Strava, Anorexia, Bulímia-boj vyhráš II

keby si nenapisala,ze je to chlap,asi by som si myslela,ze je to ta moja psychiatricka:-)ja som tam chodila(len preto,ze som musela),a teraz,toto bol uz vrchol vsetkeho,ked som tam naposledy bola,bolo mi tam uplne do revu,ze moze byt clovek a doktor taky bezcitny

kačka, ja som bola na oslave včera, a cítila som sa strašne! Myslím, že najdôležitejšie je asi nepozerať na dotyčného ako papá, koľko toho papá a asi neponúkať ho. Mne to strašne vadí, ak ma niekto stále ponúka..Začnem plakať, ale nechcem to tu rozoberať..Idem off, bolí ma žalúdok, prepáčte:-(
kačka, veľa šťastíčka s kamarátkou, a buď jej oporou.

aninko, ja som mala tiež takého psychiatra- chodila som k nemu rok, úplne zbytočne! A tiež mi dával hocijaké lieky, stále to len zvyšoval, ale ja som ich nikdy ani neužívala, až minulé leto a doplatila som na to pribratím. Vždy mi predpísal také lieky, po ktorých sa priberá...Po 2mes. som k nemu prišla s plačom, že som pribrala cez 15kg a on na to, že to nevadí, že je to len dobre. Povedala som mu, že sa zabijem, a on na to nič, písal si do PC a do 5min. som bola vybavená. A to som vážila kvôli nemu 69kg! Nikdy mi nič neporadil, len tá jediná otázka, ako sa mám a vec vybavená...Nič sme ani nerozoberali...a ja krava ani neviem, na čo som k nemu vlastne chodila (raz za mesiac)...

Veľmi vám ďakujem, kočky.
Misha, nemyslela som to tak, že by sme ju nepozvali na oslavu, lebo je iná, to vôbec nie. Myslela som to dobre - či sa nebude zle cítiť, pri kope jedla, či ju to nebude provokovať. Myslím, že preto dosť skoro odišla, asi jej to nerobilo dobre. Neviem.
Práve preto som sa obrátila na toto fórum, na vás. Myslím, že tí, čo majú, alebo mali takéto problémy vedia povedať, ako sa cítia v takých situáciách. My čo ich nemáme, nevieme, ako sa správať, čo je správne, aby sme neurobili nechtiac nejakú blbosť a aby sme kamošku neprovokovali, ale ju podržali, aby sa pri nás cítila dobre a mohla sa na nás spoľahnúť, aj keď sa jej o tom hovorí ťažko.

mishi,snazim,ale idem byt na to uplne sama,lebo doktorka by som nou riesila do nekonecna len problemy,ktore sa jej zdaju byt najdolezitejsie,a ked sa mam zle tak si mam zvysit lieky,to je podla nej vyriesenie problemu a mne to len sposobovalo dalsie depresie,ze som nic nezvladala a preto si liekmi musim nicit pecen a spol,ale bojujem

anka, to si pekne napísala! A to isté mi povedala psychologička, veriť si, a zobrať za svoj život zodpovednosť!!!
Anka, a ty si na tom ako? Snažíš sa bojovať?

tak sa z toho dostane ona i kazdy

Babenky, idem si dať teplé na brucho...Prídem večer...pá pá..

avinka,zacat si verit a prijimat prehry,odsudzujuce pohlady,usmiat sa kazde rano,aj ked zrovna nie je k tomu dovod,poslat do certa ludi,ktori stale nieco ocakavaju od nas a pritom si tym chcu len naplnit svoju tuzbu,ze oni maju taku alebo hentaku dceru,proste zit z zobrat za svoj zivot zodpovednost...

avinka, liečia sa rovnako, tiež som bola na liečení, viem to na 100%!
Kačka, najlepšie, čo by si mohla pre ňu urobiť by bolo, keby si sa s ňou o tom porozprávala- sama. Povedz jej, že ju máš rada, že nechceš, aby sa ďalej trápila, že Ti na nej záleží, a že by si jej rada pomohla. Opýtaj sa jej, či jej môžem pomôcť...Ak povie že áno, navrhni jej, že by si išla s ňou k odborníkovi. To je to najlepšie, čo môžeš pre ňu urobiť.