Rodičia a anorexia, bulimia

Pridam jeden dolezity fakt: PPP sa neda ustrazit, musi sa liecit. Kombinacia psycholog + psychiater je nevyhnutna pri dlhsie trvajucej PPP.

Janka,chcem tebe aj tvojej dcére zaželat vela síl a nech váš boj má štastný koniec.To čo si berieš na svoje plecia je tažšie ako si vieme predstavit a dúfam,že to unesieš.

Gabina napisala tvrdu pravdu o PPP, ktora je vseobecne znama. Napriek snahe kazdeho rodica byt tym najlepsim. Deti niektore momenty prijimaju inak, mozu im zrutit tie ich svety...
Jani,
v klude, podla moznosti bez emocii, si precitaj aj opakovane body, ktore som ako prve, zakladne sformulovala pri zalozeni tejto temy. Zamyslite sa doma nad nimi, pohovorte si spolu s Mishkou, hladajte pomaly riesenia. Vtedy zacne ta Tvoja naozajstna pomoc a verim, ze Mishka ju vyuzije.
Mishka, ako sa citis, si uz doma? Drz sa, moja.

jani,hoci to tak napisla, neber to tak osobne,aby si sa nahnevala.ber to ako iny pohlad.lebo pricin vzniku ppp moze byt vela,a jednou z nich je aj rodinne prostredie a zaobchadzanie s dietatom zo strany rodicov.samozrejme,nemusi to byt tvoj pripad,ale zamysliet sa nad tym neuskodi.

Ďakujem p.Weissová za Vaše slová..Ak mi chcete povedať,že som vinná ja-tak to beriem,ale neviem pochopiť ako môžete na mňa takto útočiť vy-ktorá ma vôbec nepoznáte..Možno Vám o mne niečo povedala Miška,ale i ja Vám môžem kopu vecí povedať a nebude to vôbec pravda.Nech sa Miška rozhodne ako chce sama...budem jej rozhodnutie plne akceptovať......

Janka, teraz budem tvrdá a vôbec ma to nebude mrzieť...
Nikdy sa so mnou nikto nepáral. Ani lekári, ani život...Keď som si myslela, že ma treba hladkať, nič také neprišlo. Ke´som si myslela, že sa lekárka zo mňa po.erie, ani to neprišlo. Nechápala som to. Vtedy nie ale dnes už to chápem. Ľutovanie a stráženie nepomôže.
Krabičky fenolafu? Viem presne, ako sa kupujú a viem presne, ako rýchlo sa dajú zjesť dve balenia. Viem, aké je to jesť to svinstvo potajomky a krútiť sa na wecku od bolesti. Viem, ako bolia ľadviny, ktoré to svinstvo rozhodí na cucky. Viem, kedy som sa z choroby dotala ja. NIKTO MA NESTRÁŽIL, NIKTO SO MNOU NETRÁVIL MôJ ČAS. Musím Ti to povedať, lebo ma roztrhne. Dostala som sa z toho vtedy, keď som si uvedomovala samu seba. Keď som dostala voľnosť a keď ľudia vo mňa verili viac, ako ja sama. Keď som si mohla sama organizovať život. Keď som sa odtrhla od mamy, od rodinného prostredia a od prúserov, ktoré mi doma nedali spávať. AŽ VTEDY SOM SA NADÝCHLA Z PLNÝCH PĽÚC! Až vtedy sa to zlepšovalo...Keď som sa sama rozhodla, čo spravím so svojím životom. Keby som ostala doma, pri mame, asi by ma to zabilo. A mama to pritom nemyslela zle, určite nie...Veď bola starostlivá, chcela, aby som bola zdravá...
Janka, sú chvíle, kedy musíme dieťa nechať ísť svojou vlastnou cestou. Sú proste situácie, kedy náš strach nemá právo! Sú dni, kedy nás bolí, že dieťa necháme žiť aj za cenu, že nevieme, ako to s ním dopadne...Miška bude stále Tvoja dcéra, aj keď ju necháš riešiť svoj život, necháš ju príjimať rozhodnutia za seba samú, necháš jej voľné ruky a udeš jej len jednoducho veriť, že to dokáže!
"Nechcem ju strážiť ako nejakú hviezdu VIP,ale tiež si musí uvedomiť,že toto čo sa jej teraz stalo-sa nestalo len tak." Nepáči sa mi, že tvrdíš, že si niečo musí uvedomiť Miška...Nič sa nestalo JEJ. Stalo sa to VÁM dvom! Vieš, kedy vlastne Miškine trápenie začalo? Vieš, čo nenávidí a prečo? Vieš, kto ju tlačil do vecí, ktoré nechcela? Vieš, kde sa jej zrútil svet? Janka, nie Miška je vinná...

Milá Gabika..ďakujem i tebe za Tvoja slová...veľmi dlho som nad nimi rozmýšlala.Nechcem dávať na Mišku pozor 24 hodín..len proste chcem byť sňou každú voľnú chvíľku,pretože za tých 21 rokov ju už veľmi dobre poznám.Ty ani nievieš koľko práznych krabičiek FENOLAXU som našla doma..ktoré schovávala aby sme to nenašli..A určite si vieš predstaviť i to ako jej to mohlo ublížiť a aj jej to ublížilo..Kúpiť si Fenolax v lekárni nie je vôbec tažké..zapiť tabletku tiež nie..ale stále ho užívať vo väčších dávkach jej môže privodiť to najhoršie...Nechcem ju strážiť ako nejakú hviezdu VIP,ale tiež si musí uvedomiť,že toto čo sa jej teraz stalo-sa nestalo len tak.Samozrejme zasa vyhladáme lekársku pomoc.Bola by som však veľmi rada,keby už Miška konečne pochopila,že ja nie som ten človek,ktorý vôbec nemá zaujem o túto jej chorobu,ale som tá matka,ktorú zaujíma všetko čo sa s ňou deje..

Janka a Mishka,
velmi Vam prajem, aby Vase rozhodnutie ste pomalicky, krok za krokom menili v skutocnost. Gabina ma uplnu pravdu, ziadne "uvaznenie" problem nevyriesi, veru nie...Mishka, uz tolko razy si to stale hovorime : Vyhratie boja s PPP je len a len na Tebe. Jani, na Tebe je zabezpecenie dobrych podmienok pre Mishku : ten spravny, zdravy obsah v chladnicke, pohoda doma, laskave slovo ale nie "bezhranicna" laska plna lutosti a beznadeje. Drzte sa, dievcata a nezabudnite na komunikaciu s usmevom, slzami, s tym, co zivot prinasa :D

Janka, nechcem byť zlá...som v šoku, lebo čítam fórum po dlhom čase a vidím, že Miška si prešla malým peklom...
Nechcem sa Ťa dostknúť, v žiadnom prípade nechcem znižovať váhu Tvojho presvedčenia a ani Tvojej lásky. Ale...
Janka, Miška je na tom podľa mňa dosť zle na to, aby ste sa do toho púšťali samé dve. Takmer prišla o ľadvinu, nefunguje je telo tak, ako by malo, teo nie je že zatočíme kolotoč a uvidíme - možno nás ešte chvíľu povozí a potom vystúpime...
Janka, nechcem Ťa strašiť ale nemyslím si, že to Miška zvládne sama. Alebo s Tebou. Mamy niekedy veľmi chcú. A veľmi chcieť obmedzuje, zaväzuje a dusí. Nechci ju mať 24 hodín, chodiť s ňou na sedenia, strážiť ju...lebo prídeš o ňu skôr, ako sa nazdáš...Miška je vtáčatko, potrebuje sa naučiť lietať, nie sedieť v hniezde pod krídlami. Potrebuje cítiť vzduch a potrebuje voľnosť...
Janka, skús premýšľať o lepšej odbornej pomoci. Pre Mišku a možno aj pre Teba. Každá sama. Nie spolu. Je to dôležité pre Vás obe.
Miške daj voľnosť, nech sa postaví na nohy, je to veľmi potrebné...a pomáha to...
Prajem Ti veľa, veľa pochopenia a Miške veľa zdravia!
Ak budeš mať chuť, prečítaj si, ako mamina, podobná Tebe prišla na to, čo robiť so svojou dcérou, keď už bolo veľi zle...A pomohlo.
je to linka na blog, ten článok sem nemôžem vložiť celý, ale snáď sa aj to podarí. Stačí na linku kliknúť alebo prekopírovať...

weissova.blog.sme.sk

Veľa šťastia Tebe aj Miške!

Milá Eli,ďakujem ti za Tvoje pekné slová povzbudenia.I ja sa bojím..bojím sa,že Miška to vzdá,že nebudem mať toľko síl ako si teraz predstavuje..ale priznám sa ti,že ja to NEVZDÁM..Viem,že to bude asi veľmi dlho trvať, než sa z toho dostane,ale musí zabojovať i ona sama..Musí si uvedomiť,že to čo sa jej stalo,nestalo sa jej len tak,že to proste prišlo a bolo to tu.netúžim potom aby Miška bola modelka,aby bola krásne štíhla,aby sa za ňou chlapci otáčali,ale aby bola zdravá,aby sa zasa tak usmievala na život tak ako to bolo predtým..aby mala veľa kamarátiek a nie sa ich stranila..Táto choroba PPP jej veľa vzala..vzala jej vieru veriť si,nedívať sa na seba očami krásnej štíhlej slečny,ale byť taká aká bola predtým..Viem,že táto cesta bude veľmi ťažká,ale dvaja ľudia sú vždy viacej než len jeden.V prvom rade musí Miška pochopiť čo sa jej mohlo stať..že to jej nepitie a nejedenie ju mohlo zabiť.Prečítala som veľa literatúry o anorexii,ale tú jej bolesť som videla na vlastné oči a mohla by som povedať,že už by som to nikdy nechcela zažiť a určite ani ona nie..Možno nad tým ešte tak nepremýšlala,ale určite bude..pevne verím,že sa nad sebou zamyslí a pochopí,že potrebuje pomoc i od psychológa a psychiatra.Samozrejme,že ak bude chcieť vždy rada pôjdem na tie sedenia a vždy ju tam počkám..pretože pre mňa je moja dcera Miška najlepší človek na svete a takých ľudí by sme nemali nechať trápiť..Eli,ďakujem Ti-si správny človek na správnom mieste.Jana