Nemam depresiu a predsa chcem zomriet

uz len ked si prejdes temy tuto na zdravi, kolko ludi ma take choroby, tazke, nevyliecitelne...vies kolko ludi je osamelych? miliony. miliony osamelych ludi na planete Zem. preco? je to take tazke , s niekym sa zblizit? zacni behat, kazde rano, pridaj sa k niekomu. pokecaj s kazdym koho stretnes, prehod par slov. uvidis ze sa budes citit lepsie. ja som introvert, ale dokazem sa premoct a pokecam s hocikym, kto prejavi zaujem. za komunizmu bolo bezne, ze sa ti prihovoril hocikto na ulici. dnes nie, ludia su utiahnuti, boja sa, lebo vsetci su nervozni, nevrli. uzatvaraju sa do seba , a nielen starsi ludia, ako to bolo kedysi, ale vsetci , su osameli, je to desive. ako v jednej knizke, takto vyzeralo peklo, stretavas ludi, ale nedokazes s nimi hovorit. prekonaj sa. ak sa neprekonas, ostanes sam...a to nechces.

ok, skus si predstavit, ze nie si zdravy, ze povedzme nevidis. vies, ak sa niekto pokusi o samovrazdu, moze prist o zdravie a nie o zivot. potom sa uvedomi, ale uz je neskoro. tak skus chodit po byte so zavretymi ocami, akoby si bol slepy. s podobne. keby si si zlomil nohu, len by si tuzil byt konecne na nohach a behat, skus nepouzivat nohy, zamysli sa, co vsetko taki ludia robit nemozu. a predsa ziju na plno, o to viac si vazia veci, ktore maju. sportuju. lyzuju, bicykluju...hluchi ludia, ktori nemozu pocuvat hudbu...ty mozes ist von na ulicu a divat sa, na stromy, mozes chodit, citit svoje nohy, mozes utekat, citit vietor na tvari...mozes mat priatelku, zalozit si rodinu, mat deti, plnit im sny....mozes mat priatelov, chodit na vylety....tesit sa uz len z toho, ze si pokecas...kolko ludi ma recovu chybu, a tak sa hanbia, ze nechodia medzi ludi...zdravie je to naj, ostatne mozes ziskat, co len chces
skus si kupit knizku Tajomstvo. ja som to necitala, ale myslim ze by ti mohla pomoct, ak je tam to co myslim, tajomstvo pozitivneho myslenia. Chod sa prejst po ulici a prve co ta zaujme, nejaky kruzok , prihlas sa, aj ked ti to nic nehovori.

jajka, neviem si uzivat to co mam. Clovek si rokmi odvykne a potom to uz nejde. Vlastne neviem ani co si mam uzivat.

miro poznam kopec ludi ktori by to s tebou menili. az ked ti bude fakt zle,si uvedomis, co vsetko si mal. radsej si uzivaj to co mas a nenariekaj nad tym co nemas.hm?

Neviem ci by so mnou az tolko ludi menilo. Otec sa liecil na psychiatrii a hoci na prvy pohlad vyzera zdravo, je to s nim neznesitelne. Mama je s nervami v koncoch , v rodine je neustale napatie a krik ( da sa povedat, ze normalna komunikacia medzi rodicmi je skor vynimka ), nervozita, ku ktorej som urcite prispel aj ja svojim postojom k zivotu, by sa dala krajat. Cele sa to so mnou vlecie dlhe roky , nezmenilo sa to zo dna na den. Da sa povedat, ze cely zivot len existujem , prezivam do dalsieho dna. Predtym zo skoly domov, telka, ucenie , spanok a takto to islo roky. Nikam von som v podstate nechodil. Vysoka skola to iste - len telku vystriedal internet, domov prazdna internatna izba a spanok nahradilo ucenie do rana. Kedze nemam ziadne konicky (aspon o nich neviem), pretoze vsetko nieco stoji a rodicia ma k nicomu zvlastnemu neviedli, pretoze peniaze nato sme nemali (ano dostal som na vianoce sach, ktory ma aj bavil ale hrat ho so mnou sa z rodiny nikomu nikdy nechcelo.. )Cely moj zivot je totalny stereotyp, nervozita, depresia. Nikam nesmeruje. Mam ho uz po krk....

miro, neviem co je s tebou, ale ver mi, ze mnoho ludi by s tebou menilo- mas zdravych rodicov, ty si zdravy..
robotu si pohladaj a bude to ok

miro25.

hovoris mi presne z duse, ak este nejaku mam. tiez si nadavam, do luuzrov, ze nemam dostatok odvahy to raz a navzdy ukoncit

viem ze to tak neznie, ale presne viem ako sa citis a preco. jedine, co ti pomoze, je zmena pohladu na svet. chce to rozhodne zmenu v tvojom zivote, ktora ta nastartuje tym spravnych smerom...chemia je len podporny prostriedok ale pri dlhsom uzivani je na pritaz. je to len a len na tebe...uvedomit si, kolko mas moznosti a snazit sa ich vyuzit, aj za cenu neuspechu, ci zlyhania, lebo zivot je cesta, na ktorej sa ucis

Jajka, dakujem za povzbudive slova. Vazim si ich,ale kto nezazije , nepochopi. Ako povedal niekto znamy : Problémy iných vidíme jednoduchšie ako tie svoje. Mozno su ludia na tom horsie (ak to horsie znamena, ze su blizko smrti , tak z mojho pohladu su na tom lepsie) a vedia sa zasmiat a vidis, ja to nedokazem ani tak. Jednoducho nenachadzam vec, z ktorej by som sa mohol tesit. Kazdy den je u mna o tom istom. Nemam ziadnu viziu o svojom zivote, ziadne plany. To, ze zijem, je potom skor negativum ako pozitivum. Uz som ambulantne navstivil aj renomovaneho psychiatra , ktory povedal ze nie som dusevne chory, porozpravali sme sa o so mnou nesuvisiacich veciach, poradil mi presne to co mi radia vsetci (je to sice pekne, ale nerealne , a viem ze ludia v mojom okoli inu moznost ako radit mi to iste ani nemaju ...) Predpisal mi lahke antidepresiva na zvysenie hladiny serotoninu a tam to skoncilo. Proste chemiu a dovidenia. Uvedomujem si,ze nie je v jeho moznostiach robit terapiu inak a tiez, ze ani on nie je baba zazracnica. Teraz chodim k psychologovi, ktoreho mi odporucil, ale tiez zatial mam pocit, ze rozhovory s nim su o tom istom co rozhovory s hocikym inym, ibaze na moje pomery za ohromne peniaze...

A nie je dolezite kolko rokov mame ale na kolko sa citime. Ja sa citim ako dochodca. Aj oni podobne uz nemaju ziadne velke plany vo svojom zivote a neziju aktivny zivot, trapi ich unava,nemaju uz chut sa do niecoho velkeho sa pustat, ich zivot je stereotyp, da sa povedat, ze mnohi uz len existuju ale neziju...

Skoncena vyska dnes nic neznamena. Nikto ju neberie do uvahy. Mozno znamena nieco pre tych, ktori ju nemaju...

miro ved ty mas uplne v pohode zivot...vsetko ta este len caka, mas uspesne vysku za sebou, vztah - no a co, pride dalsi, hlavne necakaj ze ked budes smutny ze sa to zlepsi, su miliony horsie na tom ako ty a vedia sa smiat, tak to skus aj ty, hladaj kamosov, bav sa, mas len 25, najlepsi vek