ahojte..zacala som sa zaujimat o tento pojem,pretoze,hoci moj priatel nesuhlasi s nazormy svojej matky a nie je v jeho ociach ta najlepsia,ako to tnto pojem definuje..stale nejak podvedome robi to,co chce ona,stale s ohladom na nu...co je pekne,kym to nie je na ukor nasho vztahu,a zacina to byt dost casto na ukor a v zasadnych veciach...a obcas mi pride byt dost neschopny v beznych veciach,alebo mozno ich aj vie robit,ale nestara sa o to...mam z toho riadne nervy,lebo citim,ze som na neviem kolkom mieste...chce sa teda opytat,ci vie niekto preesne znaky oidipovskeho komplexu,aj ked chlap napriklad az tak neinklinuje k matke,ale skor myslim, nejake prejavy, ako kvoli takejto vychove potom kona v beznom zivote,ako rozmysla,preco....dakujem...
OIDIPOVSKY KOMPLEX .... ?
radana,vies ja som to tiez zazila a zazivam.../zo svokrou byvalou,z matkou druha a rodicia moji sa tiez tak chovaju/ja si myslim,ze taky ludia sa uz nezmenia je to v povahe,jedine na cas,ale casom zasa budu taky isty/je to len na oko ich zmena/
napr.mojej ex svokre si nemohla nic povedat,lebo bolo zle a ked si bola ticho zasa bolo zle...
alebo druhova matka-jeden den nas vuhodila z domu a druhy den ked sme si zacali nieco hladat,nejake byvanie tak,ze vraj kde ideme ved nas nikto nevyhadzuje...
a rodicia to iste...
taky ludia maju taku povahu a uz na tom nikto nic nezmeni...bohuzial...najhorsie na tom je,ze im to neprekaza a najviac sa tum trapia ludia okolo nich na ktorych to zle vplyva,lebo su citlivy atd.
hmhm - co sa tyka tolerancie.... som velmi tolerantna...ale ked uz niekto zasahuje dost rapidne do mojho zivota a presvedcenia,tolerancia konci,ma svoje medze,a tie zacinaju byt prekrocene....myslim,ze to je celkom normalne u ludi...taketo chovanie,teda,pokial clovek nie je masochista:))
ahoj HMHm, asi si necitalúa od zaciatku tieto prispevky.... moaj svokra nie je na invalidnom voziku a aj keby bola,neospraveldnuje to jej chovanie...skutocne som sa roky snazila byt k nej mila,pomahat,respektovat,ale ked to nejde z jej strany,preco ja mam trpiet...my tu vlastne ani neriesime ju,skor to,ako sa moj partner bude chovat vdaka jej vychove cely zivot a aky dopad to bude mat na mna,nasu rodinu... vies,je to zlozite, nikto tu nie je ten dobry a ten zly,lebo nie sme v rozpravke,ale v zivote...ale veci,ktore je schopna urobit, akoze pre dobro syna...no tazko sa mi je k tomu vyjadrit.... tak sa tu nasli zeny,ktore to uz zazili fakt naostro a chcu mi poradit...ale aj tvoj nazor je na zamyslenie...dakujem
hmhm,lenze tu ten boj vedie prave potencionalna svokra.A to je rozdiel..
Noonaa,to je to citove vydieranie.Chce,aby sa citil vinny.. a tym jej bol potom oddany.Poznam to..
Presne tak Maria.Chce sa ukazat,ako ona musi vsetko sama,ako trpi a nikto jej nepomaha,ale pri tom o pomoc ani tak nestoji,len o to,ze aby mala syna priviazaneho k nohe,aby sa citil vinny...
noonaa, neviem z čoho máš nervy,priateľova matka je chorá žena na invalidnom vozíku a ty na ňu žiarliš? Aký máš ty k nej vzťah a čo robíš preto aby boli vzťahy lepšie? Rodičov si nevyberáme, tak ako teba si raz nevyberú tvoje deti. Myslíš že ty budeš práve tá ideálna matka, ktorá sa nebude na nič sťažovať, nič komentovať, nemiešať sa do života svojich detí? Isteže všetci nemáme ideálne matky, predstavy sú iné ako skutočnosť. Ale treba zachovať istú mieru tolerancie a nadhľadenosti. Inak to bude večný boj bez víťaza.
inak zeny,vy uz mate deti niektore....pride vam normalne,ze jeho matka,v navale zurivsti mu vynada do strasnych veci a vykrici mu pomaly ja jeho existenciu? to je neskutocne,obhajuje sa tym,ze je na nervy,....samoskalebo nic nie je akoona chce...on je z toho smutny,ale vzdy s ato u nich utrasie a nejak si ho zase maminky ziska...ale ide mi to,ze vynadat dietatu...za nieco uplne banalne...
nechcela som sa k tomu vyjadrovat,ale ked som dobre pochopila,tak ona vcera na syna nadavala...
radana...poznam tiez taketo spravanie...ANI Z VOZA,ANI NA VOZ...clovek potom nevie, co ma robit,jedine riesenie je vestky kontakty s takymi ludmi zrusit...
noonaa,to je to cudne spravanie mam,ktorym presne vedia,kam mieria.S takym clovekom sa velmi tazko cudziemu vychadza a nie to este blizkemu.Moja mama robievala to iste.Ked sme ju chceli na vsech svatych odviezt do nedalekej dediny-pribl.6-7 km.od nas,tak nas krvopotne presviedcala,ze to netreba,ze ona tam dnes nepojde,ze pojdeme inokedy,bla,bla,bla..Len co sme zabuchli dvere na aute nastartovala svojho dvojkolesoveho tatosa-bicykel a podme ho aj s velikanskym vencom tych6-7 km. na cintorin.Na druhy den nas tak zjazdila,ze kolko ona musela krutit na tom bicykli a aka dosla unavena a nikto jej nepomoze..Tak som jej iba povedala,ze ked si nepamata na vcerajsok,ze sme ju chceli odviezt autom,tak nech zajde k lekarke... :( A dalsi pripad-manzel jej chcel porylovat zahradu-tak tvrdila nie,nie,nie,najprv nech poriadne opada listie a potom.. Na druhy den sme dosli a na velke prekvapenie bola cela celucicka zahrada porylovana-musela po nej behat ako motorova mys a jasne,ze nam vsetkym vytykala,ze jak sa tam ona znici a nikto jej nepomoze.Vobec ju nezaujimalo,ze manzel tam den pred tym stal nastupeny s rylom v ruke a ona nas vyhnala prec.A preto uz nemam zaujem s nou vobec nadazovat nijaky vztah,lebo v konecnom dosledku to potom vzdy dopadalo aj na mojich blizkych a pripadala som si ako u blbych.Takze je to naozaj cielene..
