ahojte..zacala som sa zaujimat o tento pojem,pretoze,hoci moj priatel nesuhlasi s nazormy svojej matky a nie je v jeho ociach ta najlepsia,ako to tnto pojem definuje..stale nejak podvedome robi to,co chce ona,stale s ohladom na nu...co je pekne,kym to nie je na ukor nasho vztahu,a zacina to byt dost casto na ukor a v zasadnych veciach...a obcas mi pride byt dost neschopny v beznych veciach,alebo mozno ich aj vie robit,ale nestara sa o to...mam z toho riadne nervy,lebo citim,ze som na neviem kolkom mieste...chce sa teda opytat,ci vie niekto preesne znaky oidipovskeho komplexu,aj ked chlap napriklad az tak neinklinuje k matke,ale skor myslim, nejake prejavy, ako kvoli takejto vychove potom kona v beznom zivote,ako rozmysla,preco....dakujem...
OIDIPOVSKY KOMPLEX .... ?
Noonaa,problem je v tom,ze sa nedokaze rozhodnut a razne povedat svojej mame ako to vsetko je.Je to pekne-ano mama mu dala zivot,starala sa o neho,ale teraz je uz dospely a je cas sa osamostatnit a nie bezhlavo plnit jej prikazy a dat sa citovo vydierat..Ved to,ze budete spolu neznamena,ze jej nepomoze,alebo ju v starobe nedochova.Ale tvoj priatel ma svoj zivot a tiez chce byt stastny..
Pises o moznosti odlucenia. Ja vidim moznost, ze si urobite predlzeny vikend len pre Vas dvoch, mimo bydliska jedneho aj druheho. Aj bez kamaratov. S programom, ktory Vam obom bude vyhovovat /turistika, fitnes, plavanie, atd./ To predsa nemusi byt drahy hotel s full servisom, skuste privatne ubytko v peknom prostredi. Malo by byt tento vikend dobre pocasie, tak to spravne vyuzite :o). Samozrejme, ze sa aj porozpravajte o svojich pocitoch v spojeni s partnerovou mamou, ale nemal by to byt hlavny motiv Vasho spolocneho vikendu
Ja neviem,ja nie som velmi za tie pauzy.Myslim si,ze by mal partner vediet,ci ta ma rad a ako ta ma rad.Pokial u neho nebudes na prvom mieste budete mat s jeho mamou takyto problem donekonecna.
ak ty este stale vahas a nechces sa s nim uz na stalo rozist,tak skus tu pauzu,lebo keby ze si to neurobila,tak by ta to tak ci tak zozieralo,tak to skus a uvidis,co bude...a potom sa rozdodni.
A ako sa chovat?normalne budes zit svoj zivot a uvidis,ci sa k tebe priatel bude hlasit...mozno budes kludnejsia,mozno nie...ale aspon /ked vam to aj tak nevyjde/si budes moct povedat,ze si pre vas vztah urobila vsetko ,co sa da...hlavne sa netrap a zacni brat ten B-komplex...ako som pisala,lebo mozes aj ochoriet a potom uz to nebudes mat ani tolko lahsie...
ano,on nevie,je zmateny,chce vyhoviet obom,vraj nechce,aby bol niekto nestastny...ale aj on je...tak by mal zacat od seba...tiez sa najprv riadim sebou,hladam aj chyby u seba....no ked som zufala,pridem sem,ci ma niekto podobny problem
a presne ako radana pise,treba sa porozpravat s nim a tak budes mudrejsia...a podla toho potom rozhodovat,i ked to bude tazke...
vies,ja napr.svoje osobne veci niekedy riesim sama,lebo viem,ze je to stale len na mne,i ked niektory ludia maju velmi dobre rady,ale stale sa riadim tym,ako to ja citim,tazko je bojovat z dvoma ludmi,mozno aj priatel sam nevie na ktoru stranu sa postavit a stale vaha...je to velmi tazke...
asi ma to caka v piatok....ja viem,ze je vsetko na mne,ako sa rozhodnemmali sme uz debaty,kde sme nic nevyriesili,lebo sa nejak nechapeme....je to uplne divne,su obdobia,kedy sa na neho pozriem a on vie,co myslim...a potom poviem jednoduchu vetu,ktoru si vysvetli uplne inak :( som si vsak ista, ze v tomto stave nebudem...bud sa to zmeni,alebo koncim,bo som na nervy,vytrapena,vychudnuta,nestastna...to budem aj bez neho,ale aspon ho nebudem donekonecna cakat...chcem sa ale este opytat,co si myslite, ci by bol dobry napad, dat si teraz nejaky cas na rozymslanie,nazyva sa to pauza,ale neviem,ako sa chovat v pauze....takze tak,len byt od seba,ci si budeme chybat a ci stoji ten vztah za to.... ( je inak strasne,ako je clovek v takejto situacii neschopny rozhodovat,este ze zeny drzia spolu,uprimne velmi dakujem)
Ahoj Noonaa.Asi by ste sa mai s partnerom naozaj vazne porozpravat a by bolo dobre mu vsetko povedat,ako to vidis ty a co ta tazi.A potom je uz na partnerovi,ako sa zachova.Podla toho uvidis,ci je vasa laska natolko pevna,ze sa prikloni k tebe-co by sa aj za normalnych okolnosti mal...To je moj nazor...
noonaa,pekne rano ti prajem...jaj,uz som pisala, ze tu nebudem chodit,ale mi neda ti napisat...ked som si precitala tvoj prispevok...necitala som tvoje prispevky dozadu vsetky,tak neviem v com sa tu nezhodnete...ale vies,ty sa musis rozhodnut sama,neviem,tazko ti tu niekto poradi,stale je rozhodnutie len na tebe...
ahojte babenky....dnes je to uz tretie rano od nasej dost vlkej hadky....vraj rano mudrejsie vecera,ale uz tretie rano vstavam s tym,ze sa nezhodujeme,ze mi nesedia nazory...ze to nie je dobre....ze si to neviem predstavit....je to strasne...sme v akom-takom telef.kontakte a mame sa stretnut o dva dni,ale ja neviem,ci urobit tu istu chybu,co vzdy, a ostat s nim a cakat,kedy sa zase nieco stane....popri tom stale mam v hlave a v srdiecku,ze je tu nejaka cierna diera medzi nami....alebo ci konecne nejaky razny krok urobit,mozno na cas byt od seba....ale v oboch pripadoch si budeme chybat...no vazne neviem...je rano,slnieck svieti...a ja v slzach...toto je laska ?
