Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujeeeeeeem.
------------------------
Červenanie - ako tomu zabranit?
ahojte...ja mam tiež tento blby priblem a nemôžem si na to zvyknuť. Chodim do školy, mam strach ist pred tabuľu, ked sa na mna pozerá viac ludí tak ...no je to fakt hrozne...a nikto to nevie pochopiť..asi sa toho nikdy nezbavim...
PROSIM VAS AK NIEKTO VIE AKO NA TO AKO ZABRANIT CERVENANIU TAK NAPISTE. PROSIIIM...
Joj, Antonia,mas pravdu. To je presne moj pripad..... Som hotova zo vseteho... Strapnujem sa preto na kazdom kroku. Poznam velmi dobre tie situacie,ked sa na mna obrati pozornost, a mne neostava nic ine,len znovu a znovu sa zacervenat, nedokazat zo seba dostat jedine mudre slovo,atd... Tiez sa vyhybam miestam kde je vela ludi, to tiez isto poznas, ale horsie je to s tymi co s cervenanim problem nemaju ani nikdy nemali. Lebo im sa da len tazko vysvetlit preco nechcem chodit na miesta kde je vela ludi,atd... co oni povazuju za samozrejme
Ahojte. Aj ja sa mozem zaradit do vasho "klubu". S problemom cervenania sa sa borim uz od puberty. Potom na vysokej skole a teraz v zamestnani a v kazdodennom zivote. Zda sa, ze to u mna prerasta uz do spominanej socialnej fobie: zacinam sa vyhybat ludom, spolocnosti..., pritom na druhej strane som mala ludi rada a rada som nadvazovala kontakty, chodila von... Teraz je pre mna napriklad problem v praci ist sama na obed, stretnut sa s viac ludmi vo vytahu, povedat svoj nazor pred skupinkou ludi, ist nieco vybavit... Je to hrozne... Hendikepuje ma to na kazdom kroku! Prosim, pomozte mi!Niekedy mam pocit, ze uz nevladzem takto dalej zit!
co takto sa stretnut viac ludi s nasim problemom,..urcite by to bolo oslobozdujuce
Ja patrim tiez medzi "cervenych". Ale s psychologickami som to vzdala bola som u dvoch chodila som tam dost dlho a bolo to dost o nicom. Nepomohlo mi to. Raz som videla v telke ze v Cechach sa na to robia skupinove terapie, zide sa tam viac takych ludi a navzajom sa rozpravaju a nikto sa z nikoho nevysmieva. Verim, ze taka skupinova terapia pomoze, ale u nas take nieco neexist.
no tak vola sa to Socialna fobia pokial maš iba to červenanie je to ešte v pohode pokial sa začneš bat ludi ako ja už to bude horšie.. Každopane pokial budeš citiť že sa to zhoršuje behni k psychologovi ten ti poradi a pomôže ti.. Inak nesprav tu chybu čo ja ja som dopadla hrozne a to môj psychiater ešte nevie o všetkom ach jaj no budem mu to musiet všetko povedat. No nič ale vratme sa k teme tak ešte raz ak začneš mat strach z ludi a to že sa začneš vyhybať spoločenskym stykom zajdi k psychologovi ked sa to podchiti včas nemusiš tak trpiek ako ja ja som si myslela že to zvladnem sama teraz vydim že to bol omyl tak držim palce
Ja mám tiež problém s červenaním sa, no nie vždy v rovnakých situáciách. Niekedy ma napríklad stretnutie s nejakým človekom uvedie do stavu zmeny farby, inokedy ma nerozhodí, ani keby som chcela. Ide o to, v akej práve som psychickej pohode. Kamarátka mi vravela, že sa to dá viac-menej úspešne odstrániť u psychológa pri hypnóze (má psychológa za manžela), ale ešte som sa k nemu nedostala. Zas na druhej strane sa to môže niekomu páčiť. Ak má tá druhá strana pri mojom červenaní sa problém, je to problém jej, mňa to po chvíli prejde a už pokračujem v konverzácii normálne zblednutá. A ostávam tak. Proste ten prvotný pocit, že je pozornosť obrátená priamo na mňa ma vie vytočiť. Ale odfarbím sa a je to fajn. Snáď ma to čím budem staršia a nebudem sa zaoberať maličkosťami, možno ma to prejde. Tak hore hlavu a kašľať na farbu.