Rodičia a anorexia, bulimia

ahojte: myslim si ze Gabca nebola vobec tvrda, prave naopak. Len mi casto nevieme tvrdsie ale pravdivejsie slova pocut. Ja som dcera ktora s mamou o ppp nerozprava, moja mama chce pocut len to dobre, ze uz nezvraciam, ze nepotrebujem antidepresiva, ale ked je problem, zvaluje vinu na mna ci lekarov, ale aj napriek tomu, si myslim ze ju ppp trapi, len to nevie nejako vyjadrit.
Preto mozno aj Miskina mama sa stiahla. Ale myslim si ze jej nikto nechcel ublizit, len povedal to co citil. Toto forum je pre mna uzasne, lebo sa tu najde 90% ludi ktori ppp presli, mozu mi povedat ako to riesili oni, co robili, co bolo pre ne zle, dobre. A z toho sa clovek moze poucit. Samozrejme kazda rodina je ina, a kazda rodina si to musi prezit sama.
Miska, Janka, navrhli sme vam x sposobov co robit, ci dat Miske volnost, ci sa porozprvat, ci ist za psychologom, ci sa liecit nemocnicne. Neviem co je spravne, je to nas nazor. Vybrat si musite sami. Same sa ucite na vlastnyh chybach.
Ja vam drzim palce, ale ako som spominala uz neviem ako vam pomoct. Obom som napisala svoju cestu uzdravenia.
Vcera som na fore A+B vybuchla, je toho na mna vela, mam svoje problemy. Niektore suvisia s ppp, ine nie. Radia mi stiahnut sa z tohto fora a venovat sa sebe, lenze to sa neda, teda da len sa to musim ucit, vzdy mam zaujimali skor ine problemy ako svoje.
Prajem vsak vsetkym vela sil, odvahy a rozumu skusat, bojovat a ist dalej, nestaviat na tom, co bolo, preco to bolo.
Zuzana

Gabinko, ten mailík počká..veď napíšeš, keď sa budeš na to cítiť, keď budeš mať čas. Ja sa mám fyzicky už trochu lepšie, bolesti už nemám, len tá moja hlávka a to premýšľanie, výčitky atď. stále sú:-(

Ajoj Gabi, ja si tu asi jediná nemyslím, že si bola tvrdá. Asi je to tým, že chápem, čo si tým všetkým myslela, akoby si mi hovorila z duše..Aj Tebe pekný víkdend.

Ahoj, Mishi.-)
Slubila som Ti vcera mailik...ale zaspala som s detiskami a zobudla som sa o druhej v noci...to si uz asi spala zase Ty, vsak? .-)
Ako sa mas dnes? mne je tak vselijak...asi pocasie alebo koniec tyzdna...Aky mas den?

Ahoj...
Miska, Janka, Eli aj ostatne dievcata...Mozno som bola tvrda ale viem, ze to niekedy pomaha. Tiez som velakrat presvedcena o svojej pravde a nechcem pocuvat to, co mi vravia druhi...Nie som skala, mam srdce a som takisto mamou, ako Janka a Eli. Co je najhorsie, sama mam dceru...
Kajka je nastastie este mala ale len ja viem, kolko krat uz som si v duchu predstavovala, co sa bude diat, ked vyrastie. Co sa stane, ak sa do toho namoci rovnako, ako ja...Ako budem reagovat, ako to zvladnem, ci vobec a ci ma to nepolozi... Neviem si predstavit, ze som si tym peklom, ktore bolo pre mna najvacsou skuskou v zivote, prezila znova so svojim vlastnym dietatom...Fakt by som mala radsej dvoch chalanov...
A potom som zistila, ze netreba cakat, ci sa nas to znova dotkne alebo nie, treba sa snazit uz teraz, robit vsetko pre to, aby boli dieti stastne, samostatne, spokojne s tym, co robia, ako robia, nech iba citia nasu blizkost a podporu.
Obdivujem kazdu mamu, ktora zazila a zaziva PPP so svojou dcerou. Je to dennodeny strach, uzkozt, hnev, plac, slzy, do vankusa, aj nie... Velmi si kazdu maminu vazim. Viem, ze je tazke vobec pochopit vsetko okolo PPP a odpovedat si denne na milion otazok...
Dnes uz chapem aj moju mamu. Nikdy sme sa prilis nebavili o tom, co citime a mne to chybalo. Ani dnes sa nebavime. Nas vztah je v podstate rovnaky ako predtym...Mama je stale ta ista, keby som sa vratila v spomienkach o par rokov spat, nic sa nezmenilo.
Ba, klamem, zmenila som sa ja. Musela som, aby som sa nezblaznila a trufam si povedat - aby som to vobec prezila. Zmenila som pohlad na seba samu, vnimam sa uplne inak, som so sebou spokojna, lubim sa, mam sa fakt rada, ako nikdy predtym, verim si v tom, co robim, verim v ludi okolo mna...Ked ma prepadnu pochybnosti, nezabudenm si pripomenut, co vsetko som dokazala. Nie z namyslenosti. Z uplne jednoduchej viery v cloveka, ktorym som ja. Ja jedina mozem byt k sebe tak uprimna, ako sa len da.
Mam city, viem plakat, viem pocuvat, viem pochopit ale ked treba, dokazem byt tvrda. K sebe predovsetkym. Inak by som nemohla byt tvrda k druhym...
Pekny vikend, dievcata, velmi drzim palce kazdej jednej...

Ajoj Eli, dobré ránko. Ja s Gabkou plne súhlasím!!! Neprajem si, aby ma mali doma 24h pod kontrolou, myslím, že by sa to len zhoršilo!!! Chcem volnosť!

fuuu..Gabi,Thesi..precitala som si vase prispevky a poviem Vam, ze som ich musela velmi dlho predychavat.Prva reakcia bola-hnev na Gabcu, ako moze take tvrde slova napisat,ako moze hodnotit cloveka,ktoreho nepozna-dost som to brala osobne.S Jankou mame nieco spolocne-sme maminy chorych dievcat.
Odmietla som na to reagovat, zavrela som notebook a srsala som hnevom.Ale viete co? Do rana som premyslala nad slovami Gabiky a thesi, analyzovala som a prisla som k zaveru, ze tieto baby maju velku pravdu.Dakujem, ze ste mi opat trosku viac otvorili oci....
Moja dcera mala bezstarostne detstvo, nas vztah bol zalozeny na kamaratstve a otvorenosti, podnikali sme a podnikame spolocne akcie, ked vyzdaduje moju spolocnost-ma ju. Ked nie-vzdialim sa.Nie som zla,ani nepristupna,zaujimam sa o vsetko,co robi,spolu prehodnocujeme udalosti,ktore su aktualne.Vsetko bolo ok.Ked sa mi po roku vratila zo zamorskeho studia,bola v tom....Tak sa pytam:Kde som spravila chybu? Ved ja som ju nehnala za dokonalostou, nevypichovala som jej do pozornosti "krasne"dievcatka z casopisov,nevyzdvihovala som skutocnost,ze len v takejto podobe moze dosiahnut uspech...prave naopak. A predsa sa to stalo...))Na tomto fakte uz nic nezmenim,s PPP uz bojujeme.Ale asi budem musiet ubrat z mojej bezhranicnej dovery k nej a zaslepenej lasky.Asi jej dam priestor,aby si sama rozhodla o svojom zivote a stasti /i ked to mozno bude boliet,skusim to/.... Ma pri sebe dobry tim: psychiater-psycholog-to su jej najdolezitejsie barlicky, no a v neposlednom rade svoje odhodlanie a vieru. /jeziis, len neviem,ci to ja dokazem/.
O dva dni ma dcerka 19 rokov.Darujem jej "kluc". Ano, normalny kluc,ako symbol volnosti.Nech si nim odomkne dvere /dufam,ze budu spravne/ a nech vykroci do sveta dospelosti,samostatnosti a zodpovednosti samej za seba....))
Neviem,ci nepisem nezmysly, mozno ano, mozno nie.Ale ked som sa dnes rano zobudila,mala som potrebu to dat zo seba von.Pekny predlzeny vikend vsetkym

janka,materinska laska je jedna vec,zdravy rozum druha a odborná pomoc tretia.Verim,že ak sa spoja PPP nemá šancu na takého súpera.Vela štastia.

Ahojte,veľmi som sa na Mišku tešila..takže som vôbec zabudla jej zobrať bundu a čižmičky,ale som už šťastná,že je doma..Hneď sa mi v tom byte zdá byť všetko iné..mám si s kým porozprávať,zasmiať sa a Anorexia?Ja viem,že tu je,že tu stále chodí okolo nás,ale Mišku samozrejme nikdy už nedostane..
Možno si myslíte,že som hlúpa,že ja sama jej nikdy nemôžem pomôcť..ale chcem sa o to pokúsiť,veď má okolo seba ľúdí,ktorí ju majú veľmi radi.Samozrejme,že navštívime a prekonzultujeme to i s lekármi a dáme si poradiť..Ešte raz Vám všetkým ďakujem za pochopenie a za slová útechy.Jana

Dievčatá, niečo na rozveselenie, čo sa nám dnes s mamkou stalo:-)))
Takže:
V pondelok ráno ma chytla tá oblička, plakala som od bolesti atď., proste- nevládala som sa ani ráno obliecť:-( Do nemocnice som išla v šlapkách a roláku+ rifle. V skratke:-)) Dnes mamka išla pre mňa do nemocnice, mala mi priniesť čižmičky a zimnú bundu..Ona sa tak na mňa tešila:-), že priniesla so sebou prázdnu igelitku bez ničoho:-)) Takže z nemocnice som odchádzala v tom, v čom som prišla:-)) Ešteže to máme 20min. z domu:-) A aby si v nemocnici o mne niečo nemysleli, tak sme s mamkou na chodbe zakričali, "Poď už do toho auta:-)))))"...Tak doteraz sa na tom smejeme, ešteže bolo dnes vonku teplúčko:-)))
A zabudla som:-), ešte sme mali v ruke môj vankúš z domu:-))))- mala som ho v nemocnici:-) Takže sme vyzerali ako bezdomovci:-)))