cakam malinke,ale...

Znova sa ťa pýtam, to chceš s týmto človek žiť a vychovávať svoje dieťa?
Čítaj si svoje príspevky po sebe očami cudzieho človeka a sama si daj odpoveď.
Veď je to blázon...

to je sila, absolutne nechapem jeho chovanie, o co mu ide, a ci vlastne on sam vie o co mu ide. velmi by som si rozmyslela ci o neho este stojim po tom ako sa zachoval v najdolezitejsej situacii. je mozne ze dostane rozum a zacne sa chovat normalne a udobrite sa. ale toto ti navzdy ostane v pamati. nie je to spolahlivy clovek, a to je vo vztahu to najdolezitejsie.
do nicoho ho netlac, ked nechce tak nech necha tak. zvladnes to aj bez neho a ovela lepsie ako s nim.
mysli hlavne na malinke, tes sa a nenechaj sa nim stresovat.

prepac safa, ale to co je za idiota???

dd ahoj.. tak v piatok som bola u tej lekarky, prisiel tam za mnou,urobil mi na chodbe scenu a odisiel,ze mu za to nestojim ci co. vravim fajn, potom som odcestovalal domov,ale len na otocku,vzala mamu a isli sme k bratovi a jeho rodine na vikend,lebo ma v pondelok narodeniny.mali sme sa vratit v sobotu,ale radsej som tam ostala a prisli sme dnes vecer. cely cas mipisal,ze je vsetko moja vina,ze ja som rozbila nas vztah,ze vsetko kladie za vinu mne.potom v sobotu pricestoval lebo ze mi chce vratit fotky moje,napr.z roznych oslav,spolocnej dovolenky a podobne. vratil mi ale iba tie,na ktorych som sama, spolocne si nechal.potom sme sa snazili kus porozpravat,ja som sa uz rozplakala,podisiel ku mne,pohladil po ruke a vraj nemam plakat a zaroven dodal-musim ist,my sme aj tak uz spolu skoncili. a to bolo vsetko. dnes mi znova pisal,ze je vsetko moja chyba, celemu tomuto som na vine ja a vsetko tomuto podobne. zavolala som mu,ci by sme sa nemohli zajtra stretnut,aby sme sa porozpravali,tak nema na MNA cas,lebo vraj ja nemam na neho.chcela som mu navrhnut,aby sme vsetko nechali za nami a zacali odznova,ale kedze nema cas,lebo musi ist s kamaratom niekam,tak nebudem ho nutit.
a u lekara-dostala som knizku a videla som uz malinku bodku na obrazovke, a som a rozplakala,lebo mi bolo luto,ze to malinke svojho otca nezaujima. a mozno aj zaujima,ale jeho hrdost a hlupost su mu vzacnejsie

safa, chapem Ta..chapem, ze sa velmi bojis toho, ze budes na babatko sama, bez otecka..ale ak by Ti mal ozaj takto vyvadzat stale, tak by bolo na mieste zhodnotit, ci Ti takyto vztah za to stoji...
ked uz tak strasne chce k tej Tvojej lekarke ist, tak sak sa s nou dohodni..nech mu nevravi, ze si ju ziadala, aby mu nic nehovorila..nech mu len potvrdi, ze si tehotna, ale ze dalsie info nemoze, ze musi drzat lekarske tajomstvo, ze ju to viaze a podrobnejsie info sa poskytuje jedine rodinnym prislusnikom v nevyhnutnych pripadoch, napr.keby sa Ti nieco stalo..atd..a ked Ti stale nebude chciet verit..neviem..asi by som mu povedala, ze nech teda neveri, ked nechce, nech ma tym ale nestresuje, nech ma radsej necha na pokoji, aj ked ho velmi lubim a potrebujem a potrebovala by som ho viac aj pre babatko, ktoreho je otcom..a ze ked uvidi rast mi brusko, ze dufam, ze uz konecne si uvedomi, co sa deje a co robi a testy otcovstva podstupim s uplne cistym svedomim, ale smutkom v srdci..velmi drzim prsteky zajtra..a urcite sa ozvi, ako si dopadla! :)

dd dakujem. ja som uz na pokraji zufalstva. prave mi pisal,ze zajtra so mnou k lekarke ide,dufam,ze sa k nej dostanem skor a poprosim ju,aby mu vysvetlila pojem - lekarske tajomstvo-, a vraj je vela nahod zrazu,ze som si rychlo kupila test,ze som hned na druhy den utekala za lekarkou,ze znova musim ist na kontrolu,ze nie je mozne otehotniet ak beriem HAK... uz ma to unavuje. bojim sa,ze ma vytoci tak,ze mu poviem definitivne aby nas nechal,len ja sa neskutocne bojim,ze to sama nezvladnem.je tu moja rodina,ale...

safa, je mi luto Tvojho otca..ja si neviem predstavit zivot bez mojho ocina..aj ked nam nikdy nevedel dat lasku nejak viditelnejsie najavo, viem, ze nas ma vsetkych velmi rad a dojimalo ma, ked som mu videla slzy v ociach - v den nasej svadby, ked nam daval pozehnanie, ked videl prvy krat dcerku hned na druhy den po porode a takisto v den mojich promocii.velmi silne zazitky to boli!na reakcie okolia sa vykasli, velmi dobre Ti rozumiem, pochadzam z dediny, takze viem o com je rec :).ja ani neviem, ci sa vobec o mne nejake reci sirili a ake..nestarala som sa o to, kedze som chodila do skoly a ovela horsie trapenie sme mali so svokrovcami..ti mi robili omnoho vacsie nervy ako nejake zlojazycne tetky v dedine..takze to Ta ani nemusi trapit..ludia vedia byt niekedy dost zakerni a stane sa, ze skor spravia zle ako dobre..rodina stoji pri Tebe, to je dolezite..aj ked, ako si napisala, nestoji pri Tebe ten najdolezitejsi... :(.zostava len verit, dufat a priat Ti, aby sa to zmenilo..a ja Ti to prajem z celeho srdca!

no ja teraz koncim bakalara.
a v kazdom pripade byvat ostanem doma,u nas.ci uz s priatelom,alebo bez neho. mame velky dom a moja mama by ostala sama,moj tatko mi totiz zomrel na moje 6-te narodeniny. ked sme sa v minulosti bavili o tom s priatelom,nebol proti,ale ako vravim,uvidime,ci spolu,ci sama
kamoska sa ma pytala,ci a nebojim reakcii okolia,vies,tu kazdy vsetko vie a este mudrejsie ako tí,ktorychs a to tyka... mne su cudzí ukradnutí,vidim,ze rodina je pri mne, ale samozrejme,ze pri mne nestoji ten najdolezitejsi =(

safa - aj mna niekedy prepadava taky strach, co bude, ako, ako budeme zit, ci sa dokazeme postavit na vlastne nohy(momentalne byvame v svokrovcovych byte, sami ale nie je to ziadna vyhra, ked si sem chodi svokra ako sa jej zachce, ani sa neohlasi a vtrhne tu nedbajuc na to, ze by sme tu mohli mat troska sukromie..), ci budeme vediet vsetko malej zabezpecit a obcas ked mame s dcerkou nejake nervoznejsie obdobie, tak tiez ma prepadava ten pocit zlyhania ako matky..ale musim prestat na to mysliet a snazit sa vzdy zlepsovat a robit vsetko co najlepsie v kazdom smere..s pomocou rodiny to urcite zvladnes, aj keby ostanes na dietatko sama, bez otecka, vsetci sa nan tesia, takze Ti urcite pomozu!aj nam moji rodicia velmi pomohli..hlavne vdaka nim som mohla "doklepat" posledny rocnik VS..

baby,velmi vam vsetkym dakujem za podporu,ochotu pomoct,nejake slova...
tak postupne poodpovedam-
Adulka- ako sa spraval? tak vies, my sme si uz davno zlozili ruzove okuliare, raz bolo dobre obdobie,raz zle,ale ja to berime tak,ze to je vo vztahu normalne,musi ta nejaka hadka niekedy aj prist,teda celkovo by som to ohodnotila,ako pozitivny vztah,ktory nam obom dal mnoho
Tinusska-o deturencoch sme sa bavili asi cca rok dozadu,mal reci,ze chce futbalovu 11-samozrejme zartoval,ale proste pozitvny vztah mal k tomu,teraz v lete sme sa dost pohadali a zvazovali rozchod,alepovedali sme si,ze zvladli sme horsie,ze zvladneme aj to,ale vlastne sme sa uz odvtedy o deturencoch nebavili
figurka-pred rodinou sa snazim ututlat,ako sa zachoval,lebo chcem sa s nim v klude porozpravat,aby som vedela,ako na tom sme-totiz,ked mi pise,vyvolava a podobne,je ako zmyslov zbaveny,ale vzdy ked sa rozpravame osobne,proste,vtedy je iny,aj ked sa snazi tvarit ako tvrdy chlap.moja svagrina vsak zacala vyzvedat,a aj ked som jej nepovedala da sa povedat nic,asi si dala aj tak vsetko dokopy a povedala- neboj,ak sa rozhodnes ostat sama, sme tu my vsetci. viete,moja rodina to prijala tak uzasne,mamka na to povedala,dobre,budeme bavit dalsie drobco,lebo teraz mame 2 babätka v rodine,druha svagrina vravela,ze ako a tesi,ze tu bude dievcatko,ze sa na nej vsetci vyblaznia,pretoze mam 2 bratov a jeden ma 3 synov, a druhy 2 synov.nemame ziadnu slecnu v rodine.a test som priatelovi ukazala-vies,on je taky pako,ze podla mna mu aj dochadza,co sa deje,ale nechce si to priznat. ale o ten piatok mam fakt strach
liana323- jeho mamina-neviem,tazko posudit,ona je na strane nas oboch, na jeho,lebo jej nieco natrepal a na mojej,lebo bude mat dalsie vnuca
dd- vsetkeho sa bojim,ja sa bojim,ze zlyham, ze zlyham ako mama, ze to nezvladnem sama,ze mu nebudem moct zabezpecit buducnost,proste,aj teraz placem pri tej predstave,ze som zlyhala na plnej ciare,a moze to byt horsie,ked bude aj to malinke