...ale priatel sa zblaznil. neveri,ze je jeho,pricom za celych tych 5 rokov co sme spolu som nikdy na ineho chalana ani nepomyslela,ani som sa s inymi bez jeho pritomnosti nestykala osamote, chodili sme von spolu a s jeho kamosmi..neviem co robit,on sa musel zblaznit,mozno to je obranna reakcia pred sokom z toho,ze cakam male..ale ako mi to mohol povedat??? =(((((
cakam malinke,ale...
Safa, ano to je presne to..jeho hrdost..presne mi to pripomenulo moju svokru..jak vyvadzala, ked sme oznamili,ze sa ideme brat, to by som ozaj nepriala ani najhorsiemu nepriatelovi, co som si od nej zazila..hrdost(ktora ani neviem z coho prameni) jej nedovolila prijat obycajne dievca do rodiny, dopocuvala som sa z kazdej strany, ze mala pre manzela vybratu inu, milionarsku nevestu..v tom momente by jej asi kazda ina bola lepsia ako ja..a viem, ze ma neprijala doteraz..doteraz nie je zmierena s tym, ze som sa vydala za jej synacika, ktory mal naplanovany iny zivot a ani neocakavam, ze by sa s tym niekedy vobec zmierila..preto som prestala vysvetlovat, prestala som sa snazit o nieco z mojej strany, beriem to tak, je to manzelova matka, dcerkina starka a to je vsetko..ona ma svoju pravdu, ktoru jej z hlavy nevytlciem, ani keby co, lebo ona veri len tej svojej pravde, ktoru si sama v mysli vytvorila a poriadne ani neviem z coho..ked ma poriadne ani nepoznala..a viem, ze keby nebolo tej jej hrdosti, tak to mohlo byt tiez vsetko uplne inak...
kiezby to ten Tvoj pochopil cim skor, aku hlupost robi, ze nechava vyhrat tu blbu hrdost nad laskou k Tebe a malickemu!
mozno mate vsetky pravdu... uz to nechat tak a sustredit sa na male
stale ma vsak trapi jedna vec dookola, poznam ho a som si ista,ze keby si namiesto svojej hrdosti vybral nas,vsetko by bolo dobre,ale on ma svoju pravdu. keby v tom povolil,vsetko mohlo byt inac... =(
tazko sa to pocuva ale kasli na neho.mojej kamoske sa stalo presne to iste.sice jej "drahy" nehovoril ze babo neni jeho ale robil jej sceny typu "ja to decko nechcem"...uz iba chybalo aby sa poriadne smaril o zem a buchal nohami rukami.ona spravila tu chybu ze sa takymto curakom nedala odradit a silou mocou to drzala pokope.pravdaze ked sa maly narodil tak to nevydrzalo ani mesiac.ked niekto nechce tak nechce...kasli na neho.viem ze sa to lahko hovori ale nebudes prva ani posledna slobodna mamicka.a ked to zvladlo tolko zien tak preco by si to nemala zvladnut ty?
je mi strasne luto čo tu čitam, ze sa o svoju radost nemozes podelit s priatelom. ale mozno to je len skrat zo strachu, mozno sa to o par dni tyzdnov vyjasni a bude z neho naj tatko na svete. nechcem tu trepat mozno nie ale poznam styri pripady zo svojho okolia kedy tatkovia podobne skratovo reagovali. posielali partnerky na interupciu v jednom pripade nekomunikovali cele tehotenstvo, v druhom pripade sa vratil az ked mala malinka dva mesiace a tearz by nedali svoje deturence ani partnerky za nič. poviem uprimne ze sama neviem či by som takeho partnera vzala spat, len som chcela napisat ze to moze skončiť aj happy endom.
dakujeme =)
Safa, tak to velmi pekne dakujem!to si snad ani nezasluzim..ja si myslim, ze tymi poslednymi vetami si to krasne napisala, ze chces bojovat pre to malicke a ja verim, ze bude na Teba hrde a ze to spolu zvladnete!zelam Vam teda vela vela zdravia, stastia, lasky a vsetko zle nech Vas uz na tisice mil obchadza!!! :)
no baby, doma to uz vedia,ze co sa deje... nie su z toho nadesni,ale nechcela som,aby do toho zasahovali,lebo ho nechcem donutit mat nas rad a byt s nami, to by musel on...
viete,ja ho poznam z uplne inej strany a toto je pre mna take sokujuce,ze sama nechapem,co sa vlastne deje okolo..
dnes som mu zavolala a povedala,ze kedze su vsetci prednejsi ako my, vsetci okrem nas maju pravdu, vsetci su lepsi ako my, najlepsia cesta je,ze on si pojde po svojom a my po svojom, a bez neho. nepacilo sa mu to,ale ani sa nepokusil zavolat nazad potom,aby sa to zmenilo. mne asi trva,kym to pochopim, a mozno ze nie trva,ale si to nechcem pripustit z toho strachu,ci to male zvladnem.
a dnes som si kupila vitaminy - calibrum, tak papam, aby bolo dobre aj malemu. a 2.3.mam poradnu =), pojde sa mi tam samej tazko,ale... budem bojovat.
svagrina mi dnes povedala, ze ma obdivuje,ze proste dokazem to zakryt pred vsetkymi a bavim sa s deturencami akoby nic, ale ze si vsimla, ze len co sa dostanem niekde sama, slzy ujdu. ale chcem pre to male bojovat,aby bolo zdrave,silne a na mna hrde!
tak tolko baby, a kazdej z vas chcem podakovat, za slova utechy, rady, ci hocicoho...
a dd osobne DAKUJEM
safa, po tomto co si napisala, po jeho vystupeni u doktorky a ked dosiel za Tebou..musim suhlasit s jajkou..ked mu za to nestojis, a uz ste aj tak davno skoncili, nechaj ho tak..chod si po svojom..viem, ze je to velmi krute, je mi to nesmierne luto, chapem, ze Ta to velmi boli a si z toho zronena..ale takto to podla mna dalej nejde :(...a naozaj, aj keby sa udobrite, vzdy Ti to ostane na pamati...
safa je len ze ti velmi drzim palce. musi to byt tazke, ale teraz ked cakas babatko,nestresuj sa.
ja byt tebou asi by som ho priviedla do pocitu hanby, teda moj otec by za nim urcite siel a vsetci by do neho hustili ze co to ma byt, aj jeho rodina by mala, nech si uvedomi ze svet sa netoci okolo neho a toho ci je on na nieco pripraveny. ale aj ak by sa tento vztah uz nezachranil, nezufaj si mlada,laska si ta este najde! a babo prinajhorsom zvladnes aj sama uvidis, mojej mame umrel prvy manzel a ostala na dve malinke deti sama a zvladla to a to ju nepodporovali rodicia.