cakam malinke,ale...

citam tu tie prispevky od zaciatku ale nepisala som len som sledovala priebeh ale teraz pises tak ze sa nieco asi velmi pokaslalo zrejme urobil nieco velmi zle skoda ze nepises co je to velmi tazke co teraz prezivas ale myslim ze najvecsim problemom a trapeenim je pre teba priatel alebo byvali uz´jak chces problemom je to ze ta podrazil a netesil sa tak ako mal nespraval sa tak ako si cakala to je to co ta tazi najviac a k tomu ti poviem len to aby si sa nad tym nepozastavovala a uz vobec mu ziadnu sancu nedavaj lebo ten clovek si to vobec nezasluzi a ked neveri vo vlastne dieta nestoji za nic mas rodinu ktora nech sa rozhodnes ako chces bude stat pri tebe takze sa buducnosti neboj slobodna matka to nie je to najhorsie na svete ale niekedy vykupenie aj ja som nou a nemyslim si zeby som mala co lutovat

mysli si,ze som mu klamala,pricom to nie je pravda,a nechce si to dat vysvetlit... aj som mu napisala ze to nie je pravda,ze si to zle vysvetlil,ale on nie-on ma vo vsetkom pravdu.povedal medzi inym aj to,co ma zabolelo asi najviac- som bez vas stastny... po tomto som zlozila telefon,pretoze mi to zobralo akekolvek slova z jazyka... uz nechcem,aby sa k nam priblizil,nechcem ho vidiet,nechcem o nom pocut...boli to ,stale len placem..je mi jedno,ci to povedal v zurivosti,alebo to tak nemyslel...toto boli pre mna dost silne slova

Safa, rady ti vsetky pomozeme a vypocujeme ta... co sa stalo? Ved to vyzeralo na dobrej ceste...

ani neviem,preco tu pisem.asi sa potrebujem vyrozpravat.za mamou nechcem ist a robit jej dalsie starosti. priatel mi velmi ublizil,povedal veci,ktore sa ma neuveritelne dotkli,hlboko ma ranili.nechcem,aby sa kedykolvek k nam priblizil.nechcem uz nic,je mi akoby sa vsetko zrutilo,akoby bolo vsetko fuc. tie pocity vo mne vyvolavaju bezmocnost,tuzbu neexistovat,keby nebolo babätka,asi spravim debilinu,ale to male ma drzi,je topre mna ako slamka na rozburenom mori,ktora mi brani potopit sa. da sa povedat,ze jedine,co teraz zachranuje mna je to malinke,preto ja musim bojovat za to,aby som zachranila a chranila neskor ja jeho.nemam sa s kym porozpravat,potrebujem aspon nejake slovo.doma nechcem zatazovat nasich,mama by sa velmi utrapila,je chora a nepadlo by jej to dobre,a bratia s rodinami? tí by sa trapili este viac ako teraz.pripadam si,akoby som pomoct chcela vsetkym v rodine vratane babätka,ale sama sebe nedokazala.
uz nechcem,aby nam ublizil tak,ako to spravil teraz.myslim,ze si to vazne nezasluzime
pomozte mi niekto PROSIIIIIM =(((( prosim

dd s tymi recami-vies,nepaci sa mi,ze keby sme sa teraz rozhodli,ze sa vezmeme,kazdy bude hovorit-vzali sa,lebo museli.pricom to nie je pravda. ak sa vezmeme,bude to preto,ze to chceme,nie preto,ze by sme museli.rozpravali sme sa o tom, a povedali si,ze ak by sme to spolu chceli vyskusat,rozhodnutie ci sa vezmeme pred narodenim maleho alebo az nejaky cas po ostane na nas. ale uz si viem predstavit tie reci,a neverim,ze niekto sa zastane a povie-beru sa,lebo to tak chcu, a nie preto,ze su nutení.kazdy si tam skodoradostne doplni-museli sa... nerozumiem,ved ked par caka male,neznamena to,ze sa hned musi zobrat,ak sa rozhodneme,nasa vec,a ak potom,tiez je to nasa starost,ale urcite ostaneme tymi,co sa alebo museli brat,alebo sa zatial nevzali,lebo sa nenavidia.nikto v tom nic ine neuvidi...
maruska001 - dakujeme, no sme na tom tak,ze sa dokazeme celkom normalne porozpravat a co bude dalej ukaze cas. nechcem nic silit,radsej nech sme s malym v klude ako s nervami na konci.myslim,ze som sa naplakala dost a stale som si ani nenasla cas tesit sa z maleho..nie ze by som sa netesila,to nie,asi som to zle napisala,ale myslim to v tom zmysle,ze si to uz konecne celkom vychutnavat s pocitmi,ze vsetko uz bude fajn..zatial sa bojim co i len mysliet na nieco take,ze by sa nam mohlo stat,ze bude vsetko ok. pomalinky sa to upravuje a ostava mi len dufat,ze sa to vylepsi celkom,ze budeme mat istotu,ze budeme mat oporu,ze bude o nas s laskou postarane.

ahoj safa,sledujem tvoj pribeh ale akosi mi uniklo ako si na tom teraz s tym tvojim neviem ci priatelom ci uz ex...ale drzim ti prsty aby si bola stastna

Safa, ved ani ja nie som nejak na chalst..vravim, akurat mozno 2-3krat, co som vypila tak tie 3poldecaky..a na oslavach a pod.si dam tak pohar vina a tot vsetko..lebo mne uz aj ten pohar vina "stupne do hlavy" a citim ho v sebe :D takze ja pit ani nemozem vela..resp. by som bola opita hned :D kedze nie som naucena..takze ozaj to zacne a skonci pri deci vina..fajcit som tiez nikdy neskusala, fuj, hnusi sa mi uz ten smrad, je mi z neho na zvracanie a jak som bola tehotna, tak este viac..mam na to priserne citlivy nos, zacitim to hned ako prva vzdy.
s tymi recami mas uplnu pravdu!reci sa robia a zivot sa zije!vykaslat sa na vsetky reci, co narobia cudzi ludia, oni neziju Tvoj, ani Vas zivot, takze o tom tak houby vedia, ale reci narobit, to je to najlahsie a najprimitivnejsie..ja som tiez dosla tento tyzden na to, ze asi cela moja familia si mysli(neviem, ci to niekto nejak nakecal niekomu..), ze byt, v ktorom byvame je nas(moj s manzelom) a ze nam ho svokrovci darovali..pricom to vobec nie je pravda a svokra sa ani nechysta nam ho dat, lebo si ho chce nechat a nastahovat sa tu spat na starobu(podla jej slov)..ale tiez sa na to mozem vykaslat, nech si kazdy vravi co chce.ti ludia okolo vidia len to, co je vonku, co mozu vidiet, pocut, citit, ale to co je za tym vsetkym vonkajsim, to vnutorne nik nevidi a ani nechce vidiet..

ved ta opitost robi svoje,aj u nas na skole sa toho co to udialo pri spoluziakoch.ja som tiez este nikdy nebola opita a viem,ze kedy mi staci.a ja ani nechcem pit,sem tam prilezitostne jeden,ked ma niekto sviatok som si dala,ale to ma tiez nutili,si spominam ako sa moj brat raz hneval,ze ma 30 rokov a ja nehccem vypit ani,tak soms a na 1 dala nahovorit.dakto hovori,ze sa robim dolezitou,ale nie,mne toproste netreba,nechyba, ja v tom nevidim pre moju osobu zmysel, a tiez ani s fajcenim.nic.ani alkohol ani cigarety (tie som ani nikdy neskusala a ani nechcem) - a ukazalo sa to aj pri tom mojom synovcovi-som sa s nim vcera o tom bavila,tak ho to fest mrzi a povedal slova,co zamrzeli aj mna- vykasli sa teraz na mna,davaj pozor na seba a na male,radsej sa udobri s priatelom a na mna sa vyser,ja si to pretrpim vsetko,na mna nech je zle,ale vy musite byt v pohode.
povedala som mu,ze urobil velku hlupost,ale ze sa ma nezbavi,a ze sa ho budem zastavat stale,lebo je pre mna velmi dolezity.
a stale si to riesia cezo mna - pred chvilou mi priatel zas volal,tak som mu povedala,ze uz nech mi daju pokoj,stalelen cosi mlel o tom istom,tak som mu zlozila. normalne mam z toho nervy - jeden stale do mna huci,ze ten druhy urobil chybu a ten druhy zas sa stale ospravedlnuje.teraz si vsak myslim,ze by mal poustit priatel-lebo ano,urobil chybu synovec,ale lutuje to,a taks a aj sprava a priatel by si mal uvedomit,ze mna nezaujimaju iníludia a ich sproste reci (lebo uz zacali!!),ale to,ako sa k tomu postavime my spolocne. ale niekedy mam pocit,ze chce byt on za toho dobreho... vytaca ma to vsetko.

resp.ten koniec bol mysleny tak, ze si ten pokoj zasluzis, tak nech Ti ho uz konecne daju...aby si mohla byt v klude a uzivat si tehotenstvo..

no to ono tieto opite stavy su vselijake a ozaj clovek vtedy natara a vykeca bars co..a potom ho to aj mrzi..mna chceli viaceri ludia opit, ale zatial sa to nikomu nepodarilo..proste viem, pokial mozem a viac uz ani kvapku..raz(tak 4roky dozadu) som tak povedala spoluziakovi, ze koniec, uz viac nepijem(a to som toho ani nevypila vela..neviem ci 3poldecaky..)..pytal sa ma preco, tak som mu povedala, ze lebo viem, ze ak by som to vypila, tak by som mohla ist rovno na wc :D.a raz ked sme boli na chate, tak sa nam pripite spoluziacky vykecali s problemami a na druhy den sa buchali do cela, ze ake boli :).
ale ti dvaja by si to nemali riesit cez Teba..ked tak chcu, nech si sadnu k pivu a nech sa pohadaju oni sami, ale Teba nech uz konecne nechaju na pokoji..ved si ho uz konecne zasluzis!