Chcem zomriet. Uz nechcem zit. Teraz za mna nehovori depresia. Praveze mam celkom neutralnu naladu. Ale ked sa na zivot tak pozriem, tak mi pripada velmi zbytocny. Len zabijanie casu. Nic pre mna nie je zaujimave, cenne, bolestive. Dala som si dole okuliare a vidim svet tak ako je. Naco tu mam byt? Mozno mi napisete, ze kazdy tu ma nejake poslanie. Ale mne to je dost jedno. Nechcem tu byt. Vsetko mi je lahostajne. Bezvychodiskovost ani neviem odkial.
----------------
Detailne popísaná choroba "Depresia" www.zdravie.sk
Telefonické linky pomoci - www.zdravie.sk
Nemam depresiu a predsa chcem zomriet
si si ista/y ze nemas depresiu.pokial aj nei mal/a by si vyhladat odbornu pomoc.
mam podobne problemy ako vy uz som sa pokusil o samovrazdu liecim sa a chcem sa s toho dostat ale nejdeto, ak chce niekto poradit alebo sa len porozpravat POKEC:69matqoo691
Spasitel, absolútne s tebou nesúhlasím. Je to však tvoj názor a tvoja vec a neberiem ti to, akú máš o sebe predstavu. Len tolko
PODLA TOHO CO CITAM LUDIA SU IBA STROJE . SVOJE NALADY VEDIA MENNIT CHEMICKYMI LATKAMI. SVOJE JA VEDIA MENIT CHEMIKALIAMI (LIEKMI). TAK POTOM NAOZAJ! NA CO SME TU!. SME IBA STROJE! KED SA NARODIS ZACNES VNIMAT A KED ZOMRIES JE TO TO ISTE AKO TO BOLO PRED NARODENIM. NIESI. NEEXISTUJES ! EXISTUJE LEN BOLEST KTORA TI OSTANE PRI UMIERANI. EXISTUJE TEORIA ANSTAINOVA ZE ENERGIA NEZANIKA A ANI NEVZNIKA. TYM PADOM SA MOZME DOMNIEVAT ZE NAS UCH JE AJ PO SMRTI! ALE VED SME IBA STROJE! A TIE DUCHA NEMAJU. CELY POCIT TOHO ZE ROZMYSLAS JE STANOVENY NA ZAKLADE NAHODNYCH IMPULZOV VYSLANYCH Z MOZKU A ZAPAMATANIE URCITYCH BODOV TRASY TYCHTO SIGNALOV. CLOVEK MA DVE TAKETO CELKY JEDEN SA VOAL LAVA A DRUHA PRAVA HEMISFERA! TYM PADOM VZNIKA ANO/NIE. MOZNO JE SUCASNY PRESUN ELEKTROBUNKY V MOZKU DO TOHO ISTEHO CENTRA NARAZ. TYM PADOM TO ZE SA VIEME ROZHODOVAT JE IBA EFEKT TYCHTO DVOCH HEMISFER. JEDNA HEMISFERA VRAVI ZI! ALE DRUHA NEZI! dakujem za pozornost
Maťka, určite. Ani netušíš, ako na Tebe záleží a pre koľkých ľudí môžeš byť tou najdôležitejšou na svete.
Prosím Vás poradte mi ma moj zivot význam???
Ahojte, túto tému som založila už dávno. Odvtedy sa toho dosť zmenilo. Psychicky sa cítim podstatne lepšie. A to vďaka môjmu doktorovi, ktorého mi poradili tu na fóre. Takže ďakujem (zabudla som nick dotyčného, ale ak sem ešte chodí, tak isto vie:) A ešte vďaka mojej psychologičke, ktorá robila usilovnú mravčiu prácu. Mám pri sebe človeka, ktorého milujem a on miluje mňa. Doma to je síce skoro také isté ako predtým, ale našla som spôsoby, ako zmeniť svoj prístup. (pretože nikoho iného nezmením, iba seba) Dúfam, že čoskoro sa mi podarí osamostatniť sa a zas sa posuniem o kúsok v pred. Nerezala som sa ani nepamätám, depresie už nemám, len občas smutné nálady, ale to je normálne.
Chcem vám len povedať, že síce teraz sa vám vidí, že nič nemá zmysel. Ste si tým úplne istí. Nikdy sa nič nezmení a ste nanič. Príjmite to. Nech sa páči. A keď to prijmete, tak začnite na sebe pracovať. Kúsok po kúsku. Po maličkých krôčikoch. Hladajte pomoc a neodmietnite ju. Vždy máte dve možnosti.
Som vďačná za to, čo som prežila, pretože ma to posunulo vpred. Som silnejšia ako vela iných ludí, ale hlavne mi to niečo dalo.
Držím palce všetkým bojujúcim!
Pre každého, kto chce zomrieť:
Zmenilo by sa niečo, keby sa našiel jediný človek, pre ktorého by si bol tou najmilovanejšou osobou? Keby tu bol niekto, kto by každý deň ďakoval za to, že si a že si taký, aký si? Kto by Ťa miloval aj napriek Tvojim chybám a nedostatkom a aj keby si sa sám sebe nepáčil, vedel by si, že to nemá žiadny vplyv na to, ako vyzeráš v jeho očiach? Dokázal by si prijať skutočnosť, že táto jeho náklonnosť ide mimo Teba, nemôžeš jej zabrániť a že to takto jednoducho je, aj keď to nemôžeš pochopiť? Dokážeš si vôbec predstaviť, že by si mohol byť takto milovaný?
Možno bolestné skutočnosti Tvojej minulosti spôsobili, že už ničomu neveríš. Pocit zbytočnosti ovláda celé Tvoje vnútro, veríš tomu a netušíš, že si klamaný. Si veľmi drahý a sám nepoznáš svoju hodnotu, svoju výnimočnosť. Si jedinečný, nie jeden z mnohých, si niekto, bez koho by tomuto svetu niečo podstatné chýbalo.
Nevzťahuj svoju hodnotu k svetu, ktorý Ťa obklopuje. Je v ňom veľa bolesti, trápenia, nespravodlivosti. Je v ňom veľa ľudí s podobnými pocitmi ako Ty. Trápia sa, ale bojujú. Pozbieraj posledné sily a bojuj ďalej. Neuzatváraj sa do seba a nehovor, že to nemá cenu. Je mi ľúto, že si nestretol ľudí, pri ktorých by si mal pocit, že na Tebe skutočne záleží. Si však mladý, tak never tomu, že už je všetko za Tebou, že sa nič nedá robiť. Všetko hodnotné v našom živote niečo stojí a keby sme to získali ľahko, nevedeli by sme si to ceniť.
Nikto tu nie je z vlastnej vôle alebo rozhodnutia. A ak aspoň trochu veríš, že existuje Niekto nad nami, uver aj tomu, že si bol chcený a nie je náhoda, že tu si. Pozri sa na svoje telo, ako bolo vytvorené, ako funguje každý orgán, ako dýchaš, ako Ti bije srdce. Máš rozum, city, dušu a nič z toho nie je Tvojím pričinením. Skúmaj tento dar a vytrvalo hľadaj zmysel svojho bytia. Ak Ti bol tento život daný darom, nemal by si sa vlastným rozhodnutím oň obrať. Ani netušíš, ako Darcu zraňuje a mrzí, že odmietaš to, čo Ti s láskou ponúkol.
Ak hľadáš dôvod, prečo žiť ďalej, skús si prečítať:
ak si dievča, žena: John a Stasi Eldredge: Očarujúca
ak si muž: John Eldredge: Divoký v srdci.
Možno konečne nájdeš odpoveď na najdôležitejšiu otázku svojho života.
Neviem či je to ete pubertou je to tým že sa sama ničím ako sa klamem...