverit.. a akosi nemam komu tak to pisem sem... vy ma chapete, vy ma nestrapnite, ... lebo ste na tom podobne..
Nenavidim cervenanie!!!!!Komplikuje mi to moj kazdodenny zivot a uuplne bezne situacie.... nenavidim to.. a prestavam mat rada aj samu seba... za to ze zlyhavam.. stale a stale.. viem ze su aj horsie veci na svete a horsie choroby viem.. ale toto..kto nenazil nepochopi.. a nenavidim ludi kt ma na to upozornuju a smeju sa na mne preto.. vtedy by som sa najradsej zabila.. alebo ich!!! preco ja???? a oni nie?? PRECO??? :((( Asi to tak ma byt.. ASI.. PRi tom sa nemam za co hambit studujem na dobrej skole koncim s vyznamenanim nerobim nic za co by som sa mala hambit alebo cervenat.. ale staale ma to prenasleduje.. ked si myslim ze som z toho vonku vtedy zlyham.. a hocikedy sa mi vsetka krv preleje niekam do hlavy.. ESte ze v tom nie som sama....
yano...prosim ta nezabudni aj na mna:):)a zuzic...ked si ty krava tak aj ja,ale sme aspon jedinecne:D
Ale Zuzka, ako to môžeš napísať, že krava. Veď to sa každý bojí isť k psychiatrovi. Ty za to nemôžeš, že nevieš nabrať odvahu. Nemôžeš takto o sebe hovoriť, veď my ťa tu všeci máme radi.
A v pondelok ti už poviem to doporučenie psychiatra. Tak ahoj.
patka urcite to zvladnes. ty nie si taka krava jak ja:D
Ahojte všetci nešťastní ako som i ja. Ja trpím červenaním už dlhé roky a teraz keď mam internet som si o tom už čo to prečítala. Nemôžem ísť normálne ani niekde na prechádzku, nakupovať, rozprávať sa s niekým...... aby som na červenanie nemyslela. Po dlhom pátraní som zistila, že jediná možnosť je ísť k psychiatrovi a užívať lieky. Jebo je to choroba - je to v mozgu a človek si sám bez pomoci nepomôže. Aj môj brat dlhé roky trpel - ale sa nečervenal - mal sociálnu fóbiu, úzkosti - nemohol už riadne ani žiť ale pred pár rokmi bol u pschiatra a ten mu dal lieky a dnes je z neho úplne iný človek. Nebojí sa ísť do autobusu, medzi ľudí.... Naša choroba sa volá ereutofóbia - fóbia z červenania - a keď sa nebude liečiť, tak to bude len a len horšie. Ja sa chystam už k tomu psychiatrovi len teraz akosi nie a nie si nájsť čas. Ale už sa teším na to, keď začnem užívať tie lieky. Veľa z nás má určite problémy aj s pleťou - máme ju červenú aj normálne - môže to byť aj rosacea alebo niečo dedičné. Aj som bola v Bratislave v laserovom centre že nech mi nejako pomôžu ale dermakologička povedala, že laser pomôže iba vtedy keď sú viditeľné nejaké cievky. Odporúčila mi kúpiť si nejaký krém Bioderma, Ruboril, Rosaliac.... - všetky som vyskúšala ale nič nepomohlo, iba škoda peňazí. Takže si dávam na tvár vždy nejaký ten makeup a trocha to pomôže. Ak sa toto nedá liečiť, tak sa chcem vyliečiť aspoň z toho strachu keď niekde som alebo keď niekde idem. Takže všetci čo tu píšete, verte alebo nie, čím skôr zájdete ku psychiatrovi, tým skôr urobíte jedinú vec, ktorú so svojou chorobou môžete urobiť.
on by to z teba urcite nejako vytiahol...ved potom ako moze byt psychiatrom:):)neboj urcite by si to zvladla...len sa nemozes bat...aj ja to zvladnem:D
asi mate vy dvaja pravdu...ale ja mam taky pocit ze ked niekoho cudzieho (hlavne dospeleho) stretnem jednoducho sa nedokazem rozpravat...ale iba niekedy, vacsinou ked mi je sympaticky...
podla man ti to pred psychiatrom moze byt jedno, ci sa budes cervenat...aj , ked sa citis trapne, lebo on o tom vie a prave z toho ta chce dostat
Kika môj stav je stále na nule. Lebo ten xanax pôsobí asi 6 hodín a to neni podľa psychiatrov riešenie. Ja sa tiež v robote cítim normálne. Len problém sú návštevy a vzťahy. Mám 21. Ale za tým odborníkom by mal ísť každý, nie len tak čakať ako ide život.
Zuzka, dosť sa toho popýtal ešte aj o niečo viac, vlastne ten rozhovor trval 25 minút. Ale to ti už môže byť jedno, že sa červenáš pred psychiatrom, veď tí už všeličo zažili.