Strava, Anorexia, Bulímia-boj vyhráš II

sunschine máš moje symoatie VELMIIIIII ti držím palce nech nad všetkým zvíťazíš!si osobnosť!!

čo z toho, ked ste iba v BA,a ja som na opačnom konci :-(((((((((

opat vsetci a vsetky, ktori mate zaujem si pomoc s akokolvek ppp (anorexia, bulimia, prejedanie)- kazdy piatok o 17:00 na Frantiskanskom namesti 2 v BA sa stretavame - svojpomocna skupina. Lenka - lenkalenkalenka@post.sk

Sunshine, v Tvojich slovách je toľko pravdy..a toľko odhodlania...prinútila si ma zamyslieť sa nad všetkým...
ĎAKUJEM!

Ahoj. Pisem sem prvykrat. Som bulimicka. Prikladna, povedala by som. Som jedna z vas. A velmi, velmi sa bojim, ze sa tejto hnusnej choroby nezbavim. No strach je vzdy lepsi, nez uplna rezignacia.
V ziadnom pripade nechcem podcenovat lekarov, ale...jedina cesta, ako vyjst z tohto pekelneho kruhu je VOLA.Nasa VOLA.Namietate? Suhlasim.Len vola nestaci, ale ak je naozaj silna, rodi sa z nej odhodlanie a to je na zaciatok silny kapital. Ja sa s touto chorobou trapim uz cele roky. (Mam 21)A bohuzial, neuspesne.Preto som urobila radikalny krok. Napriek tomu, ze som uspesne dokoncila druhy rok VS, na same acka, odbor, ktory ma bavi, prerusila som si studium a idem na rok do USA, na vych.pobrezie. Sialene? Jasne. Ale viete co? Neprecenujme rozum. Ja som sa rozhodla prestat hladat vo vsetkom argumenty a raz pocuvnut svoj vnutorny hlas.Nebojim sa robit skrty v zivote, ani klucove zmeny, ak viem, ze to potrebujem a NAOZAJ chcem. Ak viem, ze to pomoze. Ked som pri mori,na slnku, je to moja oaza, citim sa vnutorne naplnena a najma: vobec nemam zachvaty. Je to fakt, niekolkokrat odskusany v praxi.A funguje.Preco?Netusim.Chcem tym vsak povedat, ze iste kazda z nas ma podobne, nazvime to, miesto zachrany. U mna je to more.Nemusi to byt vlastne ani miesto, staci cokolvek, co ma efekt potlacia priebehu choroby. Preco hned siahat po antidepresivach a spoliehat sa na niekoho, kto to vyriesi za nas? Skuste sa najprv opytat sami seba, co naozaj chcete, co naozaj hladate.Lebo bulimickami sme len preto, ze nieco v nasom zivote nefunguje. Ze nejdeme po ceste, po akej chceme ist. Kaslite na ocakavnia vasho okolia. Toto je vas zivot. A nie je nic sebecke na tom, ze s nim chcete nalozit tak, ako to vyhovuje vam.Vacsina z nas, predpokladam, da prilis na nazory inych. Ved preto sme do tejto choroby spadli, vsak? Tie poznamky o hmotnosti, tlak okolia...STOP!Myslim, ze je to ta najtazsia vec vobec, najst vnutornu rovnovahu, stav, kedy problemy vnimate ako vyzvy a citite, ze presne TAKTO SA VAM VAS ZIVOT PACI.A take hladanie si vyzaduje vela energie, obav, neistoty...Ale je nevyhnutne.V tychto dnoch, par tyzdnov pred mojim odletom, v tom znova "lietam".Zvraciam kazducky den. Ale uz to nie je ako kedysi. Uz to nie je len cierna diera. Mam pred sebou cestu. A nielen lietadlomn. Ta namahavejsia bude cesta k uzdraveniu. Neviem, ci dojdem k cielu. No viete, co je super? Nezalezi na tom, kolko raz sa z nej odklonite, ci zastanete. Ta cesta tam predsa bude vzdy. Nezmizne. Tak hlavy hore. A strasne vam vsetkym drzim palce. Aj ked vas nepoznam osobne, je to uzasne, ze mame stranku ako tato. Podpora a vedomie, ze v tom nie sme sami. A kde si nemusime vysvetlovat veci, ktore by by ne-bulimici nepochopili.

O jednej psychologičke viem,ale neviem, či sa zaoberá ppp a aká vlastne je...Už som jej aj volala,a povedala mi, že to musíme riešiť..ja viem,ale musím nájsť odvahu a chuť liečiť sa..

vela nadeje, trochu odvahy a bude to:) drzim palceky

ako som sa do toho dostala...chcela som byt len trochu stihlejsia,az sa to vymklo spod kontroly.ked som videla,ze sa to da,ze naozaj chudnem,isla som dalej a dalej(ved vzdy je z coho chudnut..)az som zasla trochu pridaleko asi..a odvtedy sa to so mnou vlecie,bude to uz rok.stala mi ta stihlost za tie problemy?fyzicke aj psychicke.. vzivote by ma nenapadlo,ze raz bude pre mna jedlo taka tazka vec,problem,nepriatel,alebo ako to nazvat.jest,a nerozmyslat nad tym ,ci je toho vela,malo..nebat sa.ale preco chcem byt dokonala?teraz sa citim sice fajn,ale.. dufam,ze raz to bude ok.

okej tak zhaname psychologicku. mas nejaku vybranu? chcem ta donutit k tomu aby si to neodkladala... tak sup sup rychlo konat!!! :)

Vieš, môj priateľ je veľmi zlatý, dosť sa kvôli mne zmenil, predtým nebol ani spolovice taký citlivý,akým sa stal teraz:-) On si myslí, že to chceme obaja, tú spoločnú budúcnosť..ja som to aj chcela,ale teraz mám nejaké pochybnosti...
K psyhcologičke nechodím,ale už o tom uvažujem, lebo myslím, že sa aj ta potrebujem z mnohých vecí vyrozprávať...v minulosti som zažila nejaké traumatické zážitky,a stále vo mne ostali...a zrejme z toho pochádza moja bulímia...