Ahojte ľudkovia, viem, že veľa ľudí na svete má horšie problémy ako ja..ale naozaj neviem, ako mám žiť ďalej. Pretože ma opustil človek, o ktorom som si myslela, že je ten pravý a že je to potenciálny otec mojich detí! snažím sa tváriť, že je to ok, ale keď som sama, je mi hrozne a plačem. Ani jesť mi nechutí, za mesiac som schudla 6kíl!!! a najviac ma bolí, že on chce byť so mnou len kamarát, nič viac:(
AKO TO MáM PREžIť?
AHoj luuli.Vies co ja som to mal podobne len trochu v inom garde.Ale poviem ti ze vsetko sa deje pre nieco.Nie som fatalista ani nic take ale zas nikdy som nikoho neprosil o lasku, to pre mna nema vyznam.Bud ta partner miluje alebo nech ide od Teba prec.Ja som si tiez nevedel zivot predstavit bez nej ale teraz 3 roky spat viem ze to bolo dobre co sa stalo.Dalo mi to vela,aj ked to bolelo,ale nechcel by som uz nic spet.Teraz som stastny :-) Treba sa na to pozerat aj racionalne,nie len emotivne...
slusny_muz,na tvoju otázku by som aj ja rada vedela odpoveď..ale bohužial to neviem asi nikto.. pretože to prežívam,partner bol ten iniciatívny-on ma moc ľúbil,chcel byť stále so mnou, bol veľmi pozorný, rozmaznával ma a pod..na konci vzťahu som mala pocit,že sa to otočilo a tá zaľúbenejšia som bola ja.:ˇ( čo ma moc trápi a hlavne bolí! Lebo mňa to ešte stále drží a jeho už vôbec nie, aj keď povie,že ma má rád-ale viem,že len ako "kamarátku". Proste to asi naozaj tak muselo byť. Ako my si stále máme čo povedať, len nehovoríme o "nás"..
Ale naozaj by som aj ja rada vedela, prečo je to tak, že keď dvaja ľudia spolu prežívajú niečo také krásne a neopísateľné, zrazu z ničoho nič akoby boli cudzinci, ktorí si nemajú čo povedať..?!
Ďakujem, ja len dúfam, že ma čaká niečo lepšie..aj keď mám pocit, že ON bol to čo som mala mať, len neviem čo sa stalo, že to je inak..
Prepacte ze sa Vam tu do toho miesam.Mna len hrozne zaujima a teda rad by som vedel ako z velkj lasky ale noazaj uprimnej lasky moze vzniknut nieco take ako rozchod a ze dvaja si nemaju co povedat...desim sa toho ze by som nieco take zazil....asi som naivny ale stale verim ze su ludia ktori si vazia vztah a lasku ako taku....a ze dokazu milovat a vazit si partnera aj za 30 rokov spolocneho zivota...
Vam slecny zelam aby ste si nasli naozaj tie prave lasky...ktore budu stat vazne zato :-)
ema20,tak ja ti teraz nerozumiem, na jednej strane ti chýba, chceš ho, nechceš nikoho iného..ale tak prečo to nejako neskúsiš s ním ešte raz? aj keď časom..nie hneď!
To mi niečo hovor,ja mám stále chuť mu niečo písať o "nás" a riešiť to nejakým spôsobom..ale nedá sa to už..proste vidím,že on má záujem naozaj len o kamarátstvo so mnou.. čo ma ubíja:ˇ( a dnes som po dlhšej dobe opäť kvôli nemu plakala..jak malá a sprostá!!!
Prečo musí byť láska na začiatku taká krásna a keď sa to skončí,tak sú si dvaja ľudia zrazu takí cudzí..??!!
jéj baby kde ste?dnes sa už začínam zmierovať s tým že z toho nič nebude,,,on mi síce píše že mu chýbam ale hned na to mi píše že tomu mám dať čas...ako tomu mám rozumieť,potrebuje čas aby na mna mohol zabudnúť alebo čo?ja neviem ale už mu naozaj nechcem ozývať ale nedá sa mi to nejak.Stále by som s ním niečo riešila a tak,mám málo pevnej vôle ale chcem na to už úplne zabudnúť,keby sa mi tak dala vymazať pamäť....ja som už ako troska zúfala všade okolo seba vidím nejakých zalúbencov :((( a strašne ma to zožiera
luuli to presne robím aj ja ked, pred všetkými sa tvárim že sa nič nedeje že mi nechýba a že ho už nechcem..samozrejme pravda je opakom:((( je zaujímavé že človek si ani neuvedomí čo všetko sa môže skrývať v iných ľudoch až kým to sám nezažije...život je často javiskom na ktorom musí človek hrať,iked mu srdcce krváca tvár sa mu musí smiať....
ja už ani sama neviem čo chcem a čo mám robiť...som úplne bezradná,ja som sa s ním rozišla,ale nechcem nikoho iného...tak vlastne čo chcem,a prečo mi to vtedy pripadalo ako tá najprirodzenejšia vec na svete a teraz to ľutujem?normálne sa nechápem....
asi nikdy nepochopím prečo sú vzťahy také zložité....
ahoj sklamany mirko!to ma moc mrzí!je to smunté, či už opustí muž ženu alebo opačne:( viem, čo prežívaš, je mi hrozne, najradšej by som ani von nechodila..lebo keď vidím,ako sa on na to všetko rýchlo povzniesol a je mu jedno,že ako to beriem ja, tak mám stále slzy v očiach a poriadne neviem čo mám robiť:ˇ( Lebo už ma poriadne ani nič nebaví.. teraz je vonku krásne a ja sedím doma..ako nejaká trubka..on je bohvie kde a bohvie s kým... večer idem von na chatu,ale absolútne nemám chuť ísť:( chcem byť s ním.. musím priznať, že sme včera večer spolu boli..myslím,že už to naozaj je definitívne, z čoho mám opäť slzy v očiach. Veľmi sa kvôli nemu trápim,ale pred ostatnými sa tvárim,že som ok, že ma to prešlo a pod. Čo samozrejme nie je pravda.
ema20,ja viem,nemala by som sa s ním už vôbec stretávať..mám tušenie,že si niečo s niekým začína-myslím že cez net si s nejakou píše.. je mi z toho zle:(
Ahojte ...vidim ze je tu asi najviac zenske osadenstvo a Vase pribehy su smutne a jeden taky zazivam aj ja aj ked som muz. Mal som dodnes vztah niekolko rocny.....milujem aj som miloval moju partnerku robil som prenu vsetko co som jej na ociach videl ....samozrejme ze boli aj horsie casi ale tie su vsade vo vsetkom. Planoval som s nou zivot a ona sa somnou rozisla ani neviem preco....som z toho maximalne hotovy. Neviem ako to prezijem .....kamaratov velmi nemam kedze sa vsetci niekam rozliezli hlavne do zahranicia a tych par co mam tak maju uz aj rodinu a nemaju skoro nikdy cas. Som proste uplne sam. Do tohto vztahu som daval vsetku energiu,cas...atd.....vobec neviem co by som este napisal lebo je toho strasne vela. Je mi vsetko tak luto ......