Milí chorí a zdraví, určili mi diagnozu hernia disku - L4/5 a doporučujú mi operáciu, na ozónoterapiu je vraj neskoro. Máte prosím nejaké skúsenosti s doktormi, nemocnicou, máte nejakých známych alebo sami trpíte na toto ochorenie? Prosím dajte mi vedieť o všetkom, čo môže byť v mojej neľahkej situácii potrebné. Veľmi pekne ďakujem. Ružena
Hernia disku - vysunutá platnička
mrska
je mi luto, ze sa stale u teba nic nemeni...:(
ako som pisala lubjete, mna si zavolala uz lekarka na MR, a povedala mi, ze to tam nie je OK. nevedela som, co si mam o tom mysliet, cloveku to nejak nedochadza v danej chvili, preto, co ma prve napadlo bola moja kamoska, ktorej fyzioterapeut, o ktorom som pisala s platnickami pomohol akupunkturou. ja som vlastne len chcela, aby mi niekto ten vysledok vysvetlil, kym pojdem k mojej neurologicke. on mi povedal to iste ako na tej MR lekarka, a poslal ma rovno na konzultaciu. mala som tri nazory, ktore boli zhodne, preto som ani nemala preco rozmyslat, ak som nechcela skoncit s barlou v ruke.
u mna to fakt bola vec nahody a rychlosti rozhodovania...
ak ti nic nepomaha, urcite by som sla za dalsim lekarom...aj ty si mladunka a tie bolesti su katastrofa...viem
ja dufam, ze ten moj stav po operacii bude taky uz stale...citim sa dobre a snad sa to uz nevrati...verim tomu
lubjeta
dakujem:) vies ako som sa bala ja? mala som depky ako svet, prave z pooperacneho stavu. tiez som skusala kadeco, ved som sa s tym natahovala od 10/08,najskor krize, potom mi to strelilo do nohy tak, ze som uz nevstala. z vecera do rana.
infuzky, lieky, rehabky...nic nepomahalo. potom som sa po MR nahodne dostala k terajsiemu lekarovi, ktory ma uplne iny pristup. jemu o vyzdravenie pacienta ide a robi to s velkym nadsenim. vdaka nemu som podstupila aj akupunkturu, masaze a naslednu operaciu.
ak mas moznost chod do nitry, operoval ma primar MUDr. Kamil Kolejak - velmi prijemny, mlady muz, patri k naj lekarom v strednej europe. na SK su dvaja.
mozno by si mohla skusit u neho aj konzultaciu, urcite ti dobre a hlavne odborne poradi. ty si mlada baba, a hlavne aj tvoj organizmus. ries to zavcasu, aby nebolo neskoro. cim viac nazorov si vypocujes, tym lahsie bude tvoje rozhodnutie. ziaden lekar nechce operovat za kazdu cenu, pokial je este ina moznost, ako tomu predist.
ja som sa rozhodla velmi rychlo, bez akehokolvek rozmyslania. na to, ze by mi to malo poskodit som vobec nemyslela. najskor som sa vyplasila uz na MR ked mi dala lekarka par otazok, potom u mojho lekara a po konzultacii som uz ani nepipla ked mi boli jasne dane argumenty, preco vobec operaciu podstupovat.
takze tak. drzim ti prsty k spravnemu rozhodnutiu. ak budes chciet nieco vediet, teraz som uz mudra aj ja. kludne sa pytaj :)
Trinity, gratulujem k úspešnej operácii! Závidím Ti, že to už máš za sebou. Ja až o mesiac, termín mám 9. júla v Motole v Prahe...
Pre Mršku: Toto obchádzanie ordinácii je asi jedna z psychicky najubíjajúcejších vecí, čo poznám. Absolvovala som to tak pred prvou operáciou v r. 1987, tak i teraz. Špecialista ťa zbežne prehliadne, prehlási, že kríže trápia skoro každého, že to može byť i horšie, máš vydržať a pošle ťa preč s receptom na nové lieky. Kto nezažil, ťažko pochopí, aké je to žiť prakticky 24 hodín s bolesťou, nemocť v noci spať, nezvládať ani najbežnejšie veci ako je prechádzka s dieťaťom či nákup v hypermarkete.
Bohužiaľ nič lepšie než vytrvalosť a skúšanie roznych lekárov tu nepomože. Ja som za pol roka vystriedala 3 neurológov. Nechceli ma poslať ani na MRI, že to skoro nič nie je - len akútny vertebrogénny syndróm. Nakoniec som zohnala kontakt na ortopéda v Motole, ktorý mi vypísal žiadanku na MRI. No a na základe nálezu to už šlo skroro zo dňa na deň. Termín konzultácie na spondylochirurgii za 2 dni a okamžite i prvý možný termín operácie. Na základe toho "skoro nič" ma čaká fúzia 3 stavcov dlahou:-) Tak sa drž a vytrvalo OTRAVUJ lekárov.
A ešte otázka: Máte niekto skúsenosť s dĺžkou práceneschopnosti po stabilizačnej operácii s inštrumentáciou (trvalou titanovou dlahou)? Ja som počítala s návratom do práce po 3 mesiacoch tak ako po prvej "obyčajnej" platničkovej operácii, ale strašia ma až s pol rokom...
ahoj triniti.som rada ze to mas za sebou,a ze sa ti ulavilo,ja som mala vcera take bolesti v krizoch,lebo som zdvihla velky kvetinac,uz ma to prestava niekedy aj bavit,ze nemozem nic tazsie robit,a noha ta si pobolieva,natahuje lytko,nemozem dlhsie chodit,a cakam kedy to bude lepsie.trinity aky si ty mala nalez na MR?a kto ti rozhodol ze budes operovana?tak sa drz a hlavne sa setri...ahojik...
Ahojte,
preslo par dni od mojho prispevku a som na tom trochu lepsie - psychicky aj fyzicky. Totizto bolesti v kriz. oblasti som mala uz velmi dlho, no vzdy to nejak pominulo samo, som si myslela ze len mensie ofuknutia, no nikdy som nemyslela ze to moze byt az taketo vazne. Mam 24, vzdy som bola zdrava stastna baba, s priatelom sme planovali prerabat byt a dietatko a teraz toto... 10 min. mi trvalo kym som vstala, teda zgulala sa z postele a dalsich 10 kym som sa po styroch dotiahla k wc... plakala som ako male decko, uplne bezmocna. Teraz bolesti mierne ustupili, su otupene liekmi a infuziami. Navstivila som uz viacero lekarov a väcsina sa priklana k operacii, ale ja sa jej tak velmi bojim... ani nie uz toho ze by som ju nemusela prezit, alebo by som ochrnula (dakujem za povzbudenie karlos a Leja) ale skor z toho ze ju podstupim a nepomoze to a uz sa to neda vratit spät. Presne ako tu pise aj bianka, vyskusam preto najprv rozne alternativy a budem verit tomu ze sa to vylepsi. Este by som chcela odporucit knihu s nazvom Nas chrbat od Marion Grillparzer - sice ju nemam este celu preluskanu, ale zatim nema chybu. A trinity - gratulujem a drzim palce!
ahojte baby: mrska, stastko12, Danina:)
uz mam teda po...juchuu :)
noha ma prestala boliet uz v prvy den po operacii, nemam nic strpnute. prve tri dni boli trocha kriticke, ale postupne clovek naozaj citi ulavu. neverila by som.
teraz len vymysliet to, aby sa to uz nikdy nevratilo :)
elcoro:
rehabky vraj cca po troch tyzdnoch od operacie,ale ty uz mas tusim 2 mesiace po. ja zatial len 8. den
problemik
ahoj....nič mi nenahrádzali, len mi to osekali aby to netlačilo na ten nerv.
Zatial je to dobre bolesti ziadne..akurat to miesto vo vnutri je este akoby rozbite ale hoji sa to.
Ostatnym..ak vam povedia ze op je nevyhnutna netreba sa bat..treba to brat ze vam to pomoze.. a este dokonca mi ani neostala noha zatrpnuta..
tak verim ze to tak aj ostane..
skore uzdravenia prajem
Kazdy musi ratat aj s tym, že nie vždy sa dostane medzi tych % štastne zoperovanych. Co ked to nevyjde? Stalo sa to aj mne, cvičim denno denne, bolest je uz sučastou mojho života, ale som vdačna ze môzem prejsť. Nedajte sa operovať hned, lebo to sa uz neda vratiť, skusit všetky alternativy,mozno nejaka zaberie. Drzim všetkym palce.
Tiez som bola taka, že som to chcela mat za sebou. Ale to najvačšie trapenie prišlo az po OP.
Lubjeta,operácia platničiek je relatívně rutinný zákrok. Ročne sa uskutočňuje tisíce výkonov. Úspešnosť je pomerne vysoká, vačšine pacientov sa po operácii uľaví. U niektorých može stav zostať nezmenený alebo sa mierne zhoršiť, ale to dosť závisí od miery a rozsahu poškodenia nervových koreňov. Pokiaľ je operácia jednoznačne indikovaná, neodporúčala by som ju príliš odkladať. Šance na úspech sú vyššie, pokiaľ nervové korene ešte nie sú nevratne poškodené. S tým, že operácia je tzv. "na celý život", sa na 100% počítať nedá. Poškodeni platničky je výsledkom degeneratívneho procesu, ktorý sa može spomaliť, ale celkom zastaviť nie. U časti pacientov časom dochádza k recidíve v rovnakom či vedľašom segmente. Minimálne však získate pár rokov života viac-menej bez bolestí a s minimálnymi obmedzeniami. Sama som absolvovala operácia platničiek v roku 1987 ako 18ročná. O 5 týždňov ma čaká ďalší zákrok, tentokrát so stabilizačnou dlahou a fúziou 3 stavcov. Predchádzajúcej operácie ale rozhodne neľutujem - vďaka nej som prežila 22 rokov prakticky bez bolesti (len drobné bolesti v krížoch po vačšej námahe, zvládnuteľné Ibalginom), prirodzene som porodila 2 deti, bez vačších obmedzení sa venovala svojim záľubám a koníčkom. Takže ani z reoperácie nemám žiadny strach. Pár pooperačných dní síce nie je práve príjemných, ale rekonvalescenicia prebieha rýchle. Doležité je POZITÍVNE MYSLENIE!!!