Hernia disku - vysunutá platnička

Ahojte vsetci,
prave sa mi hodi prispevok, ktory napisala betka.
27. 12. mam termin na operaciu - hernia disku L4, L5 - akutny prijem. Vcera som bola na MR a dnes uz mam termin na operaciu. Je tam aj "ulomok", ktory migruje a musi ist vonku. Bolesti som mala uz dost dlhe obdobie. Teraz mi uz strpla takmer cela lava noha od kolena dole a tak ma poslali na MR, hned mi dali vysledok a nasledne sa vybavil aj termin operacie. STRAAAAASNEeeeeee sa bojiiim. Este som nebola operovana a ked si citam Vase prispevky, tak neviem, neviem ako to ja zvladnem :(. Neskutocne sa bojiiim toho, co bude po prebudeni (ked prebudenie bude). Dufam, ze to zvladnem:).

Ahojte vsetci,
prave sa mi hodi prispevok, ktory napisala betka.
27. 12. mam termin na operaciu - hernia disku L4, L5 - akutny prijem. Vcera som bola na MR a dnes uz mam termin na operaciu. Je tam aj "ulomok", ktory migruje a musi ist vonku. Bolesti som mala uz dost dlhe obdobie. Teraz mi uz strpla takmer cela lava noha od kolena dole a tak ma poslali na MR, hned mi dali vysledok a nasledne sa vybavil aj termin operacie. STRAAAAASNEeeeeee sa bojiiim. Este som nebola operovana a ked si citam Vase prispevky, tak neviem, neviem ako to ja zvladnem :(. Neskutocne sa bojiiim toho, co bude po prebudeni (ked prebudenie bude). Dufam, ze to zvladnem:).

Ahojte vsetci,
prave sa mi hodi prispevok, ktory napisala betka.
27. 12. mam termin na operaciu - hernia disku L4, L5 - akutny prijem. Vcera som bola na MR a dnes uz mam termin na operaciu. Je tam aj "ulomok", ktory migruje a musi ist vonku. Bolesti som mala uz dost dlhe obdobie. Teraz mi uz strpla takmer cela lava noha od kolena dole a tak ma poslali na MR, hned mi dali vysledok a nasledne sa vybavil aj termin operacie. STRAAAAASNEeeeeee sa bojiiim. Este som nebola operovana a ked si citam Vase prispevky, tak neviem, neviem ako to ja zvladnem :(. Neskutocne sa bojiiim toho, co bude po prebudeni (ked prebudenie bude). Dufam, ze to zvladnem:).

Ahojte všetci, ktorých sa táto téma týka, alebo ktorí tu hľadajú informácie.
Ja by som chcela prispieť aj pre ostatných svojou skúsenosťou z operácie (aby sa tak nebáli... a vedeli do čoho idú).
Operovali ma v Ružomberku, jednalo sa o "malú operáciu", t.j. nedávali mi umelú platničku ani žiadne stabilizácie, iba mi vybrali sekvester (úlomok z vytečenej platničky) ktorí tlačil na miechu v bedrovej oblasti.
Po operácii som nemala v rane zavedené žiadne drenáže ani katétre ani nič podobné (myslím že toto sa dáva skutočne iba v osobitých prípadoch).
Močový katéter mi taktiež nedali, tento sa dáva iba niektorým pacientom, kde nie je dobré aby sa nadvihovali prvý deň na misu. Katéter im dali ešte v narkóze na operačke, takže keď sa prebudili už ho mali, čiže je to v pohode a mali ho tam 1 deň, hneď na 1. pooperačný deň (čo je druhý deň po OP) im ho vybrali.
Mne dávali ako som už spomenula ten prvý deň misu, operovali ma ráno, čiže celý ten deň ako som sa zobudila. Na misu sa celkom dá, nemala som ani žiadne bolesti pri nadvihovaní.
Ihneď po zobudení z narkózy som sa cítila dobre, zobudila som sa a už mi tiekla infúzka od bolesti a žiadne bolesti som nemala. Problém bol akurát obracanie na posteli, vtedy dosť cítiť ranu, ale nejakej veľkej bolesti sa nebojte. Na posteli sa treba vždy pretáčať ako váľok, nikdy nerobte rotácie v drieku!
Dôležitý postreh čo sa týka narkózy: deň pred OP mi kázali piť veľa tekutín až do polnoci, od polnoci až do OP už nič. Dodržala som a poctivo vypila 4 litre vody, účinok úžasný. Čo si pamätám z minulých narkóz, tak hneď po prebudení človeka strašne, ale ukrutne smädí, ale nedovolia mu piť aby nezvracal a dávajú na ústa iba navlhčenú gázu. Teraz prvý krát kď som sa takto totálne zavodnila (ale skutočne iba do tej polnoci!) tak som sa po prebudení cítila úžasne, nepociťovala som žiadny smäd a bez trápenia som vydržala až kým mi nedovolili piť, vrelo doporučujem.
Samozrejme že je postarané aj o to aby pacient nedostal tromboembóliu, hneď ráno o piatej pred operáciou natiahnu kompresívne pančuchy, ktoré som mala na sebe ešte celý deň po operácii (ja som si ich nechala pre istotu ešte o deň dlhšie a ten prvý deň ako som iba ležala tak keď som nespala som stále krútila nožičkami...) samozrejme že pichajú každý deň do bruška aj injekcie proti trombóze, sú to také malé včeličky, ktoré vôbec nebolia.
Prvý deň t.j. operačný deň, keď sa zobudíte po narkóze sa iba leží, žiadne jedlo, piť iba 4 hodiny po zobudení, WC na misu alebo katéter. Hneď na druhý deň ráno príde rehabilitačná sestra, ktorá vám ukáže ako sa postaviť na nohy a nejaké cviky, ktoré treba cvičiť na posteli na spevnenie.
Prvé kroky a vstanie z postele nebolo vôbec bolestivé, úplne v pohode, naučia vás ako vstávať a líhať si. Pri malých operáciách väčšinou cez brucho ako lastovička, pri väčších cez chrbát, to vám ukáže. Ihneď po vstaní z postele som bola úplne mobilná, sama na vecko aj do sprchy. Jesť iba po stojačky, ale v spoločnej jedálni. Trošku bol problém s obliekaním, ponožky mi museli pomôcť aj pyžamové nohavice. Prvé dni som však mala nočnú košeľu, čo ženám doporučujem!!! lebo vám to uľahčí obliekanie po sprche aj vecko pri ktorom musíte stáť. ecká tam majú všade prospôsobené, také vyššie, dá sa to, aj doma (ja som si dala vypísať neurologičkou aj špeciálny nádstavec, ale nakoniec som ho dala preč, lebo je široký a je to lepšie bez neho...).
Ak môžem porovnať túto opetráciu s inými v minulosti, môžem povedať, že túto som znášala najlepšie, skutočne to nie je také hrozné, bolesti minimálne, akurát, že sa nemôže sedieť, v žiadnom prípade predkláňať !! ani robiť rotácie v drieku! a nič nedvíhať!
Po 5 dňoch ma poslali domov, dali mi na požiadanie sanitku (ale pozor platí sa za to - ja som platila Ružomberok - Zvolen cca 5 eur, tak si nachystajte...)
Doma som mala všetko nachystané tak, aby to bolo v takej výške, že sa nemusím zohýnať, ale žijem sama a všetko zvládam bez pomoci (zase keď treba chodí sem priateľ, takže rezervu si nechajte...keď vám niečo spadne na zem...). Zvládnem si sama aj navariť, len som vždy vystretá a nepredkláňam sa. Výhodou je sprchový kút, tí ktorí máte vaňu, do tej vám bude musieť na začiatku niekto pomáhať. Prvé tri týždne PN nemáte nárok pri takejto OP na žiadne vychádzky, čiže si zabezpečte niekoho kto vám bude chodiť nakupovať. Po 3 týždňoch zvládam malé nákupy sama, zdôrazňujem malé! a vždy rozložiť váhu do 2 tašiek.
Neviem čo by ešte koho zaujímalo, myslím že OP mi pomohla, aj keď je ešte skoro hodnotiť, akurát že mne to predtým išlo do pravej nohy a mám teraz hrozne skrátený sval na celej nohe, už som začala trochu sedieť a tá krátka noha mi robí problémy. Tu pomôže iba rehabilitácia, na ktorú budem chodiť do nemocnice keď ubehne 6 týždňov. Dodržiavam všetko čo mi doktori doporučili, pravidelne cvičiť, znovu zdôrazňujem nepredkláňať!!! šetriť sa!!.
Ešte so zabudla sedieť doporučujú začínať po 4 týždňoch, ale systémom najskôr 1 min 3x denne, 2 min., 5 min. a tak postupne, neobmedzene sa sedí cca po 2 až 2 a pol mesiaci, doporučená PN ak nie sú komplikácie je min. 3 mesiace.
Ak má niekto, koho niečo takéto čaká ešte nejaké otázky, napíšte, rada sa podelím so skúsenosťou. Držím všetkým palce, aj tým ktorý sa dávajú po operáciách dokopy a veľa zdravia v novom roku!!!

Mila Betka,
tiez som pocula o vojenskej nemocnici v Ruzomberku same chvaly. Ked ti to doporucuju lekari a su tam sekvestory, tak niet o com, musis im verit a aj v to, ze to bude dobre, urcite! Zober so sebou nocnu koselu, lebo zohybat sa nebudes moct. Po operacii vsetko dodrzuj, co ti povedia, ziadne zohynanie sa.
Fyzioterapeuti ta poucia, daju cviky a postupne si budes tvorit svalovy korzet.Ak si chces nieco nastudovat sama, velmi dobra knizka je od prof. Gutha - Skola chrbtice, ja som ju kupila na Kramaroch dole na rehabilitacii za 5 Eur.
Vela trpezlivosti a opatrnosti hlavne tie prve 3 mesiace, ktore urcite ostan PN, prajem.

Pozajtra idem na tú operácie do RK, stále neviem, či si to nerozmyslieť. Po kortikoidoch sa cítim veľmi dobre, jedine mám strpnuté 2 prsty nanohe, bolesti žisdne, ani v predklone, sedím v pohode aj 10 hod. denne. lekár tvrdil, že je to časovaná bomba sú tam sekvestory - izolované úlomky a že je otázka času kedy to udrie a potom, že to môže mať oveľa horšie následky. Okrem toho vôbec nedoporučujú cvičiť a športovať, nemám si teda ako spevniť svalový korzet a už vôbec mi nedoporučujú otehotnieť, po čo veľmi túžim. Tak som sa rozhodla pre operaciu. Stále sa však bojím, či si nakoniec neurobím horšie.Jediné čo ma drží nad vodou je fakt, že mi nebudú dávať žiadnu náhradu ani šróby, iba čistiť tie úlomky a druhá vec, že pán primár Rusnák má veľmi dobré referencie.Ak mi ešte niekto môžete poradiť vziať si aj nočnú košelu alebo iba pyžamo, neviem si to predstaviť v pyžame na wc bez zohýnania...

yanulla

biolampa je dobra ...ja som ju brala na rehabilitaciach lebo ma tahala jazva a asi po mesiaci to uplne prestalo...drzim palce pa

Ahoj Mucike,
diky za radu, neviem, skusim to. Vela Bcka vsak neberem, striedam to, momentalne berem horčik s kombinaciou B6. Vyskusam!
Neviem, ja som mala hned po tejto 2.operacii velke bolesti, tvrdili, ze je to z manipulacie nervov a ze to odznie..no, vsak vies, som na tabletkach, je to lepsie, no stale obmedzujuce..ale tak neurologicka tvrdila, ze to chce cas..su tam aj tie pooperacne zmeny, fibroza,opuchy, zapaly sa tvoria okolo tych nervovych korenov..ale tak snad sa to umudri..verim tej Kovacovej, ze uz potom toho budem zvladat viac..Snazim sa zvysovat zataz..dlhsie prechadzky, cvicim, ked sa da..sedenie je este asi najvacsi problem..
Teta zohnala biolampu, tak skusame aj to..mozno pomoze..zacala som znovu brat Wobenzym na odporucenie lekarov..
Drzim palce v robotke, nech nie su uz ziadne bolesti. Tesim na dalsie stretko :-)

yanulla

vies co ma este napadlo na tie tvoje bolesti , skusala si vysadit Bcko ? ja osobne ked som brala milgamu (subor Bcok) tak som mala vsetky nervy citlivejsie , cize aj vyssiu bolestivost .....
ale to je len moj osobny postreh .....
po operacii 3 tyzdne mi kazdy den pichali injekcie milgamy a potom som ju jedla este dalsie 3 mes. kazdy den , a zistila som ze ked ju nejem nemam take citlive nervy v nohe.
Ja viem ze becko pomaha ale mozno treba vyskusat ....
pa

ahoj betka1, mna operovali v NZ na ortopedii.teraz v piatok to bude presne rok,co ma operovali. Mne nezavazovali nohy, ale videla som,ze ostatnym ano.neviem od coho to zalezi,ale potom pocas nasledujucich 10-tich dni,co som bola v nemocnici mi tiez pichali injekcie do brucha.nic strasne.tiez som mala hadicku v chrbte v rane a ked mi ju vyberali na druhy den po operacii,tak som to absolutne necitila.na nohy ma postavili az 3.ti pooperacny den,takze dovtedy mi davali misu,necievkovali ma. Ale co bolo hrozne,bolo moje prebudenie z narkozy po operacii,taku bolest som este nezazila.potom mi dali morfin a bolest v tom okamihu zmizla,a vobec som ani nasledujuce dni nebrala nic od bolesti.nechcem ta strasit s tou pooperacnou bolestou,ale myslim,ze aj na to sa treba pripravit,kazdy to preziva a reaguje na to inak.ale stav v ktorom sa nachadzam teraz je ovela ovela lepsi ako ten, v ktorom som bola pred operaciou,takze nelutujem. drzim ti palce betka a vela sily!