AKO TO MáM PREžIť?

No myslím,že si zabludila ,ale ozaj :)))
Nás nikto nenechal.Teda spoň mňa nie.
A ja by som dieťa aj prijala aj sama :) len momentálny zdravot.stav mi to nedovoľuje.

schia,vieš, keď si sama sebe položím otázku-čo mi dalo stretnutie s ním?-tak môžem povedať, že asi to, že som dokázala niekoho milovať a dať to najavo, byť ludskejšia, zodpovednejšia..
a je mi hrozne ľúto, že by som to všetko mala stratiť..aj keď mám pocit, že to bude čoskoro..ale proste stratím človeka, čo mi dal toho veľa-nie po materiálnej stránke-taká ja vôbec nie som!
tak ten Tvoj musím byť do teba teda blázon:) to ti určitým spôsobom závidím.. on ten môj bol tiež taký..a teraz ho nepoznávam..:o(
Bludička, ďakujem Vám za Váš názor!práveže si nemyslím, že by to bolo v mojom zovňajšku! skôr v mojom správaní, čo som si veľmi dobre uvedomila a aj zmenila..

Možno Vám pomôže môj názor. Ďakujte Bohu , že s ním nemáte deti. Ešte máte veľkú šancu na skutočné šťastie. Ale niečo preto urobte. Zamyslite sa nad tým, prečo Vás nechal. Možno sa cíti byť sociálne slabým a bojí sa, že Vás neuživí. Alebo sa málo staráte o svoj zovňajšok?

No ja som mu to povedala:) on to vie,lebo keď ma preventívne :)) aspoň raz za deň vytočí tak mu to vždy dám najavo.Toto je divné,lebo on si je istý ,že k sebe patríme!
Vôbec Ťa neodsudzujem to teda nie!
Budeme v tomto asi podobné,pretože som v živote prežila hoci čo a pomáham mnohým ľuďom,ale v tomto som slaboch aj ja.Možno to bude tým,že ja prežívam všetko strašne na plno a musím dostať silné impulzy keď zistím,že tadeto cesta neveie.Čo sa týka mojich partnerov a vzťahov tak som slaboch aj ja.Možno som postúpila len v tom,že to viem už rozoznať- vycítiť,ale k tomu aby som to dala aj do činov potrebujem viac času.Ja som toho názoru,že ľudia sa nestretávajú náhodou! A preto,keď niekoho stretneš a zasiahne do Tvojho života tak by sme mali pochopiť prečo? čo nám mali odkázať? čo nám to malo dať? Preto ber na vedomie svoje vnútorné cítenie a priprav sa,že raz príde čas odchodu.Preto nezabúdaj ,že každý sme tu sami za seba a len na chvíľu.Dnes ten môj kúpil novú posteľ :))))) zlatunký,veď ju využije aj bezo mňa.Zatiaľ ma ešte nitky k nemu viažu a nepustia,tak som s ním...
Ten Tvoj to možno myslí vážne,lebo ja keď niečo také poviem môjmu tak to myslím vážne!Tak sa začni "baliť" :)
A neboj keď počkáš a tú správnu chvíľu tak v tedy budeš mať aj dostatok síl odísť a zvládnuť to,lebo to čo teraz prežívaš je taká malá predpríprava.Fakt obdiv tým silnejším čo to zabalie hneď v začiatku svojho vnútorného šepkania.

schia..a to, že nie je pre Teba ten pravý, tak on o tom aj vie? alebo si mu to nikdy ani nepovedala?? Lebo ja naozaj sa čudujem,prečo ten "môj" so mnou zostáva..lebo pri jednej hádke mi povedal, že asi nie som to čo hladal.. a viem, že si teraz asi povieš o mne-že to je krava, prečo ho nepošle niekam do riti!..ale to proste ešte nejde..aj keď mám tú myšlienku v hlave-rozísť sa s ním..ale naozaj ešte nemám síl..stále dúfam...:o( asi som v tomto slabá..inak som silná, teda myslím si, ale čo sa týka lásky a takýchto srdcových záležitostí:) tak som padavka,priznávam:(

No sme spolu krátky čas ,ale viem,že to veľkú budúcnosť nemá.Je tu veľké obrusovanie názorov.Ja som taký ľudomil a on ľudí dosť segreguje čo sa mne nepáči.Myslím ,že to ale vyplýva z toho čo človek poznal za celý svoj dosavadný život a čo ho naučil:))
Tak s takým pocitom zaspávame dve:))
Hlavne sa seba pýtaj prečo zostávaš Ty s ním! Lebo ako vidím šťastná si s ním není.To by si musela cítiť ako žena!Presne tak nechaj to už tak skôr sa zameraj na to,že Tvoj hlas Ťa varuje.Vždy je všetko tak ako má byť!Možno nás obe ten náš hlas varuje pred nie dobrý životom po boku týchto mužov!
Moje ochočovanie zaberá,len niečo zmeniť nejde a to je jeho podstata ,ktorú si tvorí on sám.
Ty ho chceš tiež meniť,lebo teraz Ti niečo chýba...a to je pozornosť,úcta a možno aj tá PRAVÁ LÁSKA:)!
Ten môj je dobručký len je tvrdohlavý a taký divnučký.Vadia mi niektoré názory na rasy,ľudí,prírodu,zvieratá,život ja toto milujem bez výhrad a tak sa k tomu správam a tak žijem.On je príliš zameraný na "svoj" život,on zase so mnou na rozdiel od Tvojho ráta do svojej budúcnosti...teraz ideme na dovolenku,kúpil foťák pre "nás" celú výbavu do "našej kuchyne" aby som mala všetko.To chce len prísne ochočovanie a je moječko s neho.Keď začne tárať tak mu "švacnem" :) a je na chvíľu dobre potom začne zo svojimi "fóbiami" a to už som unavená.....také moje motavé telááátko :)) ale je dobručký a len môj !:) Len škoda,že nie ten pravý!

ahoj schia:)
včera sme ako sme vedla seba večer zaspávali, v hlave som mala jednu myšlienku-rozchod, rozchod, rozchod..rozídem sa s ním.. ale nahlas som to nedokázala vysloviť.. proste sa snažím zo všetkých síl to všetko teraz prežiť, pretože čakám, že to bude lepšie..no neviem.. nechám tomu ešte nejaký čas.. mám chuť sa ho spýtať, prečo so mnou vlastne zostáva..zo súcitu? z lútosti? zo zvyku??aj keď mám strach z jeho odpovedi.
Viem, že by som si nikoho ani tak skoro nenašla, lebo nikoho nechcem, len jeho chcem, a nič na nom meniť nechcem, jeho chovanie má svoje opodstatnenie a nechcem ho prevychovávať..len mám taký pocit, že so mnou už neráta do budúcnosti-vyplýva to aj z toho, čo hovorí pred rodinou.. "ja budem, ja si postavím, ja budem bývať.." takže tak..
a nie je ti s tým tvojim dobre? keď teda s ním zostávaš..a ako dlho ste spolu???-prepáč, toto som sa ťa asi už aj pýtala.

No ahojček Luuli,prepáč ,že som sa hneď neozvala ,ale nebola možnosť.
Treba povedať opäť len to,že Ťa úúúúplne chááápem !!!
Podobné zažívam aj ja len v odlišnom svetle.V skratke - ide o to,že ja na to čo mám za sebou viem ,že to není ten pravý!!!A to si myslím,že je ten rovnaký uzáver aj s Tvojim vzťahom.Ak to už teraz všetko prežívaš tak ako to tu opisuješ....moja fakt dobrá a úprimná rada je taká.... ako to riešim už ja sama...nerieš ho a nemeň ho!!!!
Už to nechaj len plynúť a pros o sily ,aby si konečne precitla zo svojej rozprávky s pokorou prijala realitu a urobila prvý krok od neho.Ja mám toho svojho veľmi rada on ma priam zbožňuje...len povahovo sme rozdieľní a to ma zabíja-proste vyčerpáva.Ak si my ženy myslíme,že mužov dokážeme zmeniť je to riadna blbosť.A není to ani fér pretože,to je potom sebecká láska ak chceme toho,ktorého údajne"ľúbime" zmeniť.To potom pretvárame jeho podstatu,a chceme ho pretvoriť na to čo by sme chceli ľúbiť a nie to čo ľúbime.Ak by si ho skutočne ľúbila (a on Teba) neriešili by ste také hlúposti.Vieš ja som toho názoru,že ak sa stretnú dvaja a tvoria duál-teda sú pre seba tí praví tak tam je totálna harmónia a súlad.Žiadne obrusovanie!!! Aj keď má každí svoje chyby tak aj s nimi za navzájom dopĺňajú ,ale neobrusujú teda nepožadujú zmenu u toho druhého lebo im nič neubližuje,nič nevadí,nič nechýba!!!
Si žena s jemným vyciťovaním a Tvoje vnútorné cítenie-niekto môže povedať-Tvoj ženský inštinkt Ti napovedá,že máš tento vzťah zabaliť.Takže rada:
začni počúvať svoje tiché šepkanie a začni sa pripravovať na odchod.Ja obdivujem tie a fakt KLOBÚK DOLU ,ktoré to dokážu zachytiť a ukončiť hneď.No sú aj také ako zrejme my dve :))) ,že potrebujeme aby to prijalo aj srdce a nohy dostali silu urobiť krok v pred bez "našeho milovaného".
Milá Luuli - nebojkaj hlavu hore svet je plný aj tých pravých len musíme počkať a nie hľadať,lebo princ má prísť za princeznu!!!
Držkaj sa ,mne dnes není tiež dva kráť dobre...ale keď mi ho je asi ľúto-není zlý....len je inýýýýý :)))

Ludkovi,ja som fakt asi strelená..:) som na ňom asi závislá..lebo proste mi chýba kontakt s ním a strašne mi je ľúto, že už sa mi neozýva tak často ako keď to bolo všetko ako má byť..a keď nie sme spolu, tak rozmýšlam nad všetkým možným, čo by som mu rada povedala, čo by som rada vyriešila a tak..ale keď už sme spolu, tak na to úplne zabudnem a trápim sa ďalej, že neviem odpovede na rôzne moje otázky..aj som rozmýšlala nad mailom, že mu to tam napíšem, ale to je také dosť neosobné si myslím..proste chcem to počuť všetko od neho, aj keď sa bojím odpovedí.. mám úplne stiahnutý žalúdok..:o/

no pravdupovediac to bolo trochu inak. on zije v zahranici a ja som s nim chodila v lete. no a potom som sa musela vratit kvoli skole na Slovensko, cize to bol taky obojstranny koniec. on ale chcel, aby som sa vratila naspat kvoli nemu, ale ja ak by som sa aj vratila, urcite by to kvoli nemu nebolo. aj kamarati mi vraveli, nech na neho zabudnem. bolo to tazke, ale teraz si uz neviem predstavit, ze by som sa k nemu vratila, a vsetko by bolo ako predtym.