Ak mate podozrenie, ze Vase dieta trpi poruchou prijimania stravy /PPP/, nestracajte hlavu. Prave teraz Vas bude Vase najdrahsie stvorenie velmi potrebovat.
Zakladne zasady:
1. Zachovajte pokoj a pripravte sa na narocny boj hlavne psychicky. PPP je choroba ako kazda ina a treba ju liecit. Liecba je dlhodoba ale uspesna
2. Kupte si knihu, kde budu vysvetlene priciny spustania PPP, co s tym, hladajte odborne informacie, prip. Vy sami navstivte psychologa
3. Kedze spustacom tejto diagnozy v pubertalnom obdobi su najcastejsie pomery v rodine, prehodnotte vztahy v rodine a pracujte na ich pozitivnej zmene. Treba si uvedomit, ze nedostatok lasky a pozornosti rovnako ako nadbytok "opicej" lasky spusta problem
4. Prehodnotte doma stravovacie navyky. Naplnte kuchynu rozumnym mnozstvom cerstvej zeleniny, ovocia. Pri bulimii majte v chladnicke len mnozstvo stravy urcene na jeden den, takmer ziadne sladosti
5. Dajte dietatu pokojne, bez navalov zurivosti na javo, ze o jeho probleme viete. A tiez, ze vyzdravenie je vylucne v jeho rukach, pricom s Vasou maximalnou pomocou moze pocitat.
6. PPP nesmie byt jedinou temou rozhovorov v rodine
Verim, ze aj vo Vasej rodine tuto chorobu zvladnete.
Rodičia a anorexia, bulimia
Hmmm, ako mama pisem moj nazor, mozno trochu vseobecny. Mama VZDY citi, vie, ze sa cosi s dietatom, hoci aj dospelym, deje. Ak je stastne - vieme to, ak je smutne - tiez. A celkom isto tusime a postupne aj vieme, ze je chore. Ked ste boli male, tak sme Vam varili cajiky, nutili vselijakymi trikmi pit sirupy, malymi trikmi sme do Vas dostavali aspiriny. Ale pri PPP to tak nejde...aka skoda. Potom by tato pliaga nemala u Vas sancu, matky by to urcite zvladli. Nejde to, nik za nikoho nic nedokaze. My mamy mame nase dieta "podrzat", ale boje zvladame kazdy za seba. Cize Mishka a ostatne dievcata s PPP: VY musite CHCIET zapojit do liecby PPP aj mamu, Vasich blizkych. A pritom to hlavne bude stale na Vas. Uvarte si mozno dnes poobede s maminou cajik, vytiahnite ju na prechadzku a povedzte jej, co sa s Vami deje.
iris: miska chodi na www.idealni.cz. a je v hroznom stave. ved si to tam pozri, vcera vecer tak po 20.00 v miestnosti o vsem. Miskina mama aj ja aelujem na to aby ste ju dali do nemocnice, ona vam umiera pred ocami!!!!!! a to myslim vazne.
janka, miskina mamicka,co sa stalo s miskou????
Je v poriadku? lebo tu uz prestala pisat, aj na mail mi neodpisuje a bojim sa o nu, lebo sa rozhodla,ze chce zomriet!!!
Uvedomujes si,janka,ze potrebuje okamzitu liecbu odbornikom,lebo sama to nezvlada? robite v tomto daco??? Ona sa svojou hlavkou nedokaze dobre rozhodovat,lebo za nu stale rozhoduje ppp. Tak robte nieco konstruktivne,nechcem,aby uz nenapisala nikdy!!
ahoj Soffi, hned na uvod svojho prispevku dakujes vsetkym rodicom za to, ako pomahaju svojim dceram a ako im /nam/ drzis palce k vyzdraveniu.A vzapati opises svoj pribeh,v ktorom absolutne nepripustis co i len snahu o uzdravenie. Soffinka, co tak postavit sa k tomu tak, ze aj ty sama raz podakujes SVOJIM rodicom za to,ze ti pomahaju a stoja pri tebe.Tak rada by som VAM drzala palce..))
Lenze to budes musiet byt ty sama presvedcena, inak.. Pises, ze na jednej strane sa citis "obdivovana", no na druhej strane mas rozhadzanu psychiku a zdravie.Sama musis zistit, co je pre teba priorita.V kazdom pripade ti gratulujem,ze si zavitala na tieto stranky, bo ked si budes citat prispevky dievcat a budete si vymienat skusenosti, mozno postupne prides na to, do akej zahuby sa zenies a utvrdis sa v tom, ze s TYM musis nieco robit, lebo inak...Drzim ti Soffi palce, aby si co najskor prisla k presvedceniu, ze PPP je svina, ktora ti uplne znici zivot.
Vazeny rodicia.Chcem vam za vsetkych podakovat ako svojim detom velmi pomahate a v ich tazkych chvilach v boji proti ich chorobe stojite pri nich a drzite ich.Viem ze je to pre vas tazke vidiet takto svoje deti,ale pri velkom snazeni to istotne dokazete vase dcerky a aj vi....Drzim vam palceky.Pri citani vasich prispevkov mi je strasne smutno a aj slzicky padaju...Ja mam 18 a mam bulimiu,no nik o tom nevie a ani to nikomu nepoviem.Preto som rada ze existuje taketo diskusne forum v ktorom sa mozem vyrozpravat.Nikomu inemu to povedat nemozem,lebo nechcem.Vazila som pred vyse rokom 106 kg.Vzdy sa mi kazdy smial ako vyzeram a ja som si vzdy hovorila ze si nikdy ich slova k srdcu neberiem,ale naopak...Ako som schudla 35 kg za rok,tak to prestalo,chvalia ma,dokonca sa zamnou aj niekto obzrie...Fyzicky sa citim lepsie v tom,ze sa mi lepsie dycha,som krajsia,ale inak sa mi tocieva hlava,mavam zavrate,som unavena,bolieva ma hlava,byvam podrazdena,trasu sa mi ruky a psychika je uplne na dne.No najhorsie je to,ze to nechcem zmenit nech je mi ako chce.Bojim sa ze priberiem a ja chcem dosiahnut este 55-50 kg.Viem ze pomoc potrebujem,ale ju odmietam.Potrebovala som sa s tym len zdoverit a vyrozpravat sa.Potrebujem o tom len debatovat,to ma drzi nad vodou.Tak vas mile mamicky prosim,nieco mi napiste....Vopred dakujem...
ahoj alti..,ano, mas pravdu.Az teraz zacina ten ozajstny boj. Tie mesiace predtym bola len taka predohra, priprava,ale v kazdom pripade som rada, ze sme to absolvovali.Naucilo nas to vela, obe, celu rodinu.Mam pocit, ze nas to aj trosku zocelilo..))
A teraz je ten spravny cas, aby dcerka zobrala zodpovednost za seba samu do vlastnych ruk.A som fakt stastna, ze toto rozhodnutie vyslo z jej hlavinky, tzn., ze uz sa v nej poriadne upratuje.A tak to ma byt. Dohodli sme sa, ze jej dam absolutny priestor-vo vsetkom.Vie velmi dobre, ze budem PRI nej stat.Moju naruc ma vzdy pripravenu,ked bude treba pritulit, pohladkat, pomojkat...
Ideme takto uz niekolko dni. A zatial sa nam dari.Teda, ja si musim stale zakusovat do jazyka, bo mam tendenciu neustale komunikovat, ale ucim sa a ide mi to v pohode.A dcerka? Akoby ozila, zmudrela a zrazu tak velmi dospela..))Myslis alti, gabi-ze je to tym vyslobodenim sa?
a nemusi tobyt zrovna nieco na jedenie, mna minuly rok potesila omalovanka farbicky:) fakt ide skor o gesto o prejav lasky.
A je tu MIKULAS. Kazde dieta, aj to velke, dospele, si aspon v duchu vytiahne tu cizmicku z detstva...Tak ju vytiahni teraz Ty, mamina, ocino, babicka, teta. Tomu sa potesi kazde dieta. A hlavne pri PPP nenaplnte tu cizmu kilami cokolad a sladkosti. Nech z cizmicky vytrca maly cokoladovy Mikulas a cizmu oblozte ovocim, ktore mozno deti denne doma nemaju. Ved nie v kazdej rodine su stale na stole banany, ananas, mandarinky, pomelo, grep sweety, mango, atd. Moznosti je vela a hlavne nezabudnite na moment prekvapenia. Ved den sa sklada z krasnych malickosti, napr. necakane naplnenie ciymicky hoci aj dospeleho dietata. Vsetkym nam budu ziarit oci a o to ide :o)))
Eli,
teraz zacina naozajstny boj, bude dlhy a vyhrava sa, ver dcerke. Prebera zodpovednost za svoje zdravie do svojich ruk a to nie je fraza. Mam na take prirovnanie: tymto definitivne prestrihnete pupocnik :o), ale to je nevyhnutne urobit. Nase deti su velke, inteligentne a dokazu kvalitne zit. Dcerka k tomu dostava priestor a urcite sa bude ucit vyuzit ho spravne. Bude sa ucit...nebude to hned vediet. Rodicia sa musia pripravit na pady. Nesmies dovolit, aby pady Teba zrazili na kolena. Fnukanie nepomoze. Venuj sa sebe, aby si mohla stat fakt pevne PRI dcerke. Za nase deti my, mamy, nic nemozeme ustat, hoci by sme tak velmi chceli. Velmi drzim palce, idete ako podla knihy a tak to ma byt :o).
eli:
viem presne, co som potrebovala: maminu naruc a bez slov. Len naruc a objatie. Chcela som si poplakat, chcela som sa do tej naruce cela schovat...Uplne by mi to stacilo, nic viac som ako pomoc neziadala...
Asi som zle naznacovala a mama zle pocuvala...Dnes sa vsetci smeju, aka som "mojkava". Hned sa pritulim, vezmem si kopec energie, vezmem si teplo - potrebujem to do zasoby, aby som prezila.-)))
