Strava, Anorexia, Bulímia-boj vyhráš II

chlapi maju vseobecne problem pochopit ppp. aj moja mama ma nieco medzi A a B a konecne si nasla priatela, a ten to odmietol riesit a tvari sa ako by sa nic nedialo. oni tomu nechcu rozumiet, maju z toho hrozu. tak to sa neda na neho velmi spolahnut. a je od neho dost ponizujuce, ze ty sa mas zo svojich nazorov vyspat, len nech platia tie jeho... asi sa s nim neda na tu temu moc rozpravat, strasne si snazi splnit sen a nechce aby mu ho niekto znicil... a nechodis nahodou k psychologicke, to by chcelo prebrat vsetko za a proti a preco a kedy, aby si tu svoju ppp pochopila a mohla s nou pracovat...
inak ja mam za sebou 4 roky bulimie a uz skoro 6 mesiacov sa drzim, ale oci som otvorila az pri druhom pobyte v nemocnici...

No, niečo som mu už naznačila...ale on to berie tak,že sa z toho vyspím...a ja to nechcem riešiť unáhlene, lebo inak je nám spolu fajn, možno iba ja reagujem tak,ako reagujem, kvôli svojim problémom s ppp a rozbitej psychike...Lebo nechcem oňho prísť..a o PPP som mu už hovorila, vie, o čo asi ide,a aj to, že som mala anorexiu,aj to, že stále mávam problém s jedlom..o bulímii som mu nepovedala..ale on tomu nerozumie, tvrdí, že je to preto,že si neviem povedať, že sa mám normálne najesť...ale ja mu neviem vysvetliť,prečo to nedokážem.Chce mi pomôcť, povedal, že bude trpezlivo čakať,kým budem jesť normálne,nebude ma ťahať večer na pizzu a dá pozor,aby som nestresovala s jedlom,ale...najskôr musím byť ja rozhodnutá zabojovať.
A aby som nezabudla...veľmi si cením, že mi chceš pomôcť, si zlatá...dnes som zjedla iba Milky Way Minute...teda, ráno som toho zjedla kvantum,ale všetko som vyvrátila...:-(

aj ja som jedlom riesievala vsetok stras. takze asi najrozumnejsie by bolo vyriesit problemy a potom nebude dovod zrat a vracat. to sa sice lahko pise, ale strasne tazko cini...
ako by zareagoval tvoj chlap, keby si mu povedala, ze si si nie si ista vasou spolocnou buducnostou? a predpokladam, ze nevie o tvojich problemoch s ppp, ale urcite si vsimol, ze sa nieco deje...
Ok, tak zaciname dnes, teraz s tvojou liecbou, co si dnes zjedla?

Ani neviem...urobila som si doktorát,resp. rigoroznu skúšku,čo je úspech...ale neteším sa z neho...mám pocit,že som nešťastná,že nič nemá zmysel...pritom mám celkom fajn prácu,milujúceho priateľa,ale...nie som si celkom istá,či aj ja ho tak milujem...plánujeme celkom reálne začať spolu žiť,a ja mám strach z tej životnej zmeny....tak som k nemu odporná,a celý čas venujem iba jedlu a vracaniu....a pritom chcem začať s liečbou,iba chcem jeden deň mať taký odľahčovací,aby som mohla "zajtra" začať...ibaže to "zajtra" sa každý deň odkladá,,viem,mala by som začať dnes,ale nedokážem to...vždy ma premôže chuť na jedlo....na veľa jedla....

minnetka: tak skusme trosku poriesit... aspon prides na ine myslienky. preco sa to vsetko zrazu tak zhorsilo?

Neviem, či si ma ešte pamätáte...prežívam "úžasné" 4 týždne...vraciam minimálne dvakrát denne každý deň, prakticky všetko,čo zjem...som v konćoch, nevládzem, som odporná k mame i k priateľovi....ničím všetko okolo seba,a hlavne seba...nedokážem s tým prestať....už mi to celkom prerastá cez hlavu a bojím sa,že to nezvládnem:-((

pekne sny.
k zehlicke by som mohla veru skocit aj ja a to pradlo, co tam visi uz dva tyzdne spravit... dobry napad:)
ja som tvrda len k sebe, k inym nie, to je krute.
pa

Fe, preco mi tak velmi pripominas Vrr? Hoci ona bola na mna tvrdsia ako Ty :o). Ale obe Vas mam rada. Uz idem k zehlicke, takze pekne snicky.

jedlo mi robi nadalej velky problem , hoci viem co mi treba jest, co nie, zeriem a mam vycitky

Aj pocit stastia je relativny, tak ako vlastne vsetko, okrem casu. A pri nelieceni PPP cas pracuje proti choremu, to je nezmenitelny fakt. Mozno mas pocit, ze toto este potrebujes, ale ved Ty nemas s cim porovnat...vsetko je o kvalite nasho zivota a tu si dost vyrazne urcujeme sami.