Ahojte, aj vy máte stále pocit, akoby ste boli medzi dvoma mlynskými kameňmi, t.j. na jednej strane sa už chcete konečne vyhrabať z tejto odpornej choroby, byť zdravá a užívať si život, no na druhej strane sa toho bojíte, lebo ste si vedomé, že vyzdravieť znamená pribrať na normálnu hmotnosť? Ja chcem strašne žiť ako predtým, lebo sa už vyše 10 rokov veľmi trápim, a nielen seba ale aj celú rodinu, a to ma veľmi mrzí, ale strašne sa bojím, že keď začnem jesť všetko doradu, priberiem a ja neznesiem na sebe ani jediné kilo navyše. A teraz som za posledný mesiac pribrala 4 kg! ani neviem ako, veď som jedla stále úplne presne to isté ako predtým - asi mám už pošahaný celý metabolizmus. Prosím poraďte ako z tohto bludného kruhu von!
Vyzdravieť aj za cenu pribratia?
kýblik!
Tak ja si u teba záväzne objednávam toho krémiku aspoň za KÝBEL!!! :)))))
ked budem velka tak vynajdem krem proti PPP a kazdej vam poslem
skor si myslim ze to je dievca pro-ana nez niekto kto chce rypat do pusate
pussate preco to robis? ved vidis,ze pusate sa lieci,snazi sa....zavidis jej,ze je odhodlana ist za svojim cielom?pusate drz sa aj nadalej,ide ti to super:)
nikus,tak toto si preeesne vystihla,my máme tak vela spoločného,tak podobné myšlienky a problémy a osudy,až sa čudujem,že môže ma niekto pochopiť a cítim,že ty má fakt chápeš:-)
Ahojte, ja som to s tým novým životom myslela tak, že sa už chcem odraziť tak, že sa nebudem lakať, keď nejaké to kilo priberiem. Ja mám tiež svoj ,, limit,, dokedy budem so sebou, jedením spokojná.Aj teraz som so sebou spokojná a zjem všetko, chodím sa normálne s kamošmi najesť aj do reštiky, a oni ani o mojej ppp nevedia, nič na mne nie je vidieť, ani pri jedle a ani výrazne na postave, aj keď vravia, že som chudá. Myslia si, že mám taký metabolizmus. Ak sa už blížim k svojmu limitu, začínam si dávať pozor, či si dám niečo sladké,alebo proste to, čo som vo svojom limite jedla v pohode. znervózniem. To je to, čo chcem odstrániť, jednoducho sa tým nezaoberať, začať nový život, už odteraz natrvalo, je tu stále určitá pochybnosť,či nebudem vyzerať hrozne. Preto aj u teba Pusate vidím to, že je to akási istota ten limit, ktorú chcem nahradiť novou inou istotou v živote.
Ahoj Pusate, vsimla som si ta na Zdravi uz davnejsie a pocity z tvojich prispevkov a nazorov som mala vseliake, ale teraz, ked si sa odhodlala so sebou nieco urobit, Ti chcem zazelat vela sil, nech to tentokrat uz vyjde... drzim Ti palce
ale pusate je o dost nizsia. ale stále, 45 kilo je na tvoju výšku tak akurát, ono je možné, že zo začiatku priberieš dosť tuku - takže budeš "vačšia", lenže tvoje oslabené telo nedokáže teraz budovať svaolovú hmotu, alebo nebodať energiu spotrebúvať na rast.ale pusate, buď si istá, že ak by si pribrala, udržiavala si váhu a primerane civičila - to znamená, že by si nesmela chudnút na váhe, ale iba na obvode, k tomu sa stravovala rozumne a racionálne (to ti porozpisujem do toho sľúbeného e-mailu, alebo to hodím sem:)), tak by sa po chvíli ten nabratý tuk začal spaľovať a postupne premieňať na svaly- svalov sa báť nemusíš, oni sami najrýchlejšie spaľujú tuk, len nejaké treba mať - a pod tým si nepredstavuj obrovské ramená a hrubé stehná, ale pekných pár útlych ženských svalíkov, ktoré ti dajú silu! takže sa len treba odhodlať a neboj, my ťťa budeme poporovať, ako sa bude dať. tých pár mesiacov premáhania ti stojí za to, že narastieš, budeš plodná, nájdeš si kamarátov a nebudeš na všetkú svoju bolesť konečne sama.
a nikus, ja mám identické pocity. ja som ako malá encyklopédia zdravej výžívy, ale fakt zdravej, nie prehnaných extrémizmov - lenže sama to neviem nejak zúročiť ...
neviem, či ti tymto pomozem, ale ja som mala predtym 52kg pri 168 cm a viem ze som tiez mala take pocity, ze som tucna. sice som nebola anorekticka, jedla som normalne, len som to neprehanala, ale ked som pribrala na 53 tak som znervoznela, a ked som mala 54 tak uz som chytala depky ze som strasne tucna a prestavala som jest. potom som otehotnela a napriek tomuto strachu z pribratia som bola stastna a kazdy kilogram som si vychutnávala, ved som tehotná, tak co. a vôbec som nemala pocit ze som tucna. aj ked som pribrala 20 kg. potom som bez vacsich problemoch schudla, a teraz mam 55, a citim sa dost chuda, a nemam potrebu chudnut. takze co som tym chcela povedat je, ze pocit ze si tucna pri 45 kg je naozaj len pocit, nie je to pravda. len si to musis uvedomit.