ahojte..zacala som sa zaujimat o tento pojem,pretoze,hoci moj priatel nesuhlasi s nazormy svojej matky a nie je v jeho ociach ta najlepsia,ako to tnto pojem definuje..stale nejak podvedome robi to,co chce ona,stale s ohladom na nu...co je pekne,kym to nie je na ukor nasho vztahu,a zacina to byt dost casto na ukor a v zasadnych veciach...a obcas mi pride byt dost neschopny v beznych veciach,alebo mozno ich aj vie robit,ale nestara sa o to...mam z toho riadne nervy,lebo citim,ze som na neviem kolkom mieste...chce sa teda opytat,ci vie niekto preesne znaky oidipovskeho komplexu,aj ked chlap napriklad az tak neinklinuje k matke,ale skor myslim, nejake prejavy, ako kvoli takejto vychove potom kona v beznom zivote,ako rozmysla,preco....dakujem...
OIDIPOVSKY KOMPLEX .... ?
Maria,na chvilku som sa odmlcala,musela som behnut do lekarne a tiez ist pre maleho..A k tej perfektnej nalade sme sa este so starsim synom aj pochytili,lebo tiez nevie,co by uz od radosti robil..
presne tak...ale ludia su uz raz taky radana...mna nastvala uz teraz byvala kamoska...pretoze,vobec sa nestara o zdravie,berie AD,este v ten den ked zoberie AD vypije i pol litra tvrdeho alkoholu...a podla nej je normalna...a ja, co mam tolko problemov tak ja nemam podla nej vsetkych pokope...su to ludia ktory ani nevedia,co rozpravaju a vidia iba seba...
...presne,nie je choroba ako choroba...ja stale hovorim,kto mi neveri,ze by som mu priala aspon rok byt v mojej kozi a hned by pochopil o com hovorim,a este by mi daval milion aby som si to zobrala prec tie bolesti,ved niekedy mam ,co robit,ked ma nieco boli a nieto este nieco robit...a nemam na vyber robit musim,lebo nema kto sa mi postarat o domacnost atd.o deti,ked chodili do skoly...ja tymto trpim tiez uz dost dlho...
...to, ze to tak zvladam mozem dakovat BOHU,ze mi dava taku trpezlivost a zdravi rozum...inak by som uz bola ktovie kde...
To mas pravdu.Ona velmi chcela,aby nemusela byt odkazana na pomoc druheho,ale to sa nedalo.Bola naozaj vazne chora.A preto som aj do tej temy o ID pisala,ze nie kazda choroba je rovnaka.Nie kazdy ma silu pracovat a to nehovorim o bolestiach..
vies,mozno nemala taku silu,bojovat a toto ju tiez ubijalo,nie kazdy ma pevnu volu a nervy na choroby...kazdy je iny...ja napr.by som sa nemohla len tak lahko vzdat,budem bojovat s chorobami co mam kym budem vladat a nedovolim,aby ma premohli,ale niekedy je choroba silnejsia ako clovek...bohuzial...
...tak tomu ja vobec nerozumiem...vobec...
Ona si myslela,ze ked ostala leziaca,ze zakonite skoro umrie a potom chcela byt silou mocou uz doma,lebo stale opakovala,ze ked raz zomrie,tak chce zomriet doma.Tak sme to museli riesit opatrovatelkou,lebo my sme sa nemohli ku nim na vychod prestahovat.Aj my mame svoj zivot,svoje problemy...Ale s tou opatrovatelkou to docela dobre fungovalo.Bola doma,pri svokrovi..
Ona dostala pred 3 rokmi mozgovu prihodu,ochrnula na lavu stranu,ale ako tak este vedela prejst,ked sme ju podopierali.Casom sa to zacalo horsit,dostala dalsie slabsie mozgove prihody a zostala leziaca.Ale este sa s nou dalo sem-tam prehodit par slov..
...a co jej bolo?ak chces o tom pisat...
Je mi z toho smutno.Svokra bola vazne chora,niektori hovorili,ze smrt bola pre nu vykupenim,ale nemyslim si to,mohla tu este medzi nami nejaky ten rocik pozit..Ale zivot to zariadil inak..
...neni to tvrde je to tak...tiez som toho nazoru...
