Ahoj, mam 43 a hladam zienky po styridsiatke, na vymenu skusenosti, receptov, alebo si len tak pokecat o zivote.
Mam po styridsiatke a je mi fajn
Invero ,koli tebe som si precitala vsetky prispevky.Vobec nezatazujes ,podla mna tuto temu.Fakt som prestala varit,skoro sa mi pripiekol rezen :}Chcela som ti hlavne odpisat ze ,na druhej strane sa mas...ze ti mama dovoli sa o nu starat mne to ta moja nechcela dovolit, vraj od dcery nikdy, ona sa tvarila sebestacna,,co vobec nebola.Velmi ma nahnevalo ze si radsej z uradu vybavila opatrovatelku }V tom case som nemala pracu ,tak som mala cas} ale nechela.Ani si nevies predstavit co by som za to dala....ale ona bola hrda.
a este k tomu , ze sa bojis pisat o probleme choreho dietat,,myslim ze tu je to skutocne anonymne,a nikdo si nic zle o tebe nebude mysliet. Ja tu casto pisem provokacne veci, ale si ich aj myslim a mnohym sa to nepaci, ale musim hovorit pravdu ,a hovorim ju aj v realite nie len anonymne.Co si druhy ludia pomyslia ma ani nenapadlo,. skor co by som si ja pomyslela o sebe keby som bola taka slaba a klamala sama pred sebou.A este k tebe - si myslim ze mas problem nie sa zdoverit tu na nete, ale sama pred sebou,,ze je to pre teba este nesparcovany zazitok, a teraz je asi ten cas ked si to spracovavas a pre to o tom sa ti tazko pise. o ani nevies kolko krat som mala slzy v ociach ked som tu niektore temi citala, a aj ja som nieco napisala////ale pomaha to, velice dat zo seba obcas par slz aby clovek mohol sa nadychnut a ist dalej.Chore dietatko ...ale vsetko sa da snad liecit ....aspon trochu nie?
tina,nahrala si mi na smec!ked ti ochorie dieta.....to je co nemozem zo seba dostat....ale opat sa vraciam k mojej teme....ty asi do mna vidis!paci sa tvoj styl pisania,mas dar pochopit dusu cloveka.Ale prejdime na ten optimizmus moc ho potrbujem.
baulienky,ja som vas fakt zablokovala..
prepacte mi.... prosim pokracujte rada som si vas citala a budem nadalej v tom veselom tone.zelam vam pekne leto a vsetkym peknu dovolenku,radost,lasku,pohodu a samozrejme mnoho slniecka na dusi.
No k burine som sa ani nedostala a dnes u nas ani neprsi,len je chladne pocasie. Cely den lietam, periem,varim a tak...No a mila burinka sa zatial vytesuje a veselo si rastie:))
No dievcata, je to tak. Rodicia nam starnu. Mne tiez necakane zomrel minuly rok svokor, bol to sok, nikto to necakal. Svokra bola toho casu v zahranici u dcery,lebo sa jej narodil syn. Je dost chora a nevedeli sme,ako jej to mame povedat, aby ju to nezabilo.Bobo to tazke,najma pre svagrinu,ale zvladla to a aj svokra.Teraz sa s manzelom utesujeme, ze dedko mal aspon rychlu smrt-infarkt. Horsie vsak je, ak ochorie nahle dieta,alebo mlady clovek, to musi byt hrozna tragedia,ani si to nedokazem predstavit, ked rodic prezije svoje dieta.
tina,a burina ako?nevyhnal ta dnesny dazd?ani ja to nemam ako hoby!
hula veru je to tak,aj ja mam velmi dobru priatelku,da sa povedat,ze mi je ako sestra,ale tiez ma velke trapenie s mamou,nase telefonicke hovory sa veru tocia len o chorobach a trapeniach nasich mam,a ja ju momentalne nechcem zatazovat,preto som sa k vam pridala,lebo mi je velmi tazko,a neviem ako by sa mi ulavilo.Musim povedat,ze som stastna,ze maminku mam,v auguste bude mat 90!ak....nam to bude dopriate.
diky tina,len sa bojim ze toto optimisticke tvoje okienko nejako zablokujem,nastavim nespravnym smerom a tak skusim si vas chvilku citat.Vies,hoci som zhovorciva,pred druhymi nedavam najavo svoje trapenie, v tejto anonymite to neviem zamaskovat a paradoxne ani hned zo seba dostat.dakujem za trpezlivost,budem vas pozorne citat a naberat odvahu.
Invero,hovorí sa ,že niet domu bez kríža.Minule sme sa stretli kamarátky,a po pol hodine sme si uvedomili,že sa rozprávame,už len o chorobách.No strašné poznanie,že sme sa už prehupli do tejto fázy.Ja mám 37 a som sirota.Pripadá mi to strašne nespravodlivé.Veľmi mi chýbajú.Moja mama zomrela,keď mali moje deti 8 mesiacov a o dva a pol roka zomrel otec.Neviem čo je lepšie,že zomreli tak rýchlo,alebo keby ešte žili,a mali by zdravotné ťažkosti.Niekedy ma však chytí taká zlosť na celý svet,a niekedy sa v noci zobudím a nechce sa mi uveriť,že tu už nie sú.Niekedy chcem byť dieťa,jeden deň opäť zažiť detstvo.No už mám slzy na krajíčku,tak pa.
Vobec nemusis prosit,len sa kludne zdover!