Epilepsiu mi diagnostikovali v 14 rokoch,teraz 24rokov.Od tej doby som na liečbe.Patrím do skupiny možno tých šťastnejších epileptikov,lebo záchvaty nemám tak často a súvisia čisto len so zaspávaním.V roku 2003 vymiznutie záchvatov,po narodení mojho prvorodeného synčeka,no momentálne mám strach,lebo záchvat sa mi v ďalšej tehotnosti objavilt.j.23 týždeň tehotenstva.Tak dúfam,že to naozaj súvisi s tehotenstvom a vyčerpanosťou a po pôrode bude zase všetko o.k.,aby som sa mohla plnohodnotne starať o svoju 4 člennú rodinu,lebo naozaj tá doba bez záchvatov bola super,úplne plnohodnotný život.
-----------
Stručne popísaná choroba na tému "Epilepsia" www.zdravie.sk
epilepsia
Príčiny epileptického procesu
Epilepsia nie je ochorenie, ktoré má jednu príčinu. Epileptický záchvat môžu vyvolať mnohé známe faktory, ale vo väčšine prípadov ich nepoznáme (u 70 až 75 percent detí s epilepsiou, pričom približne 30 až 50 percent z nich má genetický základ). Z hľadiska príčin delíme epilepsiu na: symptomatickú – so známou príčinou, kryptogenetickú – s pravdepodobnou, ale nedokázanou príčinou a idiopatickú – s neznámou príčinou.
Genetický výskum v poslednom období priniesol nový pohľad na faktory spôsobujúce epilepsiu. Ukázal, že niektoré presne definované typy epilepsie môže podmieniť abnormálny gén na chromozómoch. Počet geneticky podmienených epilepsií stále pribúda. Predpokladá sa, že generalizovanú epilepsiu nevyvoláva len jeden patologický gén. Dedičnosť je pravdepodobne polygenetická (podmienená viacerými génmi) a predpokladá sa aj posilňujúci vplyv vonkajších faktorov z prostredia. V rutinnej praxi sa nás často rodičia pýtajú na prenos dedičnosti na príbuzenstvo. Priama dedičnosť neexistuje, ale udáva sa vyššie riziko výskytu, ak sa epilepsia prejavila v rodine. Napríklad, ak majú rodičia alebo súrodenci epilepsiu, riziko výskytu pre ostatné deti sa je od 5 do 10 percent. Nové poznatky genetiky sľubujú pre medicínu obrovskú a netušenú nádej. Ich uplatnenie pri liečbe epilepsie však spočíva skôr v lepšom spoznaní jej príčin.
Epilepsia môže vzniknúť aj v dôsledku malformácií mozgu. Sú to chyby v jeho parenchýme, ktoré vznikli ako dôsledok jeho nesprávneho vývinu. Napríklad tzv. migračné deficity – určitá skupina buniek pri svojom putovaní, migrácii, nedosiahne svoj vopred určený cieľ a zostane niekde na polceste na nesprávnom mieste. Bunky sa potom správajú nevhodne, rušia správnu aktivitu normálnych buniek.
Zápalové procesy mozgu (encefalitis) a mozgových blán (meningitis), s výnimkou ťažkých prípadov, sa obyčajne nespájajú s neskorším výskytom epilepsie. Riziko je väčšie, ak sa záchvaty prejavili už v akútnej fáze ochorenia. Očkovanie proti čiernemu kašľu, ale aj iným infekčným ochoreniam môže vyvolať horúčku a následne aj febrilné kŕče. Dohady, že očkovanie proti čiernemu kašľu spôsobuje mozgové poškodenie, sa nepotvrdili.
Aj úraz hlavy môže byť príčinou epilepsie. Kŕče sa môžu prejaviť hneď, bezprostredne po úraze, potom do prvého týždňa (včasná epilepsia), ale aj neskôr v priebehu niekoľkých rokov (neskorá epilepsia). Vyskytujú sa u 1 až 4 percent detí, ktoré sa hospitalizujú kvôli úrazu hlavy. Riziko sa zvyšuje pri vážnych poraneniach hlavy spojených so zlomeninami lebečných kostí a krvácaním do mozgu i poúrazovou stratou pamäti, ktorá trvá viac ako 26 hodín. Nepotvrdilo sa, že podávanie antiepileptických liekov znižuje riziko neskorších záchvatov, a preto sa od tohto postupu ustupuje.
Poškodenie mozgu z nedostatku kyslíka, napríklad pri topení alebo zastavení srdca, býva len zriedkavo predchodcom epilepsie. Opak je pravdou – poškodenie mozgu v novorodeneckom období (stav po hypoxickej encefalopatii) je častou príčinou epilepsie v neskoršom veku.
Nádory mozgu tvoria len asi 1 percento príčin epilepsie. Po ich odstránení sa výskyt záchvatov znižuje alebo úplne vymizne.
Krvácanie do mozgu, bežné u dospelých, je u detí zriedkavé a môže sa prejaviť len pri cievnych malformáciách (znetvoreniach).
Pomerne veľký počet epileptických záchvatov sa udáva u detí s detskou mozgovou obrnou (DMO). Výskyt u nich kolíše a závisí od typu DMO. Rozptyl je od 50 až do 80 percent.
Epilepsia sa môže objaviť aj ako vedľajší, sekundárny prejav pri mnohých neurodegeneratívnych ochoreniach a známych detských syndrómoch (Downov syndróm, Rettov syndróm, Angelmanov syndróm atď.).
Osobitnú kapitolu tvoria kŕče v novorodeneckom veku. Vysoké riziko vzniku mozgových kŕčov v tomto období podmieňuje štrukturálna a biochemická nezrelosť mozgu a nízka hladina tlmivých neuromediátorov (sprostredkovateľov). Mozog je potom citlivý na veľké množstvo cievnych a metabolických porúch. Správne rozpoznanie pozadia kŕčov je náročné, pretože u novorodencov možno často pozorovať aj abnormálne nevôľové pohyby, ktoré nie sú epileptické. Odhaduje sa, že celkovo sa záchvaty prejavujú u 3 percent novorodencov. Väčšina záchvatov v tomto veku má charakter nevýrazných, jemných zášklbov. Treba ich odlíšiť od pohybov, ktoré nie sú epileptické, ako napríklad tras končatín, úľaková reakcia, benígny svalový myoklonus. Diagnóza, základné vyšetrenie a liečba novorodeneckých kŕčov patrí do špecializovanej starostlivosti novorodeneckých oddelení a nebudeme sa tým bližšie zaoberať. Vznik neskoršej epilepsie alebo iných následkov je najvyšší v skupine detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou a u detí s poškodením mozgu.
Ako doplnok k informácii o epilepsii spomenieme jej klasifikáciu. Rozmanitosť epileptických záchvatov, ich rozdielna príčinnosť, veková závislosť, charakter EEG – boli dôvodom toho, že Medzinárodná liga proti epilepsii (ILEA) vypracovala klasifikačnú schému, v ktorej sa presne vymedzili jednotlivé typy epilepsie a epileptických syndrómov. Schéma umožňuje záväznú vzájomnú komunikáciu medzi odborníkmi s ohľadom na výber správnej diagnózy, vhodnej liečby a prognózy priebehu ochorenia. Schéma má medzinárodnú platnosť a je záväznou pre neurológov.
V pokračovaní článku o epilepsii sa zameriame na najčastejšie praktické otázky, ktoré zaujímajú rodičov detí s epilepsiou.
MUDr. Jozef Glós, CSc
prosím vás, je epilepsia dedičná?
môj otec mal epilepsiu v 19tich a ja sa bojím že som ju zdedila...
Miska,ja mam syna s epi.Zatial chodime na Kramare,ale ked bude mat 18 a teda bude dospely,prejdeme do Sinalgisu v Blave.Ked chces,pozri si ich stranku,je to www.sinalgis.sk
dakujem za rady ale asi viete co prezivam tak ze to nie je take jednoduche len tak to hodit za hlavu...ale dost mi pomaha moj priatel a to ma dost drzi nad vodov.teraz som zacala brat persen na ukludnenie pomaha mi zatial ale vies na mna pride aj strach v praci ked mam co robit...a chcem sa ta opytat ako si prezivala tehotenstvo lebo na druhy rok planujem aj ja otehotniet...dakujem
Ahoj Miska, ja mám tiež epilepsiu - bude to 5 rokov, čo som mala prvý záchvat. Tvoje pocity úplne chápem, pretože je jeseň, ľudia mávajú depky... Jednoducho nám chýba slniečko. Napíšem Ti moju skúsenosť so strachom. Pred rokom som si dala meniť lieky. Užívala som Trileptal, ale boleli ma z neho kĺby, žalúdok a 3 roky som mala teplotu do 38 st. Samozrejme som mala strach zo zmeny liekov, lebo som vedela, že mi hrozí záchvat. Záchvat som predtým nemala 3 roky. Lenže ten strach bol väčší. Cez deň ani nie, lebo som mala stále niečo na robote. Ale keď som mala ísť spať, bol to horor. Doma dve malé deti, pričom jedno spalo hneď vedľa mňa. Napokon mi neurológ predpísal Hypnogene. Lenže ten mi nepomohol. Nakoniec som ho vysadila. Toto všetko prebiehalo v novembri. Ale blížili sa Vianoce, stres v práci, doma, pečenie zákuskov a podobne. Vianoce dopadli dobre, ale 27.12. mi už manžel volal záchranku. Takže záchvat som dostala, keď ten stres zo mňa úplne opadol. Chcem tým len povedať, že sa to nedá naplánovať. Ja mám strach denno-denne. A predstav si, že moja sestra má tiež epilepsiu. Tak si predstav, čo prežívajú naši rodičia. Ale nechcem sa sťažovať, ani ľutovať. Niečo Ti poradím. Aby si prešla na iné myšlienky, začni vyšívať, štrikovať alebo jednoducho premiestni nábytok. Sprav nejakú zmenu, ktorá Ťa poteší. Uvidíš, že to pomôže. S pozdravom Andula
Miska,neries problem,ktory nenastal.Si 2 roky bez zachvatu,ked si dobre nastavena na liecbu nemas mat preco obavy..Uzivaj si zivota a netrap sa tym.
ahoj ja mam tiez epi...teraz som 2roky bez zachvatu...ale dostsala som som strasny strach z toho ze odpadnem pred ludmi a vsedci budu na mna pozerat.celkovo mam z epi strach dostala som z toho aj uzkosti proste mam strach z tej choroby neviem ako si mam pomoct nechcem brat ziadne oblbovaky aby som na to nemyslela poradte niekto
Pani Helena,ked budete potrebovat informacie,alebo poradit ohladne chorob vasej vnucky,mozete napisat aj na stranku www.radost.sk do diskusneho fora.Tam si vymienaju skusenosti maminky postihnutych deticiek.