ahojte..zacala som sa zaujimat o tento pojem,pretoze,hoci moj priatel nesuhlasi s nazormy svojej matky a nie je v jeho ociach ta najlepsia,ako to tnto pojem definuje..stale nejak podvedome robi to,co chce ona,stale s ohladom na nu...co je pekne,kym to nie je na ukor nasho vztahu,a zacina to byt dost casto na ukor a v zasadnych veciach...a obcas mi pride byt dost neschopny v beznych veciach,alebo mozno ich aj vie robit,ale nestara sa o to...mam z toho riadne nervy,lebo citim,ze som na neviem kolkom mieste...chce sa teda opytat,ci vie niekto preesne znaky oidipovskeho komplexu,aj ked chlap napriklad az tak neinklinuje k matke,ale skor myslim, nejake prejavy, ako kvoli takejto vychove potom kona v beznom zivote,ako rozmysla,preco....dakujem...
OIDIPOVSKY KOMPLEX .... ?
dd,je to len vlastna skusenost...pekny den prajem...:0))))....
radana,tiez davam sancu a snazim sa vychadzat dobre,ale u nich to znamena ty budes ticho trpiet a mi budeme hovorit a rypat,ale cim viac davas sance,len toho zneuziju viac nic...ale ked sa dotknes ich egga je velmi zle...a to plati pre vestkych vseobecne,ludia su raz taky...lenze v konecnom dosledku potom clovek vyzera akoby bol on ten nevyrovnany...ked raz s nimi komunikujes raz nie...je to velmi tazke...
Hmhm,ano teraz uz spolu nekomunikujeme cez dva roky a myslim,ze uz niet navratu spat.Proste uz sa vo mne nieco zlomilo a nemam ani zaujem si s nou dobre vychadzat.Co sa tyka jej staroby-to neviem.Ma pri sebe uviazaneho mojho brata,ktory po tolkych rokoch uz nie je schopny ani stvorit par SVOJICH myslienok.Je naprogramovany od nej.Ani neviem,ze keby sa jej nieco stalo,ci by sa dokazal sam o seba postarat a nie to este o nu.Ale co som sa minule dozvedela,tak ma naozaj veeelmi soklo.Maju v spalni na posteli nachystane veci-vraj keby sa im nieco stalo.Proste do truhly.To je uz naozaj chore :(
radana, nuž verím ti, sú aj extrémy vo vzťahoch a zrejme to prežívaš ty s matkou.Tiež mi to pripadá ako také sekírovanie.Ale polož si otázku či dokážeš až do jej smrti s ňou vôbec nekomunikovať,prerušiť s ňou akékoľvek styky,potom snáď by tvoj boj s ňou mal význam, inak nie. Ale niekto sa o ňu bude musieť postarať v prípade staroby a choroby tak či tak. Máš súrodencov?
Hmhm,ja na to pochopenie cakam uz 25 rokov a vynalozila som nemale usilie,aby sa veci dali do poriadku.Vela krat som naozaj prehltla susto,s ktorym by sa druhy zadusil.Nespocetne vela krat som odlozola niekam do uzadia jej podrazy a ako slepa som sa snazila o zlepsenie.Nerada sa skaredo vyjadrujem,ale ked mi uz vela ludi z mojej rodiny doslovne povedala-takemu cloveku by som uz davno naplul do xichtu a nie ze by som mu daval dalsiu a dalsiu sancu co uz povyvadzal,tak si pripadam,ze cele tie roky som mala privrete oci len ja.Bolo to snahou,ze som sa stale nadejala,ze snad uz konecne dostane rozum a zacne normalne zit,aby si aj ona toho zivota uzila a nielen zivorila a zavidela ostatnym,zazerala na nich...Je mi luto,ze je to tak,ale prave po tach rokoch som zistila,ze to nema vyznam :(
noonaa - presne to iste(ako Tvoja potenc.svokra s tym cementom) niekedy stvara aj moja svokra..ked si zavola, tak prideme, pomozeme..minule chcela pokosit zahradu, dosli sme, pokosili a ked sme chceli uz ist, tak zacala na nas tlacit, aby sme ostali.aj vcera sme tam boli..jednak hladat jeden papier, ale popri tom, manzel oberal este aj ovocie zo stromov, bo to nakazala jeho matka..ona tam nastastie nebola, takze nas nikto zbytocne nezdrzoval, ale keby tam bola, uz vidim ten scenar..stazuje sa, aka je slaba, ze nemoze nic robit atd. ale tiez by bola schopna vlacit aj cementove vrecia a potom to vyhovarat..to s tymi nadavkami tiez zazivame..manzel je u nej veru vselico, minule mu dokonca pred dcerkou vynadala do konov vymletych(a to je este ta jemnejsia nadavka..a ked som ju na to upozornila, ze aby sa spravali pred dietatom slusnejsie, ze si to mohli odpustit, tak este bola urazena aj na mna,ze co si to dovolujem), predo mnou mu uz povedala aj do parchantov, vyhazduje mu na oci, aky je nevdacny a nepomaha im, ked ona pri nom zabila cele roky(mal dost vazny zdravotny problem ked bol mensi)ale pritom on pomaha a na stavbe ich baraku stravil cele roky a nadrel sa tam ozaj ako kon..toto proste ozaj nezmenis..aj nas uz nejeden krat vyohodila, ze nas uz ani vidiet nechce a tyzden nato vyvolava, ze kedy uz prideme..neviem, ci si to nechce pamatat, alebo si to vazne nepamata..
hmhm - ja som napr.(ak si to necitala) pre svokru problem nebola, dokial sme s manzelom len chodili spolu..ale jakmile som jej ho chcela "ukradnut", teda sa za neho vydat a zariadit si nas vlastny zivot, podla nasich predstav, bolo peklo..myslim, ze som tiez tolerantny clovek, aj som sa k nej snazila spravat milo, aj napriek tomu, co vsetko nam urobila a ako nam naublizovala(keby si si precitala, co som tu pisala, tak to mozno nie je ani polovica..tam bolo toho omnoho viac, od odhovaraciek, cez ohovaranie az po vyhrazky..)a aj sa k nej stale snazim v ramci moznosti spravat milo, ale sloboda jedneho cloveka konci tam, kde zacina sloboda druheho..coz ona razne prekracuje, nerespektuje a ublizuje tym nie len nam..nechcem byt k nej nevrla a zla, ale chcemem mat svoj zivot, ist k nim na navstevu, kedy my budeme chciet, nie kedy si ona zmysli a nakaze, chceme navsteovat koho chceme a nie, ze ona nam zakaze chodit k niekomu, lebo je s nim povadena..chceme zit nas zivot, nie taky, ako nam naprogramuje..
Hmhm,nechapem,preco by sa mala davat dcera od matky,prip.nevesta od svokry,sekirovat,alebo ju ignorovat,kyvat hlavou ze ano,aj ked s tym nesuhlasim...Myslim,ze trosku pochopenia by aj od toho starsieho cloveka nezaskodilo uz len tym,ze su rodina.Preco ma stale jedna strana ustupovat?To nebude fungovat nikdy.Zazila si citove vydieranie?Ked si matka neuvedomi,ze jej syn,alebo dcera si vytvara novu rodinu,do ktorej by nemala zasahovat,maximalne si moze povedat svoj nazor a potom to nechat na potomkovi,ako bude dany problem riesit,tak je to fakt smutne :(
Maria,je to pravda.Stale som dufala,ze sa to casom utrasie a da dokopy,ale ako keby bola aj moja mama nejaka rozdvojena osobnost alebo co..Na nasu rodinu to potom velmi zle vplyvalo,lebo od takeho cloveka nikdy nevies,co mozes cakat.Vela krat som sa pokusala,aby sme spolu drzali ako rodina,aby sme si navzajom nezistne pomahali,ale vzdy to vyustilo do nepochopenia.Moja mama nikdy nepochopila,ze v rodine je to uplne bezne,ze jej clovek pomoze len tak.Ked zomrel moj otec,zmenila sa asi na dva tyzdne.To uz aj moj starsi syn-vtedy 14-15 rocny mi povedal-nieco sa s babkou deje.Bud sa zmenila k lepsiemu,alebo zazila iba sok,z ktoreho jedna,dva vytriezvie.A mal pravdu-vsetko vratila do starych kolaji.A to mi este na pohrebe hovorila-sme rodina,budeme si pomahat.A ja jej na to-no podla toho,ze koho do tej svojej rodiny pocitas.Samozrejme som mala na mysli,ze pocitam s tym,ze do tej rodiny zapocita aj manzela a moje dve deti.Ale zial bohu sme boli rodina len ani necele dva tyzdne.Takze v tomto mas Maria uplnu pravdu,ze taky clovek sa nezmeni.Ja mi len luto,ze dala som jej naozaj vela sanci na to,aby napravila vsetko,co spackala,aby sme zacali od zaciatku.Ale ona nevyuzila ani jednu.Pravdu povediac uz sa mi aj rodina,krstni rodicia...cudovali a povedali mi,ze oni by sa uz davno na to vykaslali a dalsie sance nedavali,lebo to nema zmysel.A tak sme na tom teraz tak,ako sme a pravdu povediac,uz to ani nechcem menit,lebo kazda sanca pre nu priniesla do rodiny dalsi a dalsi podraz a stres a to ja naozaj nepotrebujem.
noonaa, zle som napísala, nie vozíku, ale dôchodku. Vieš, človek určité veci pochopí až neskôr, vzťahy nevesta-svokra nie sú vždy ružové a niekedy ani vzťah dcéra-matka. Ja mám tiež osobne matku-sekirantku, ale viem že na tom nič nezmením. Určité veci u nej ignorujem, na niektoré prikývnem a myslím si svoje, robím si svoje. Ako som už napísala, bol by to zbytočný boj, pretože nakoniec som rada že ju ešte vôbec mám a sú v živote chvíle keď ju ešte potrebujem.
