AKO TO MáM PREžIť?

ahoj schia, tak zase si prispela niečim múdrym:) dakujem! vždy som si myslela, že láska je to jediném, prečo sa oplaťí žiť, prečo som, proste aby som stretla niekoho tu na tomto svete, mala s nim dieťa, bola mu oporou a tak si pekne pokojne žila svoj život..proste bez lásky to nejde.
najhoršie je, že on nevie, čo chce:( vždy som to bola ja, vždy chcel mňa a teraz nevie??? mám sto chutí ho poslať do riti a úplne na neho zabudnúť..ale to nejde..:(

Tak ako?
No každopádne je nás bohate na veku,kráse a rase nezáleží :)
Ale tak ako to zvládla Katka,Janka,Božka,Ferka... tak to zvládnem ja,Ty,ona...my!Taký je život.Fakt není o našich predstavách,ale o tom čo nám prospeje,pomôže dozrieť,nájsť podstatu tohto bytia.Osobne si myslím,že človek ako tvor je uspôsobený žiť v páre.Ale není to naplnenie a podstata jeho bytia!Mnohé z nás zažívajú pravú lásku až na prahu svojho života,kedy už ani nedúfali.A sú aj také čo sú "samé",ale tie si to neuvedomujú lebo prešli do "levelu"kedy našli pokoj,harmóniu a lásku v niečom čo im bolo dané namiesto "muža".Láska je obšírna vec a človek-žena by sa nemala zameriavať len na muža!S mužom môže tvoriť harmóniu,ale žena ako taká by mala byť láska:)
Sme unášaní na vlnách života preto aby sa z nás stali lepší a zrelší,plne-vedomí ľudia.Šťastie a lásku človek nosí sám v sebe.Tak preto hlavu hore,žiadna láska není tak veľká aby nemohla prísť ešte väčšia.
Mnoho krát na to zabúdam aj ja ,ale potom sa uvedomím a začnem hladať v sebe pokoj a pokoru....veď čo má prísť príde,a čo mi bude osožiť to príde tiež.A hlavná vec k pohlaviu je taká:
Žienky nezabúdajme,že mi sme z Venuše a muži sú z Marsu.Mi sme tvorkine,umelkine,matky,milenky,STRÁŽKINE PLAMEŇA...muži sú lovci:)

dievčence, baby, ženy:) ako si tak všímam vo Vašich príspevkoch, tak mi z toho vyplynulo to, že väčšinou chlapi opúšťajú NÁS!!:( ale možno je to tým, že mi sem píšete Vy, ktoré ste prežili to čo ja...

nika_, neospravedlnuj sa dlhý príspevok! človek sa potrebuje "vyrozprávať", tak je to dobré, že si to aspoň takoutou formou dala zo seba von. Ja ti rozumiem, teší ma, že ma okolie povzbudzuje slovami, že to bude dobré, že sa určite v mojom živote objaví niekto ešte lepší a tak..proste povzbudenie..aj sa mi na par minút podarí presvedčiť samu seba, že to tak naozaj bude, ale tiež tomu moc neverím...dlho som čakala, kým som stretla neho a teraz ma opustil::???? proste rana do srdca.. Určitým spôsobom môžeš byť aj rada, že to vlastne bola tvoja platonická láska, keďže ste spolu nič nemali, to by ťa ešte viac bolelo, keby si ho cítila, pozkávala, milovala sa s ním.. ako ja teraz sa trápim nad tým, bo mi to hrozne chýba, dotyky od neho, aj pusa..celý on:(

nika_ ja len tolko, ze ta uplne chapem. som v podobnej situacii a nenaczadzam vychodisko.

Ahojte dievcata, mrzi ma, ze prezivate take trapenie, viem si predstavit tu obrovsku bolest... som na tom podobne, hoci u mna je to tak, ze ja som s tym clovekom nikdy nebola, boli sme len kamarati. takze pre vas to musi byt este tazsie, no na druhej strane, ste lasku aspon zazili…
Ked som spoznala jeho, mala som uz skoro 22. nikdy predtym nikto vo mne take pocity nevzbudil. Nikdy som nebola zalubena a nemala ziadny vzťah. Po kratkom case som sa do neho strasne zamilovala, ked som videla aky je. Je clovek, o akom som vždy iba snivala, po vsetkych strankach, az sa mi nechcelo vobec verit, ze taky v mojej blizkosti existuje (hoci viem ze nie je dokonaly, to nie je nikto, kazdy ma aj nejake tie svoje chyby). Zo zaciatku som obcas v niektorych momentoch mala pocit, ze i z jeho strany boli urcite sympatie, ze by to mohlo prerast aj v nieco viac, no 100%-ne to povedat nemozem. Je dost tazko „citatelny“, nerad o citoch vseobecne hovori, je dost opatrny. a ja som si v tychto veciach nikdy moc neverila, preto som to v sebe dusila velmi dlho. Nevedela som, co mam robit. Mame spolocnych priatelov, takze sme sa videli dost casto. Nakoniec som mu vsetko povedala, ako ho vnimam, lubim a co pre mna znamena, ze je prvy, ktoreho mam skutocne rada (no nebyt kamaratky, ktora ma k tomu podpichla, doteraz by som to dusila v sebe). On ku mne neciti to iste a odvtedy som ako bez zivota. Je vo mne len neuveritelne prazdno, bolest, smutok. Dufala som, ze som konecne i ja stretla tu vysnivanu lasku, ze by som zazila ten pocit. Ale nie… :o( stretavali sme sa aj nadalej, takze trapenie pokracovalo. snazila som sa byt silna, ist dalej, ale neslo to. Stále je v mojom srdci iba on, nedokazem ho dostat von. Takyto stav trva u mna uz skoro rok. A teraz to budu 3 mesiace, co sme sa nevideli. Nestretavam sa s priatelmi, s ktorymi som predtym bola kazdu chvilu a tym padom ani s nim. Mam este 2 najlepsie kamaratky, ale maju svoje polovicky, studuju v inom meste, preto sa s nimi stretavam naozaj velmi malo. Proste každý si uz pomaly ide tou svojou vlastnou cestou. A to je najhorsie, ked sa clovek nemá komu zdoverit, porozpravat sa. Prezivam teraz najtazsie obdobie, citim sa strasne sama, znicena z nenaplnenej lasky a z pocitu, ze som nikdy ziadnu naozajstnu lasku nezazila. Často sa citim akasi zbytocna. Pre mna bol zmysel zivota v laske, byt tu pre niekoho, mat neskor rodinu, domov, deti, skratka svoje miesto na tomto svete. Ten zmysel som stratila. Ovladol ma pesimizmus. Uz necakam, ze by som stretla lepsieho muza ako je on. V dnesnej dobe je to moc tazke.
Snazim sa ist dalej, chodievam často sportovat, niekedy zajdem do kostola, obcas sa stretnem s kamaratkou, ale stále je v dusi ten pocit osamelosti, zbytocnosti, pocit ze len prezivam zo dna na den…
Slova „ten pravy raz pride“ tomu uz neverim, aj ked viem, ze každý to mysli dobre, chce povzbudit, ale… mat 23 a doteraz ziadny vztah, laska… obcas si pripadam ako taka chudera (hoci si nemyslim, ze som nezaujimava alebo zla), ktora moze iba snivat…
Hovori sa, ze vsetko zle je na nieco dobre… ja som za toto obdobie spoznala viac samu seba. Zistila som, ze pokial nema rad clovek v prvom rade sam seba, pokial si neveri, nedokaze prijat lasku druhej osoby, nedokaze si niekoho pripustit k telu, dat mu sancu a tym padom prichadza o tie krasne pocity, ktorymi nas laska naplna. Aspon u mna to tak je… preto sa to snazim momentalne zmenit, zacat si doverovat, mat sa rada.
Prajem vam vsetkym laskou sklamanym, vela sil, aby ste (sme) každý nasli to svoje stastie, pokoj v dusi, aby sme vyplnili to prazdno, ktore v sebe asi teraz vacsina z nas ma… MOC SA OSPRAVEDLNUJEM ZA DLHY PRISPEVOK, ALE ASI SOM SA POTREBOVALA VYROZPRAVAT ASPON TAKOUTO FORMOU…

ty kokos..potom to mas fakt tazke, no vsak aj snaha sa ceni:-))prajem vsetko dobre a neboj, zvladnes to. Dost bolo slz a hlavu hore:-)))

kirsha,jasné jasné, šak ja sa teraz snažím chodiť von a robiť iné veci..lenže vonku je škarede a zima, kamoška sa ospravedlnila, že nemôže, tak budem dnes doma..a aj by som si dala vanu, ale nam odo dnes nejde tepla voda:) ale dakujem za rady, viem ako si to myslela

tak si povedz, ze on ta vobec nezaujima, je ti ukradnuty a lahostajny...a radsej vypni PC a behni s kamoskou na kavu, ci kofolu alebo si napusti vanu a venuj sa sebe...:-))

kirsha, ano, aj ked sme spolu boli len tak krátko, tak sme si plánovali budúcnosť, naozaj som si ho uz vedela prestaviť ako otca svojich deti..
verím, že sa mi podarí na neho zabudnúť,aj ked urcite tazko, bo ho budem asi dosť často vídavať..abo aspon mi ho bude okolie spomínať, že ho videli tam a tam..a tak..proste vela ludi ho pozná..je dosť oblubeny..