Hernia disku - vysunutá platnička

Leja,a ked Ti to nezaberalo co si este uzivala do operacie?o tom navyku som pocula aj ja ale ten lekar na tej stranke pise,ze to je malo pravdepodobne,ak tak u ludi co uz boli na niecom zavisli.rada by som ta mala doma:),tolko otazok by som Ti dala.mozno by nas pre zmenu boleli usta:))),ale co som si vsimla ked to uzivam je ze vzdy poobede ma berie spanie,sice tuto noc som sa hnusne prehadzovala,ani si nepametam ci ma co bolelo,lebo uzivam aj lieky na spanie,len som si hladala polohu.to som uz asi ako taka sfetnuta :).ahojky.

To Mrska:
Chi, umelé platničky pri prvej operácii? Milá, zlatá - to bolo v "prehistorických dobách" roku pána 1987:-))) Vtedy na celom Slovensku existovali len 2 CT s čakačkou rok aj viac, operovalo sa klasickou rozsiahlou laminektomiou (odstránenie časti tela stavca), o umelých platničkách či podobných "vymoženostiach" nebolo ani chýru.

Keď som bola na prvej konzultácii v Motole, vyšetroval ma pomerne mladý doktor. Mala si ho vidieť, aké "Vianoce" mal z mojho sposobu operácie a z veľkej jazvy (v Motole sa dnes robia "obyč" platničky endoskopicky s dvomi maličkými jazvami po stranách chrbtice). Dokonca si i kolegu zavolal, nech sa na to ide pozrieť - že to sa už často nevidí:-))) Ale bratislavských lekárov pochválili, že mi to tak dlho vydržalo!

Opiáty som tiež brala - najpr Zaldiar (tramadol+paracetamol), potom Tramal 100 retard. Ale keďže som nemala pocit, že mi nejak zvlášť uľavujú od bolesti, tak som si už ďalšie balenia nenechala napísať - priznám sa, že som sa trochu bála dlohodobého užívania, aby som potom nemusela riešiť nejaký "absťák" (i keď tramadol je vraj nízko návykový):-)

Bolesti boli asi ako u Teba - raz horšie, raz lepšie... Veľmi to záležalo na počasí a fyzickej záťaži. Najhoršie obdobie som asi mala tento rok v zime a na jar, myslela som, že sa z toho zbláznim - ani spať som nemohla, nejednu noc som preplakala v snahe nájsť si aspoň trochu prijateľnú polohu! Keď prišlo leto a oteplilo sa, stav sa mi málinko zlepšil - aspoň som nechodila taká skrútená, i keď noha stále bolela.

To Mrska:
Chi, umelé platničky pri prvej operácii? Milá, zlatá - to bolo v "prehistorických dobách" roku pána 1987:-))) Vtedy na celom Slovensku existovali len 2 CT s čakačkou rok aj viac, operovalo sa klasickou rozsiahlou laminektomiou (odstránenie časti tela stavca), o umelých platničkách či podobných "vymoženostiach" nebolo ani chýru.

Keď som bola na prvej konzultácii v Motole, vyšetroval ma pomerne mladý doktor. Mala si ho vidieť, aké "Vianoce" mal z mojho sposobu operácie a z veľkej jazvy (v Motole sa dnes robia "obyč" platničky endoskopicky s dvomi maličkými jazvami po stranách chrbtice). Dokonca si i kolegu zavolal, nech sa na to ide pozrieť - že to sa už často nevidí:-))) Ale bratislavských lekárov pochválili, že mi to tak dlho vydržalo!

Opiáty som tiež brala - najpr Zaldiar (tramadol+paracetamol), potom Tramal 100 retard. Ale keďže som nemala pocit, že mi nejak zvlášť uľavujú od bolesti, tak som si už ďalšie balenia nenechala napísať - priznám sa, že som sa trochu bála dlohodobého užívania, aby som potom nemusela riešiť nejaký "absťák" (i keď tramadol je vraj nízko návykový):-)

Bolesti boli asi ako u Teba - raz horšie, raz lepšie... Veľmi to záležalo na počasí a fyzickej záťaži. Najhoršie obdobie som asi mala tento rok v zime a na jar, myslela som, že sa z toho zbláznim - ani spať som nemohla, nejednu noc som preplakala v snahe nájsť si aspoň trochu prijateľnú polohu! Keď prišlo leto a oteplilo sa, stav sa mi málinko zlepšil - aspoň som nechodila taká skrútená, i keď noha stále bolela.

ak ma niekto zaujem tak nech tam klikne www.chronickabolest.sk,tam je aj o opiatoch.leja ty si uz mala aj opiaty?caute vsetci.

leja,tebe nedavali vtedy davno nove platnicky?mavala si pred operaciou,cely den rovnake bolesti,alebo sa ti to striedalo pocas dna,ze raz silnejsie,raz slabsie?ja uz teraz ten tramal uzivam stale,a tie bolesti trocha stlmilo,ale na nohy to nezabera,to je uz o niecom inom.ja som citala na stranke www.chronicka bolest.sk,ze ucinok sa dostavi ked ich uzivas dlhodobo,asi ako antibiotika.ja som minule nezjedla,reku vydrz,a dostala som take hnusne bolesti ze som si myslela ze idem do nemocnice.ahoj.

triniti,spievam si:)....ale vcera vecer mi do spevu nebolo...chrumala som orechy a zlomil sa mi zub,a cely sa rozknisal,este ze to bolo chvilu pred tym ako prisiel muz z prace,tak sup na pohotovost a musel mi ho vytrhnut...viete ako na posrateho aj zachod spadne:)a potom pred spanim ma bolelo aj dole aj hore...no sen.

To Janula: Ja i ďalší z tohoto fóra máme s klasickým ambulatnými neurológmi nie práve najlepšie skúsenosti. Vačšinou budú do teba cpať lieky, pichať obstreky a hnať Ťa na rehabilitáciu, aj keď už ledva lezieš po štyroch. Prípadne Ti ešte vynadajú, čo otravuješ - veď kríže bolia každého! Ja som túto anabázu absolvovala viac ako 2 roky, vystriedala 3 ambulancie a doprosovala sa o poslanie na MR a špecializované pracovisko. Nakoniec som sa na to už "vyprdla", odmietla ďalšie lieky i rehabku a vybavila si to po "vlastnej ose". V nemocnici mi potom povedali, že keby sa mi to niekto pokúšal rozcvičovať v tom stave v akom som chrbticu mala, mohla som si nenapraviteľne ublížiť:-)

Takže vydup si MRI za každú cenu (cez neurológa alebo nejakéh známeho), obíď ambulantného lekára a obráť sa priamo na neurologickú kliniku. Vačšinou Ťa vezmú i bez doporučenia, keď im vylíčiš problém.

Ešte mám otázku na tých, čo už majú operáciu dlhšiu dobu za sebou. Ustúpili vám bolesti v nohách ihneď a v plnom rozsahu, alebo "odchádzali" postupne?

Ide mi o to, že i keď je moj stav o 100% lepší než pre OP, nohy ešte stále cítim. A prekvapivo obe, zatiaľ čo pred operáciou ma bolela len pravá. Ale nie je to tá odporná tiahla a neutíchajúca bolesť ako predtým, skor čosi ako pichanie a ostrý kŕč (vačšinou k večeru, keď som už unavenejšia).

Len by som chcela vedieť, či je to prirodzený proces obnovy nervov a bolesti budú ďalej ustupovať, alebo to mám považovať za konečný stav a takto to už zostane?

Nech tak alebo tak, operáciu neľutujem. Súčasné bolesti sú neporovnateľné s tým, čo som zažívala predtým.

K PN-ke: Ospravedlňujem sa za moju prehnane emotívnu reakciu. To bude tým, že sa mi problémy nejak nakopili a keďže som už nejakú dobu doma, mám príliš veľa času sa v tom "hrabať" a som trochu precitlivelá:-)))

K dĺžke PN-ky si myslím, že je to veľmi individuálne. Závisí jednak od typu práce, jednak od fyzického i psychického stavu konkrétneho človeka. A svoje prirodzene povedia i lekári. Samozrejme si neviem predstaviť, že by som sa hnala do roboty v prípade, že by som fyzicky ťažko pracovala alebo musela stráviť 8 hodín v sede napr. pri bankovej prepážke...

Ja osobne mám síce sedavé zamestnanie , ale v podstate si svoj pracovný čas organizujem sama(som analytička). Prestávky si robím kedy chcem a ako často chcem, mám pružnú pracovnú dobu, veľa toho možem urobiť z domova... Navyše je moj zamestnávateľ veľmi ústretový, takže netrvá na 8hodinovom sedení v kancelárii.

Keď som to v nemocnici konzultovala s operatérom, povedal mi, že ak bude v poriadku druhá kontrola po 12 týždňoch, tak nevidí problém v návrate do zamestania (mojho typu)po nejakých 4 mesiacoch od OP. Podmienkou je ale kľakačka a časté prestávky s malou prechádzkou a rozcvičením.

Inak po prvom "výškrabe" platničiek v roku 1987 mi ukončili PNku po necelých 3 mesiacoch od operácie. A to som toho nijak nedožadovala, lekár to jednoducho urobil (vtedy som bola študentka na VŠ). A ďalšia recidíva prišla až po 20 rokoch:-)

bosulka:

aj ja mam kontrolu za sebou a som zda sa na tom rovnako :)
aj ja idem na MR ale ty si sikovnejsia, pre zmenu ja aj na krcnu, keby naahodou to nebola reuma :)

dievca ale ty sa uz rozsypujes, no hold uz nie si najmladsia :)

makaronka sa nam stratila, vobec nas neinformuje