Ahojte, aj vy máte stále pocit, akoby ste boli medzi dvoma mlynskými kameňmi, t.j. na jednej strane sa už chcete konečne vyhrabať z tejto odpornej choroby, byť zdravá a užívať si život, no na druhej strane sa toho bojíte, lebo ste si vedomé, že vyzdravieť znamená pribrať na normálnu hmotnosť? Ja chcem strašne žiť ako predtým, lebo sa už vyše 10 rokov veľmi trápim, a nielen seba ale aj celú rodinu, a to ma veľmi mrzí, ale strašne sa bojím, že keď začnem jesť všetko doradu, priberiem a ja neznesiem na sebe ani jediné kilo navyše. A teraz som za posledný mesiac pribrala 4 kg! ani neviem ako, veď som jedla stále úplne presne to isté ako predtým - asi mám už pošahaný celý metabolizmus. Prosím poraďte ako z tohto bludného kruhu von!
Vyzdravieť aj za cenu pribratia?
Ahojte, ja sa tiež snažím jesť normálne.Štve ma ale, že mi trávenie ešte nefunguje normálne, máte aj vy nejaké tráviace ťažkosti? Pusate, ani ja som si nevedela ani vo sne predstaviť, že ja budem takto jesť. Navyše som sa cítila hrozne plná, nepríjemne, lebo mi to horko ťažko strávilo, navyše zápchy..pripadala som si tučnejšia-postupne sa to zlepšilo, mala som ale krízové obdobie, tak som si to pokazila-teraz ale aspoň viem, že musím byť trpezlivá a vydržať. Inak ja som si povedala, že stop- nebudem sa cez deň premeriavať, sledovať, lebo napr. keď celý deň ješ, večer má každí väčšie brucho-to ma nervovalo- ale ráno je ok. Nesleduj sa ! Povedz si to, keď budeš mať potrebu sa ,,skontrolovať,,.A neváž sa často!Skús začať jesť, zvyknúť si aj na pocit sýtosti po bežnom jedle. Čím viac budeš špekulovať,koľko si vážila pred rokom, pred...a teraz -budeš to mať celé stále v hlave-a svet okolo ti uniká, radosti i povinnosti!!!Preto to nerieš a začni akoby od začiatku,a neporovnávaj sa tiež s ostatnými, čo oni zjedia ani doma, potom môžeš mať mylný pocit, že si si dala moc, ale ich si nemala 24h pod okom. Chceme byť zdravé, nie?
SILVUS
velmi drzim palce, aj ja som uz zacala s abstinovanim, ale po 3 tyzdnoch to uz nie je stopercentne, i ked - stopercentne ovela lepsie:))) t.j. este stale sa stane, ze zvraciam, ale nie je to kazdy den ako posledne dva roky a uz vobec nie po kazdom jedle. Taktiez som zacala pravidelne cvicit a pravidelne jedavat a snazim sa aj mensie porcie, len to mi este moc nejde. Nejdem sa teraz stresovat kvoli tomu, ze neviem prestat razom, ako som si myslela, myslim ze uz aj tak je to krasny uspech, ze nemyslim hned na WC, lenco nieco zjem... takze aj ja sa pridavam ku tebe a mozeme sa snazit spolocne:)))
Kazdopadne - potesi ma, ked sem napises zasa niekedy o svojich uspechoch, neuspechoch... DRZIM PALCE!!!
nikus, zase máš pravdu,už som sa tolko krát odhodlávala,že od zajtra začnem aj som začala,ale aj skončila,väčšinou nad záchodovou misou,ja nedokážem zjesť niečo normálne a potom to v sebe aj udržať,ked niečo také zjem neviem prestať a prejem sa a zrazu mám pocit,že som odporne plná kcal a taká nečistá a je mi zlééé tak proste skončím na wc,kde to vyvracám, a takto dopadlo už asi zopäť pokusov ,,normálne jesť,, aj dnes aj včera,predvčerom aj minulý víkend,nechápem to, ved pred rokom som to dokázala, aj som pribrala na 45kg a bez psychošov a teraz som zas jako pred 2-ma rokmi,ked ma brali do tej blavy,čo som tiež vracala a mala 34kg až na to že mám o 4kg viac:-(
Ahojte,Pusate chápem, že si na tých doktorov nahnevaná. Aj ja by som bola. Oni predpokladajú, keď odchádzaš, že budeš v liečbe ambulantne pokračovať, veď nemôžeš byť v nemocnici donekonečna. Mali ti poradiť, za kým môžeš ísť-psych., ak niekoho nemáš.Len v tom, čo píšeš, cítim, že nie si odhodlaná s tým skončiť, mať iný život- o ktorom nevieš či bude lepší, je ťažké opustiť jeden spôsob života, ak si v ňom pohltená, hovorím aj za seba-skúsme to! Stále je to v tej našej neistote. Čím dlhšie takto zostaneš, tým sa ti tá predstava normálneho života bude zdať nereálnejšia-teraz si chudunká, smutná,v depkách, zle sa sústredíš, doma a u lekára samé konflikty..nič sa nemení...-toto je tá istota? nebude už nič lepšie? aj keď s postavou, od prírody zadanou?Píšem ti, máš 17!!Ja by som chcela byť v tvojom veku, teraz mi je to ľúto!!! vidieť, že ty nevieš, že pokračovať =ísť tou nešťastnou cestou, aj keď nikdy nie je neskoro začať nový život.Ty musíš chcieť, asi si si zvykla, ako ťa doma nútia jesť, ako lekári, a ako ideš detsky! tvrdošijne, a nechcem pribrať. Predstav si situáciu, že od zajtra začínaš! asi ti to nepôjde, lebo nie si odhodlaná! Vo všeobecnosti, sa baby zaoberajú váhou...obhliadajú..ale to má hranicu, mieru, toto nie.
ja som mala mudr matzovú a hradečnú-psychologičku tie boli ok,ale matzová potom odyšla na materskú a pridelili mi dymovú a táá,oh,no comment:-(
Ahojte baby, tak som sa konečne rozhodla - oddnes začínam - už žiadne vracanie, prejedanie sa, váženie...sestre som dala váhu, nech ju schová alebo ešte radšej vyhodí, budem sa pravidelne v menších dávkach stravovať, po jedle sa začnem zaoberať niečím iným, aby som na to stále nemusela myslieť, proste sa zamestnám...budem chodiť viac von, s kamamrátkou, so sestrou, a chcela by som sa aj zlepšiť v povahe, správaní, lebo naozaj to so mnou bolo už na nevydržanie, zle som sa správala aj doma k našim...a už si hľadám psychológa, chcem chodiť na sedenia, terapie...tak mi please držte päste :-)
Pre pusate: ja som to s Tebou nemyslela zle, chápem, že to nerobíš schválne, rada Ťa podporím a pomôžem Ti ( inak presne na tej istej psychiatrii som bola aj ja, u doktorky Horváthovej a Havlíčkovej, oni sú dobré odborníčky, len majú toho naozaj veľa, takže nestíhajú sa venovať každému individuálne...ale aj ja som si tam pripadala ako vo výkrmovni...proste musíš len pribrať a až potom Ťa pustíme domov...)
madman,chápem:-)
presne rozumiem ... myslim, ten tvoj postoj k doktorom .. nemam cas to tu vypisovat .. teraz ee ... musim bezat, lebo rano cestujem ... nizsie som nechala maila ... alebo inokedy, ked budem mat dost casu (skola) ...
joj,ked to sa nedá u mňa nesledovať váhu,každý ma chce stále vážiť a ja mám z toho stráášné stresy,každé kilo navrch si predstavujem ako dačo nechutné,hnusné,čoho sa treba hned zbaviť,lebo ak nie tak cítim že to niesom ja ale akási slabošská nechuťaska,čo sa nevie udržať na uzde a nepriberať...
a každé kilo dolu znamená zase samé výčitky,vyhrážky,hrozby,ad otca aj doktorov,ja sa cítim,ako medzi 2-ma kameňmi,na 1strane moje podvedomie a na druhej otec a doktori,ja viem,že mi chcú pomôcť,ale na tej psychine mi pomohli iba fyzicky a psychicky som potom ostala na dne,a vtedy sa na mňa už vykašlali,že už som vraj zdravá,mám normálnu hmotnosť
a pritom som mala ešte horšie depky ako pred tým ako ma ta zavreli,už len to vedomie,že som bola na psychiatriima deptalo,a ešte k tomu som si pripadala nasmierkńe tučná,lebo som tam pribrala na 45kg....a tak som získala odpor k tej psychiatrii,že to je len ako výkrmňa,vykrmia ťa ako prasa a potom odkopnú ako psa a nič sa tým nevyrieši
nechcem urážať psychiatrov,ale takéto mám ja skúsenosti a myslím na konkrétnych-nemenovaných odborníkov v blave,kam sa už nechcem vrátiť NIKDY!!!
Ahoj!
Pusate,je to aj o tom, čo som písala- nevšímaj si tých, čo si myslia, že si blázon-tí ľudia nevedia, že je to problém a nie nejaký vrtoch! Voči psychiatrickým pacientom sú všeobecne predsudky, je to stále tak trocha tabu.Nebuď závislá na názore iných!!!A hlavne nie na takých, ktorí ťa odsudzujú. S tou váhou, myslím, že je to lepšie, keď si už mala v minulosti viac-teraz sa len zobudilo v tebe pro-ana správanie. Ja som sa práveže v minulosti udržovala okolo jednej línie, najprv som si nevedela predstaviť viac. Nesleduj váhu, jedz pravidelne 5-6krát denne,-aj pečivo,ovocie ťa tak nezasíti.neplaš sa-hladovaním sa spomaluje metabolizmus, pravidelnou stravou sa rozbehne, nebude sa ti na tele tuk nezdravo nadmerne ukladať,nebude mať prečo-,,na horšie časy hladu,,. Ďalšia vec, asi si si zvykla na výzor dieťaťa, 17rokov-to si už skoro dospelá!! Chceš vyzerať ako žena???So školou- stanov si priority, buď zodpovedná! prinúť sa postupne do učenia!! Zvykni si na to, že anorexia nie je výhovorkou na to, prečo si neplníš povinnosti!Verím, že sa ti to podarí, teraz ešte nič nie je stratené- ale možno budeš chcieť ísť na školu, alebo pracovať, kde chceš,a budeš si vyčítať- keď sa to nepodarí-to kvôli 3p, a budeš sa ľutovať, nenávidieť a dokola.A pritom to nemusí byť! Ja mám 3p, ale aj školu, ktorú chcem.Držím palce