Vyzdravieť aj za cenu pribratia?

pusate, prvy raz tu od teba citam nieco normalne, vidim, ze si aspon trosicku uvedomujes, ze nie je vsetko v poriadku ... odkial si ... ja sa ti ospravedlnujem za moje strasne agresivne keci, lenze nenavidim, strasne nenavidim aku kolvek propagaciu ana+mia a vidim toho strasne vela. ty sama vies, ze ti to neprospieva - ani psychicky a ani fyzicky a je to sebaklam, ze ked schudnem, bude mi fine - nikdy nebudes spokojna a ked ta budu prenasledovat ini, bude to este vacsi tlak, ako keby si sa mala naucit zit so zdravou vahou.
videla som tvoje fotky a vyzeras strasne. si strasne chuda, vyzeras na 12 a je to vsetko len nie pekne krehucke chuducke ziena ...
tu nemam cas na rozpisovanie, mozno, ak by si mala zaujem o inu komunikaciu ako na svojom blogu, kde ta banda chorych hlupych bab podporuje v behu do rakvy, ozvy sa mi na namdam@azet.sk .. je to len na tebe ...

pre nikus
mááááš stráááášnúúú pravdu,mám pocit,že jediná vec,ktorú dokážem ovládať je váha-ked si zaumienim schudnúť tak schudnem a ked pribrať tak priberem,mám pocit,že sa kôli tej hnusnej váhe nedokážem nikdy uvolniť,ked chudnem,tak mám strach,že sa mi nebude dariť,a ked mi to nejde,chytím depku a začnem sa týrať čo najnižším prímom kcal a cvičím až do totálnej vyčerpanosti až kým tá váha nejde dole,nedokážem sa sústrediť na nič iné a potom mám 4ky na gympli a hrozí mi prepadnutie,cítim že ma všetci považujú za blázna,ked som bola na psychiatrii, a ked zas priberám ,tak mám strach,že sa to nebude dať zasteviť,a že budem priberať až kým nebudem úplná buchta, a ked to prekročí 45kg,začnem sa cítiť tučná a mať depky a zase začnem chudnúť a takto furt do kola mi váha balancuje medzi 35kg a 45kg ako na hojdačke už 3 roky od 14tich,teraz mám 17rokov,a nie a nie to zastaviť,bojím sa,že to takto pôjde každý rok až do smrti,ktorá sa stále blíži,lebo takéto výkivy hmotnosti sú nebezpečné,ale nedokážem sa tomu ubrániť,pretože ja mám zo seba dobrý pocit,a doprajem si len ked vážim menej ako 37kg,vtedy sa cítim taká krehučká chudučká pekná,a ked mám viac tak sa začínam nenávidieť a ked mám viac ako 45kg,tak je mi zo seba na grc..
viem že mám k sebe zvrátený postoj,že súdiť sa podla váhy je blbosť ale mám to vsugerované hlboko v podvedomí,a nedokážem sa toho zbaviť:-(((

Ťažko radiť,nevidím do Tvojej hlavy.Neviem,ako jedávaš,čo jedávaš. A hlavne,ak si si vedomá poruchy jedenia,ak vieš a uvedomuješ si,kam to smeruje a nedokážeš proti tomu sama bojovať,je vždy lepšie tú pomoc vyhľadať,ako nechať to tak. Tešiť sa z toho,ako som oklamala lekára,ako to tu píše Pusate,je blbosť. Ona oklamala predovšetkým samú seba.Zdravie je prvoradé a najdôležitejšie,dievčatá si to v mladom veku neuvedomujú,však im teraz relatívne nič nie je. Ale za pár rokov sa to môže kruto prejaviť,napr.takou neplodnosťou. Ja by som Ti poradila jedine začať pravidelne jesť,v menších dávkach,nech si telo zvyká. Raňajky,za dve hodiny po nich nejaký kus ovocia či zeleniny,potom po dvoch hodinách obed,aj polievku,aj druhé,ale v menšej dávke,potom zas niečo ľahké. Proste rozdeliť si to do 4-5 dávok,nech si telo zvykne na pravidelnosť. A spočiatku radšej menšie dávky,veľký hlad utíšiť kusom ovocia či zeleniny,pitný režim. Iné poradiť neviem. Ale tvrdím jedno,radšej byť zdravá s nejakým tým kilom navyše,nie veľkým množstvom,ale podľa BMI byť v norme,ako byť vychudnutá a vedieť,že moje telo nefunguje tak,ako by malo.A hlavne,vôbec by som svoj život nepodriadila chudosti,počítaniu kalórií. Život predsa prejde tak rýchlo a je taký krásny,že ho treba prežiť naplno. Smiať sa,športovať,dopriať si aj dobré jedlo,aj lásku,vychovávať deti. Anorexia je často cesta,ktorá vedie ku koncu,tak na to pozor.

Ahoj!
Pus(s)ate,koľko máš rokov? Sú tvoji rodičia nižší? Druhá vec, myslíš si, že 38kg je veľa?Akú hmotnosť by si chcela mať v budúcnosti?Nemyslíš si, že podvýživa nesluší nikomu? Je jasné, že mi 3pčkárky sa nevidíme reálne, ale nemať ani 40 kg je vrcholne nezdravé, možno chceš na seba pútať pozornosť, asi sa cítiš osamelo, nenachádzaš porozumenie v okolí, preto aj sem píšeš o ,,hrozných 37.7kg,,,dúfajúc, že tu ťa chápeme. Ja som tiež mala kedysi ani nie 40kg, ale zhrozila som sa, keď som sa raz pozrela do zrkadla reálne-chápem to.Možno ale chceš byť v niečom výnimočná, iná ako okolie, nebyť priemerná- nemáš istotu v sebe, ani v tom čo robíš, jediná istota je vo váhe-tá je určite nízka. Určite máš pozitíva, možno ti ich najbližší nikdy nedali najavo, možno si túžila ako dieťa po pochvale, ocenení, možno sa uvás hodnotia len výkony..Zamysli sa, čo pre druhých znamenáš, pre tých ktorým na tebe skutočne záleží-rodina..,a poviem ti, že skutoční priatelia s tebou zostanú aj keby si bola,,priemerná,tuctová..,,a keď ťa niekto nebude mať rád, tak to nevyrieši chudnutie!veď ani ty nemáš rada všetkých, nepáči sa ti každí, daj aj ty druhým túto možnosť výberu, nehladaj stále odpoveď prečo? prečo sa im nepáčim, prečo im nesedím, proste to tak v živote je..

Majkaaa prosim porad mi co mam robit. Ako mam vyzdraviet? Lebo ja som sa raz pokusala zacat jest normalne ale zrala som toho taak vela (zachvaty jedenia) ze som hroozne pribrala urcite nie na moju idealnu vahu.. ako mam zacat so samoliecbou? Nechcem ist do ruk psychiatra...

To si myslíš Ty. Ale je to Tvoj život,Tvoje zdravie.Veľa šťastia.

no predsa z toho kila tuku čo som pribrala má fungovať...

Pusate,želáš si podrásť,ale svoje telo týraš podvýživou. Z čoho má fungovať??!!

Tu nie je čo riešiť,zdravie je predsa prvoradé !!!!A nemaj strach,Ty aj keby si pribrala,nebudeš tučná,skôr ešte stále chudá.

to je nehorázne,hned ako zverejním na blogu nový článok za chvílu je skopírovaný na fore, tak čo pussate,nemáš čo robiť,tak len vyčkávaš kedy napíšem na blog nový článok aby si ho mohla skopírovať???a do každej témy???