ahojte..zacala som sa zaujimat o tento pojem,pretoze,hoci moj priatel nesuhlasi s nazormy svojej matky a nie je v jeho ociach ta najlepsia,ako to tnto pojem definuje..stale nejak podvedome robi to,co chce ona,stale s ohladom na nu...co je pekne,kym to nie je na ukor nasho vztahu,a zacina to byt dost casto na ukor a v zasadnych veciach...a obcas mi pride byt dost neschopny v beznych veciach,alebo mozno ich aj vie robit,ale nestara sa o to...mam z toho riadne nervy,lebo citim,ze som na neviem kolkom mieste...chce sa teda opytat,ci vie niekto preesne znaky oidipovskeho komplexu,aj ked chlap napriklad az tak neinklinuje k matke,ale skor myslim, nejake prejavy, ako kvoli takejto vychove potom kona v beznom zivote,ako rozmysla,preco....dakujem...
OIDIPOVSKY KOMPLEX .... ?
Hm,noonaa,je mi luto,ze vase stretko dopadlo tak,ako dopadlo.Dava ti to priestor na zamyslenie,ze ci si tam naozaj aj ty popri tych vsetkych jeho prioritach.
noonaa,neviem,co by som ti na to napisala,ale chapem ta...zelam ti krasny den...
je mi strasne.....zufalo....beznadejne....a zalubene....
Piatok: drahy mi volal poobede,ze pride...bolo to take zvlastne stretko,lebo sme boli po hadke a tyzden bez seba,nevedeli sme,ako s ak sebe chovat,aj ked sa to uz na prvy pohlad vratilo do starych kolaji, citila som,ze on je trosku tak mimo mna a ja som vraj mala cely vecer smutne oci,nech som sa snazila,akokolvek,srdiecku to neda...cakala som, ze zacne aspon raz debatu,ze stalo sa to a to,podme to riesit,ale nic....nic :(
Sobota: rano odisiel domov pomahat mame apod, prisiel vecer, zase sme sa o nicom nerozpravali....
Nedela: asi 5 x mu jeho matka volala za somariny...isli sme sa prejst,naznak rozhovoru...ale nic,uzavrel to tym,ze to nema ako riesit,ze teraz niet vychodiska...popri tom som si vypocula nazor na spolocny vikend,ktory sme vyhrali v tombole...a myslela som si,ze skocim z utesu...lebo mi doslo,ze ma nepozna a ze jedine,co asi chce v zibote mat,je praca,kariera,mama,jeho zaluby a popri tom ja...bolo mi strasne,oslablo mi cele telo,oci ledva zadrziavali plac...zacinam si uvedomovat,ze uz je deformovany,ze sa nam rozchadzaju cesty v nazoroch,kazdy chceme nieco ine...sme mladi,cielavedomi,ale ja chcem zit a uzivat si mladost,kym on,najprv toto,aby sme potom mali cas na seba....ale zijeme tu ateraz,nie potom,ked postavi dom...normalne mam strach....mylsim,ze takto to uz dlho neutiahnema,lepredstava opustit niekoho,koho milujem je strasna...tolko moj uspesny vikend
ja ta osobne chapem...rodina by si mala pomahat atd.a nie zbytocne robit taketo naschvaly...ved ked nie rodina ,tak kto by mal pomahat.A vobec,zivot je tak kratky ani nevieme kedy ,co sa stane a este si ho takto zneprijemnovat?ale u nich je to zrejme normalne...a my sme ty nenormalny...:0(....no taky je zivot...aspon vieme o sebe,ze nie sme jediny,a urcite takych by sa naslo viac...
Maria,v tomto pripade som uz aj ja rozhodnuta natrvalo a na tomoto stave nemienim nic menit.Za 25 rokov som si toho uz uzila az az.Urob to,co citis za najlepsie..Z vlastnej skusenosti som sa poucila a som fakt razne rozhodnuta,ze ziadna sanca uz nebude-teda co sa mna tyka.Mozno je to pre niekoho nepochopitelne,ale keby prezil,tak by pochopil :(
radana,ja zasa rozmyslam,ze prerusim kontakt s nasimi,lebo citim,ze zasa to zacina na novo,ale nechcela by som sa unahlit...ale ked to urobim bude to uz na stalo...
ja som taka,ze ked mi na ludoch niektorych zalezi tak im dam viac krat sancu,na ludoch co mi nezalezi sancu dam ale len raz...a ked sa uz rozhodnem posledny krat je to na stalo...
Hmhm,chcela by som iba dodat,ze odkedy spolu nekomunikujeme s matkou,praveze sa mi ulavilo.To trapenie bolo pokial matka robila podrazy a ja som sa slepo snazila o co najlepsi vztah s nou.Teraz som s tym stavom uz vyrovnana a takto mi to vyhovuje a menit to za ziadnu cenu uz nechcem..
noonaa, presne ako píšeš, dôležité je aby to hlavne fungovalo tebe a priateľovi, ak si už urobila všetko pre nápravu vzťahov. Matka( v tvojom prípade svokra) sa ozaj nedá odložiť ako nepotrebná vec a tiež sa nedá vytlačiť z mysle. Ale skôr treba hlavne vo svojej mysli urobiť istý zmier a brať to jednoducho tak ako to ide. Inak sa budeš ty, ale aj radana iba trápiť.
mimochodom, vcera sme boli po tyzdni spolu a ani pol slovka o tom,co sa stalo pred nedavnom...neviem,co si mam mysliet,uvidime,co dnes...ale treba to riesit ... no pride vam to normalne,ze chlap sa tvari,akoby nic?
ahojte,vidim,ze sme sa tu clekom rozkecali.... hmhm...ja v konecnom dosledku UZ ani nepotrebujem vychadzat dobre so svokrou,len nech je vsetko v poriadku v mojom vztahu s jej synom...ja to prezijem,ked ma nebude mat rada,ked bud ena man andavat,ale co neprezijem,by bolo nebyt s mojim chlapom.... takze moja snaha o napravu vztahov s nou je na konci...asi tak,svokri uz nijako neporiesime,su ake su,to je pravda,tolerovat som to ochotna dovtedy,kym neublizuje mne,alebo mojmu priatelovi... a to je tak vsetko,co od nej chcem....
