Hernia disku - vysunutá platnička

Danina:

ked to tu citam, rozmyslam, ze kazdy to ma s tou rekonvalescenciou nejak inak...zacinam byt z toho jelen...

ked som prisla z nemocnice, nemala som ziadne bolesti, mne to vsetko akoby zazrakom preslo, dokonca ani na wc nemam ziaden problem, necitim nikde ziaden tlak, alebo stahovanie svalstva..teraz neviem ci to je OK alebo nie...v nemocnici som sa nechtiac posadila na 6.den a sedelo sa mi tiez dobre, myslim, ze by som to zvladla skor, ale s tymto si zahravat nechcem, ked to takto nariaduju a ide o tu zataz chrbtice...len teraz ked rozmyslam, kedy je potom spravny cas na sedenie? a ked by mala ta liecba trvat cca 2 mesiace (bez kupelov), nechapem, ako potom mam ist do prace, ked pises, ze sedis 30min maximalne a to mas dlhsie po operacii ako ja?
musim sa na to opytat, len aj lekari maju rozne nazory, podla coho sa potom chovat? clovek sa potom dostava do dilemy, ci robi dobre, aj ked to robi pod dohladom lekara...

mna trocha zacalo pobolievat lytko, ale tomu zas prikladam aj to, ze bolesti ak po operacii neboli, mozu sa este dostavit neskor, hoci nenazvala by som to nejakou extra bolestou. lieky ziadne neberiem.

nechcem sa dostat do situacie, ze sa zacnem lutovat a nepohnem sa z postele, lebo musim lezat..myslim ze nic neprehanam, ked ma uz boli zadok z postele, vstanem, pochodim po byte, umyjem riad aby mi nesvihlo. cez wk sa chystam na prechadzku. potrebujem sa nadychat...

ten bedrovy pas dostat kde? v zdravotnych potrebach? da sa kupit normalne?

moj fyz. stale hovori, ze dolezite je mat pevne brusne svalstvo,ze na com sa ma ta chrbtica udrzat, ak pevne nie je? co ma aj logiku...takze mozno preto to citis pri tom pase...telo potrebuje pevnost - moj nazor + vela tekutin...

s malym mi je to luto. som rada, ze sa nic vazne nestalo. mne predvcerom cosi spadlo na zem a sla som do klaku, ako mi to ukazovala rehabilitacna v nemocnici. len sranda bola, ze som nevedela vstat. musela som sa pokrutit a hladat zachranny bod, aby som neostala na zemi :) pritom, ake je to jednoduche...clovek si az teraz uvedomi, ze to telo je naozaj zazrak...

v kupeloch si to pekne uzite, ja som uz viacmenej rozhodnuta, ze nepojdem.
moze to byt sice pre teba narocne, ak si chces oddychnut, ale na druhej strane sa nebudes nudit a nebude ti smutno :)

inac mne po navrate domov hrozne opuchli dasna a mala som dost velku uzlinu na krku. uz mi to preslo, mozno sa len organizmus buril po tej operacii.

musime na seba hold davat pozor :)

Triniti, som rada ze si uz po a vsetko je OK. Som tu len na skok, myslela som si ako budem po operacii oddychovat a venovat sa iba sebe, syn bol opat chory tak nemoze nastupit do skolky az v septembri. Tak este aj do kupelov sa chystam s nim. Ako na potvoru som ochorela aj ja (hlavne ze sa mame po operacii aspon 8 tyzdnov vyvarovat choroby). Manzel si spravi dovolenku a budeme tam cela rodina. Dufam ze to vyjde. Narok na kupele je do 6 mesiacov po operacii (hradi poistovna, treba vsak o to poziadat). Do kupelov sa da ist aj neskor no uz to nie je na x.
S cvicenim neprehanat, pocuvat lekara ale najma svoje telo. Ja rehabilitujem pod dohladom od 4 tyzdna. Po 6 tyzdnoch uz sedim pri jedeni (cca 30 minut), WC bolo v pohode uz po 3-4 tyzdnoch (nie je tam tlak na kostrc). Ja mam take mensie bolesti najma rano v oblasti medzi bedrovym klbom a chrbtom a tiez mi to vyzaruje obcas pod koleno ci do clenka - zistila som vsak, ze ked si dam bedrovy pas tak bolesti nie su - jasny dokaz, ze este treba popracovat na svalovom korzete. Pas vsak nosim iba v MHD.
A vcera som utrpela mensi sok - syn si zhodil na seba komodu, 5 suflikov na nom, rev, nikto okrem nas dvoch doma, cas na bedrovy pas velmi nebol, snazila som sa spavnit svalstvo a tak ho vyprostit. Chrbat to nastastie zvladol.

elcoro

ja mam po operacii 2 tyzdne, zatial tiez len robim cviky na posteli, popripade v stoji, pokusam sa to striedat s chodenim, bola som uz aj na prechadzke, aby som tolko nelezala. nerobim nic nasilne, len tolko, kolko zvladne organizmus.
v nemocnici mi rehabilitacna povedala, ze cvicit mozem tiez kolko zvladnem, netreba to prehanat, ale kym som doma, cvicim aspon tie zakladne cviky, ktore ma naucili 3x denne.
so sedenim by si sa mal asi poradit so svojim lekarom - operaterom, zalezi, aku dg mas ty. mne povedali ze po cca 3-4 tyzdnoch od operacie,samozrejme kratko, ale este som to neskusala. v podstate mi to bolo vysvetlene tym, ze vyvijat co najmensiu zataz - to znamena napr ak lezis na boku mas ju 50%, ak sa postavis 100%, ale ak sedis je to na 150%. je potrebne to robit opatrne, prave s tou zatazou.

predpisali aj vam nadstavce na WC a pouzivate ich?
mne to ide dobre aj bez neho, ked som volala neurologicke, sestricka bola prekvapena, co to po nich chcem. nevedela mi povedat ani kde to zozeniem a vraj sa to nejak nepredpisuje...tomu teda nerozumiem, ale OK.

ja idem na rehabilitaciu prvykrat teraz v piatok (2. tyzden od operacie), skor sa idem mojmu lekarovi aj ukazat po operacii, to je hlavny dovod. je velmi starostlivy o svojich pacientov, takze si myslim, ze este nejake blaznovstva so mnou robit nebude.

na druhej strane v nemocnici bola pacientka, ktora chodila na rehabilitacie a lekar to s nou prehnal, preto sla na reoperaciu (operovali ju v 12/08 a teraz v maji mala druhu operaciu)
je dolezite, aby si si vybral aj kvalitneho fyzioterapeuta, ktory ma naozaj vela skusenosti a neposkodi ti.

kontrolu v nemocnici, kde ma operovali mam po 3. mesiacoch. verim, ze nic nepobabrem a uz ma tam nikdy neuvidia :)

inac toto ze mas cvicit len na posteli 2 mesiace je trocha zvlastne, a naozaj sa to rozchadza. mne take nic nikto nepovedal, skor ze mam aj dost chodit. mozno tvoj lekar chce, aby si siel hned do ruk kupelnych odbornikov, ale aj tak si myslim, ze by si mal cvicit aj v stoji a robit prechadzky. aspon kolko vladzes. zacni ja neviem 100m a postupne pridavaj. ja som zvladla vyse hodiny, pomaly a v klude. telo by si mal podla mna postupne pripravovat, ale ja nie som lekar, preto mozno tvoj lekar ma na to nejaky dovod.

ako pise karlos - treba byt vytrvaly...a cvicit. vysledok sa urcite dostavi...

KARLOS:
tie cviky ti dali na rehabke?

ahoj elcoro,
ja som po OP 6 týždňov nesedel, ani pri jedle, potom postupne po minútach som pridával sedenie, cvičiť sme začali už v nemocnici po 3 dňoch, postupne sa stupňovala obtiažnosť.Potom som chodil asi po mesiaci a pol do nemocnice cvičiť na rehabil., chodil som poctivo takmer 2 mesiace, až som sa každý cvik detailne naučil.Je důležité správne sa naučiť cviky, nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Po 4 mesiacoch som bol v kúpeľoch, tam sa dá v cvičení perfektne zdokonaliť, treba to brať seriózne, vyplatí sa to.Nesmie sa to brať ako niečo, čo musíš, niektoré cviky som jednoducho vypustil, nerobili mi dobre, iné som pribral.Každý organizmus je iný, aj stupen postihnutia. Treba si nájsť tú ,,svoju" zostavu, necvičiť ju otrocky, ak sa necítiš dobre, vynechaj, ale nie dlho.Dnes takmer po 2,5 roku po OP můžem konštatovať, že sa oplatí dodržiavať tento režim, treba byť vytrvalý, aj príslušné svalové partie sa nejakú dobu vyvíjajú.Takže vytvor si z doporučených cvikov svoju zostavu a buď vytrvalý,úspech sa dostaví.

ahoj..
trinity13

s tou rehabilitaciou sa niekde nazory nestretavaju..
moj lekar mi neodporučal ziadne cvičenia. s vynimkou par cvikov na posteli..sediet len pri jedeni..
a to mam skoro druhy mesiac po operacii za sebou..
ak uplynu 2 mesiace..tak ma chce poslat do kupelov..
tak to tu takto čitam aby som si vytvoril nejaky priemer.
čo ti napr,. odporuča tvoj lekar?
skore uzdravenie..

Ahoj Leja,

ze "srabik". teraz si ma rozosmiala :) nechci si predstavit, co som prezivala ja, a to som si o sebe myslela , aka som ja silna povaha :) aj ja som sa hrozne bala toho "po". na druhej strane, ved s tym mame uz "zial" skusenost, takze ake prekvapenie by to malo byt? :)
sama vies, ze bolesti ustupia, prekonas prve tri dni a citis sa ovela lepsie aj psychicky. len tie tri dni trvaju ako mesiace. to mi je jasne, ale dolezite je, ze prejdu :)
nic sa neboj, zvladnes, ako si zvladla tu predtym. ides do dobrych ruk a co bude dalej nasledovat. predsa len zlepsenie!
u mna bolo kriticke uz aj to, ze som pred operaciou asi aj vdaka tej akupunkture prestala mat bolesti. ked som si predstavila, co ma zas caka, len z toho mi bolo zle :)

myslim na teba, ale mozno je lepsie, ze sa to este zoperovat da, akoby vobec tato moznost uz nebola.

inac odporucam ti nielen sediet, ale pred operaciou podla moznosti aj cvicit. ja som lezala 2 mesiace poctivo, ako mi kazali a ked mi dali misu, nevedela som sa z tej nehybnosti zodvihnut. to bola len katastrofa...pripadala som si ako najvacsi neschopa :)
na druhy den som bola "nutena" vstat, co bolo dobre, ked som sa postavila prvykrat, skoro som revala od stastia, ze stojim a pozeram cez okno. na dalsi den som sa vybrala na wc aj sama, nedalo mi, aby som sama sebe nedokazala, ze ja to nezvladnem. ono je to aj tak asi vsetko o psychike...tak tuto si hlavne pozitivne udrzuj.

cakanie je trocha deprimujuce, ale uleti to ako voda. potom si len vydychnes :)

velmi ti drzim prsty!

Kúpele povinné nie sú. Je to ako s tou invaliditou - máš na ne s touto diagnózou nárok, ale musíš o ne požiadať (chodí sa cca 6 mesiacov po operácii). Asi by sa to dalo zvládnuť i ambulantne fyzioterapiou a vodoliečbou, ale pokiaľ ti to rodinné a pracovné pomery dovolia, odporúčala by som ti kúpeľnú liečbu absolvovať. Možno ani tak nejde o tie procedúry ako o to, že človek na pár týždňov zas dosledne vypne a venuje sa výhradne sebe a svojmu zdraviu. Veď vieme, ako je to doma:-) Snažíme sa síce odpočívať a rehabilitovať, ale pritom stále poletujeme okolo rodiny a domácnosti... Ja som bola 5 týždňov v Trenčianskych Tepliciach a bolo to hrozne fajn.

S tou mojou reoperáciou som ťa nechcela vystrašiť. Skrátka som "vyfasovala" chrbticu, ktorá starne rýchlejšie než ja:-)Už od detstva som sa potýkala so skoliózou, v 18tich mi po úraze "kľakli" platničky. Potom bol dlho kľud. Priznám sa, že som pár rokov cvičila skutočne poctivo, ale po dlhoum období bez akýchkoľvek problémov som to už trochu flákala. Asi mi príliš nepridali ani 2 tehotenstvá, pri ktorých som veľmi pribrala (ale zas sa rýchlo vrátila na optimálnu váhu); jeden dosť ťažký porod a samozrejme nosenie detí, zvíhanie kočíka atď.

Prvé problémy sa znovu ohlásili pred 2,5 rokmi. Už vtedy ma posielali na operáciu - vybratie zbytku platničiek (2 hernie). Vtedy som to ešte zvládla konzervatívnou liečbou a cvičením. Ale posledné mesiace je to už skutočne neúnosné. Nakoniec som rada, že som vtedy operáciu nešla. Vďaka všetkým tým "-ózam" a "-ízam", čo sa mi odvtedy vyvinuli, by ma naskor čakala miesto druhej už tretia operácia:-(

Dnes to mám presne za mesiac - termín je 9. júla, takže už možem "strihať meter". Stále chodím do práce a doma zostanem až deň pred operáciou. Neschopneku mi síce ponúkajú, ale keď som v kancelárii medzi ľuďmi, aspoň sa rozptýlim a nemyslím stále len na tú bolesť. Zo samotnej operácie strach nemám. Len ma už trošku chytá nervozita a obavy z pooperačných bolestí - som skrátka "srabík":-) Ale určite sa to bude dať zvládnuť. Deti budem mať celé prázdniny u rodičov na chalupe, takže sa budem mocť v kľude venovať len sebe a rekonvalescencii...

Leja

s tou jazvou si ma potesila. uz som sa zacala obavat, ci to je normalne, aj ked rozum mi nasepkaval, ze to je asi bezna reakcia.troska je citliva, ale to tiez prikladam tomu, ze je to cerstve. a nahodou, ved taka jazva je celkom sexy :)

ked som bola vyberat steh, sanitar mi to odfotil cez mobil, aby som sa videla. od vtedy som ju nevidela, tak sa necham prekvapit :)

hmm teraz si ma normalne zaskocila s tou dalsou operaciou. zabranit tomu, aby vznikali dalsie degenerativne zmeny, zvlast ak je to geneticke sa asi neda...rozmyslala som inac aj ja nad tym, ako predist niecomu podobnemu, ja neviem, ci je to vobec mozne?
cvicis stale, ako po operacii denne? v nemocnici mi povedali, ze po operacii sa toho uz nikdy nezbavim...

co sa tyka rekonvalescenicie, jasne ze budem drzat. tebe aj sebe :)len problem je v tom, ze neviem ci dokazeme ten cas predbehnut. zacinam byt trocha pesimisticka v tomto, aj ked mi moj fyzioter. povedal, ze po operacii, ked k nemu pridem tancujem do mesiaca let s dance. ked to ale zratam vylihujem uz 4. mesiac, teraz dalsie tri tyzdne nemam sediet, potom rehabky, vraj kupele...no neviem, neviem ci z toho nebude aj rok...toto ma desi...

ozaj. nevies, ci su kupele povinne? to je dalsich par tyzdnov...neda sa to riesit cez fyzioterapeuta miesto nich?

inac ked si to vezmes... ideme sa zblaznit kvoli praci...a uprednostnujeme ju pred zdravim...to je zivot...no ale co narobime...
s tou invaliditou som nechcela nic naznacovat, ale pri tejto vymene aku budes mat ty, je na nu narok. ber to len ako info :)

mas to inac podobne ako ja, ja som doteraz tiez nebola PN, sla som az tesne pred operaciou, hoci som 2 mesiace lezala v posteli. domov mi syn doniesol PC z prace a robim z postele po leziacky. keby ma tak klienti videli, neuveria :)
dokonca som zistila, ze v tomto stave som podala ovela vyssie vykony, ako ked som bola v praci. to je ironia :)

Trinity, s tou jazvou si nerob starosti. Je to normálny priebeh hojenia. Tiež som ju pár týždňov po vybratí stehov mala opuchnutú, začervenalú, akoby "nabobtnalú". A dosť svrbela. Ale časom sa to pekne zatiahlo a zostala celkom nenápadná, kľudne som nosila i dvojdielne plavky:-))) Po pár mesiacoch ti zostane len minimálny kozmetický defekt.

K tej druhej otázke: Prvýkrát som bola operovaná v r. 1987, v 18 rokoch. Vtedy to skutočne boli "len" 2 prosté hernie ako následok pádu z koňa. Ležala som na neurochirurgii na Kramároch a na výsledok operácie sa skutočne nemožem sťažovať - 20 rokov som žila úplne bez problémov. Postupne sa u mňa bohužiaľ začali rozvíjať ďalšie degeneratívne procesy. Čiastočne je to genetickou predispozíciou, čiastočne následok pooperačných zmien.Posledný polrok sa moj stav dramaticky zhoršil. Pracne vydupané MRI odhalilo znovu 2 hernie v povodne operovanom segmente (z ponechaného zbytku platničiek), stenózu miešneho kanála, pooperačnú fibrózu, vlasové únavové praskliny stavcov s následnou instabilitou, artrózu atď. Tieto problémy sú ale skutočne výsledkom postupnej degenerácie chrbtice, nie toho, že by na Kramároch niečo prehliadli.

Tentokrát už bohužiaľ nestačí len "vyškrabnúť" vyskočené platničky a kvoli stenóze ani nemožem dostať dynamickú náhradu. Napevno mi zošroubujú 3 stavce, ktoré potom postupne zrastú dokopy.

Do invalidity sa nechystám (aspoň dúfam:-). Naopak, rada by som sa čo najskor vrátila do zamestnania! Jednak ma moja práca baví, jednak je to tiež otázka financií. Mám 2 malé deti (8+5)a rodinný rozpočet je z veľkej časti závislý na mojom príjme. Preto ma tých 6 mesiacov PN dosť vyľakalo. Našťastie mám pomerne ústretového zamestnávateľa, takže som sa dohovorila, že by som mohla aspoň čiastočne pracovať z domova. Miesto časti neschopenky si vyberiem dovolenku (zostáva mi viac ako 30 dní, tak sa mi to snáď podarí zorganizovať tak, aby bol finančný výpadok čo najkratší.

Drž mi palce, nech rekonvalescencia prebieha rýchlo a bez problémov:-)

Leja
dakujem aj tebe :)

suhlasim co pises mrske, presne toto robia lekari...zial. aj ked sa ich clovek snazi pochopit, ze v ambulancii maju kopec pacientov a nie je nejaky extra cas sa kazdemu individualne poriadne venovat, ale aj tak...
mrska sa nevie branit a tak trpi. netreba sa bat, a kazdy mame moznost vyberu.

s tou PN myslim ze si pocula dobre. ak to nebude aj dlhsie. pri titanovej platnicke mas tusim aj narok na plny invalidny dochodok

prazaci maju dobre skusenosti, myslim ze budes v dobrych rukach. robia tusim podobne ako v NR aj po operacii. niekde som to citala.
ked si bola prvykrat operovana, to ti nezistili, ze mas este aj dalsi problem, ktory bude treba operovat?

chcem sa opytat, aj ty si mala trocha opuchnutu jazvu po operacii? v utorok mi vyberali stehy a neviem ci je to normalny proces. inac ma vobec neboli.