cakam malinke,ale...

Prepac,vcera sa mi uz nepodarilo dojst na net.
Je mi luto ze to takto dopadlo, ani si neviem predstavit ako ti je a hladam slova utechy -mam len 2- rodina a babatko,ktore ti vsetku lasku vynahradi. Pokus sa uz nesmutit a hlavne nestresovat, mohlo by sa ti narodit nervozne babatko s moznou genetickou vadou. Pokus sa byt co najviac v pohode, mysli na to aka budes stastna ked ten uzlicek budes drzat v naruci,objimat a hladit. Ked ti to male opatuje usmev, ked ti zovrie prstek do svojej dlane... Mas sa na co tesit a preco zit. Drzim palce

ja viem ze je to tazke presla som si mozno horsim ale mozes mi verit vsetko preboli a zabudnes raz si najdes partnera ktoremu budete zato stat obaja len sa prosim ta nadmieru netrap a nelutuj velmi to skodi malemu alebo malej :-)

ani nevies,ako by som si to uzivat chcela,ale proste ten smutok,sklamanie a pod.je u mna take velke,ze sa len trapim.. niekedy sa pousmejem,ked si predstavim,ze male bude dake energicke a ze bude kopec zabavy,akko pri mojich synovcoch,pripadne teraz pri krstnatu,len stale,proste neviem sa odputat od toho,ze na to vsetko budem sama. ono sa povie,mas rodinu,ktora je fajn,ale treba sa pozriet aj na iny uhol pohladu =(

je mi luto ze to beres tak ze nemas "len rodinu a to male" ale az pride na svet a mozno ssi uz pri pohyboch povies ze mas takmer vsetko to co pises aku mas rodinu usudzujem a verim ze je uzasna a vzdy ta podrzi a bola by si hlupa keby si sa aj nadalej pre neho trapila uzivaj ssi kazdu chvilku co si tehotna lebo taku moznost nema kazda a nekaz ssi to pre hlupaka

dakujem vam,ja vsak neviem co dalej. VZDY,ked som sama si poplacem,vcera v noci prisla za mnou mama,ze preco placem (som myslela ze potichu tobolo,ale asi ma dobre usi),tak som jej povedala,ze ma boli zub.stale,ked mam chut jej uz vsetko povedat,stale sa seknem-vidim jej usmev a nechcem,aby sa stratil,ma toho vela za sebou,a nechcem ju trapit aj ja. dnes idem do brata a co bude tam,to netusim-pozna ma ako svoju dlan,a odkedy si vsimli,ze bol nejaky problem hned na zaciatku,vidim,ze ma pozorne sleduju spolu so svagrinou. v hrdle mam obrovsku hrcu,ked ma niekto doma objime,ci uz mama,alebo ked idem k niektoremu z bratov.moji 2 bratia emocie neprejavuju a preto bol sok pre mna,ked prisiel jeden z nich,ze sa chce rozpravat,vtedy,co bol na krstinach taky kus chyteny a rozpraval,a rozpraval...a ked soms a ho opytala,ci ho mozem objat (lebo vsak tvari sa ako chlap,ale poznam ho),povedal,ze mi v tom nikdy nebranil.a ked sme sa objali a ja som spustila neuveritelny plac(tie emocie zo mna proste vybuchli),rozplakal sa aj on,moj 31.rocny brat sa rozplakal.pre mna to bolo nieco neuveritelne.odkedy nie je dietatom,ci uz vekovo alebo rozumovo,plakal 2x-a vzdy kvoli mne,a preto nemozem nic povedat ani jemu.ja viem,ze by sa vsetci trapili,ja proste nemozem,ja nemam komu co povedat,nemam sa s kym porozpravat,nemam koho objat,aby som nikomu nesposobila smutok.
pred 1,5 tyzdnom som stretla jeho mamu v obchode a ona mi povedala-neboj,on je tu pre vas,on ti pomoze - a vtedy som v mysli mala,len aby ste sa nemylili, a tak to aj dopadlo.asi je nezrely,aby si uvedomil,co je zodpovednost.
tak,a ostala som sama,okrem rodiny a babätka nemam nic. predsa len,je to pre mna viac ako cokolvek. v juni mam 21 rokov,predtym v maji vsak este statnice bakalarske,v oktobri termin porodu a podala som si prihlasku na magisterske studium.chcem to skusit aspon individualne,ak by to fakt neslo,ze by som to nezvladala,tak prerusit,ale snad... za 2 roky,ak by vsetko slo dobre by som skoncila skolu,rok este s babom na materskej a potom zhanat pracu. ja viem,ze to nie je lahke,co som si naplanovala,ale chcem skusit zabojovat.
a takisto chcem skusit niekoho pre mna teraz stale doleziteho zo svojho zivota vymazat,nie zo svojho,ale z nasho. nie som zatrpknuta,skor sa len bojim dalsieho sklamania,trapenia,dalsej bolesti...
a vsetkym vam este raz DAKUJEM,aspon niekde mozem tie pocity dostat von

Safa sama si sa presvedcila, ze fakt je taky aky je. Urobil to raz a teraz druhy krat, a urobi to znova a znova.Nerada ti to hovorim, ale chclap ktory jeden den prosi o odpustenie a druhy den zas s vami nechce mat nic spolocne, podla mna nie je v poriadku. Pripada mi to tak, ako keby mal rozdvojenu osobnost.

ahoj safa,no co napisat na to vsetko,drzim ti prsty aby si bola stastna,mozno ze teraz si to nevies predstavit,si mlada sklamana laskou...ten tvoj priatel neviem ci ho este mozem tak nazvat si ta nezasluzi,teba niekde caka niekto iny lepsi,kto ta bude milovat a tiez tvoje babo...bud silna velmi ti drzim prsty aby si to zvladla...

ahoj safa.tiez to sledujem od zaciatku ale nikdy som nenapisala.az teraz som s advazila.
je to smutna a bolestiva situacia v ktorej si.a niktora z nas ti neda asi presny navod ako sa zbavit tych hroznych pocitov a toho hnevu a bolesti.proste to si kazda zena v takej situacii ako si ty musi doslova pretrpiet preplakat vyzurit sa...nijak inak to neprejde.cakas jeho dieta a nikdy nanho nezabudnes ale raz ta to bude urcite boliet menej.
nic ine ti asi neviem povedat len to ze mi je az doplacu ked to citam vsetko ze ako sa sprava.kopla by som ho do riti.urcite to s malym zvladnes ked sa narodi zavali ta tolkymi starostami a budes okolo neho behat ze ti to vynahradi vsetku bolest ktoru ti sposobil otec dietatka.on bude lutovat ze sa stebou tolko nenasmeje ked vase babo bude robit srandicky.uvidis ze to prejde.asi som ti velmi nepomohla ale chcela som ti napisat ze urcite sa mas este preco usmiat.veeeeela statia ti zelam.

safa je mi luto ze ten tvoj je taky pako, naozaj si to nezasluzis. neboj sa male ti nebude nic vycitat, nic zle si nespravila. myslim ze sa to tak skoro neskonci, ze zase pride ospravedlnit sa, potom mu zase sibne...a dokola. ty si dobra, zakazdym mu odpustis, budes to chciet urovnat....drzim ti palce, nech sa vam s malinkym dari, a vela sily ti prajem

on si plne uvedomuje,ze cakame spolu babo,ale proste... je mu lepsie bez nas. myslela som,ze skutocne myslel vazne to co robil,ze che byt s nami a podobne,ale po slovach,ze bez nas je stastny mu uz neverim. je to tazke,viem,ze nie som sama,co sa ocitla v takej situacii,ale ja som mu verila,ze sa spamäta,ze sa zachova ako chlap,a ze nas bude lubit,ale nie.trpko soms a v nom sklamala.mozno to on niekedy olutuje,ked ma uvidi s bruskom väcsim,alebo mozno aj s malinkym uz,ale je to jedno... my uz pre neho neexistujeme.. ja sa len chcem dostat z tej situacie,nechcem na neho mysliet,nechcem ho vidiet,nechcem od neho vobec nic... aj tak ho budem vidat,lebo nebyva daleko,casto sa stretavame,ale nechcem aby nam uz ublizoval...
jedine na co soms a dnes zmohla bolo-asi to vyznie,ze som blba,ale pohladila som si brucho a povedala-anjelik,prepac mi,ale bez tatika nam bude lepsie,velmi nam ublizil...
bojim sa,ze mi to male ked vyrastie bude kricat,ze je to kvoli mne,ze som ho pripravila o otca,ale ja nemozem.nastal zlom,kedy mam chut obrazne povedane sa odstrelit..nezijem pre nic ine,len pre male =(