Milujem svojho priatela uz 7 rokov , dnes sme sa salili a on ze mam byt tichsie lebo pride jeho brat... tak som zo srandy, podotykam naozaj zo srandy povedala,ze - no a co, tak sa prida. On sa nahneval a ani mi nedviha telefony, co mam robit, nechcem ho stratit...
pokaslala som to
dufam, ze nie... ani jeden z vas si nezasluzi trpiet pre lasku, mate krasne srdiecka....nechapem.. vravela som si, ze budem silna, ale aj tak len revem...prepac sa neda na vsetko len tak zabudnut? preco nieco, co bolo take nadherne, potom tak boli?
envy a mozno jedneho dna ty budes utesovat nas, co ty vies? urcite by si nevahala a podrzala tu kazdeho s problemom, takze slova vdaky nie su potrebne. vzdy tu budeme pre teba
envy, nebolo to nijake plytvanie casom, to sa bat nemusis, myslim, ze kazdy kto tu je nesetri milym slovom, aj ked je to velmi tazke, kazdy d nas by ti doprial stastie, ale to nejde, len tak mavnut carovnym prutikom aby si bola stastna,a le kazdy ti to praje tu z celeho srdiecka. *drzim ti palceky, aby si to cim skor prekonala
Envy, Milan, normálne mi vysli slzy- takýto záver som nečakala. Envy, prajem ti veľa šťastia, držím palce, nech sa pozbieraš aj ty a aj Milan. Jedno som sa ja tu naučila- musím si viac ešte viac vážiť lásku, lebo nemusí byť nastálo a naisto- musím si dávať pozor na jazyk. Mademoiselle napísala to čo ja- raz vyjde slnko a budete šťastní. Verte tomu. Bude dobre, nie dnes, zajtra , ale raz...
sisi, madamoiselle, milan a vsetci ostatni, co ste mi tak drzali palce....
dakujem vam velmi krasne, ked som sa citila mizerne,vase pekne slova mi pomohli... velmi si vazim, ze ste mi CHCELI vobec pomoct... ja som o svoje stastie prisla, toto bola zivotna laska, to viem... to clovek citi... ale mate v jednom pravdu... som mlada, otrasiem sa a pojdem dalej... ked sa clovek potkne, mal by vstat, oprasit zadok a ist dalej... vzdy som chcela, aby bol ten moj statsny a verila som, ze so mnou aj je... no nevie, co chce... co je v tom ina alebo nie, ja mu zelam, nech je s nou stastny... neverim, ze sa dame este niekedy dokopy, neviem, ci to este ja sama chcem... teraz ma caka nenormalne tazke obdobie, ale upnem sa na pracu, na skolu, na statnice... budem sa viac venovat priatelom, viac chodit do fitka, s kamaratmi chodit na chaty.... bude mi sice chybat laska, jeho laska... ale verim, ze raz budem opat stastna.. ci single alebo s niekym inym... a verim, ze ak sa aj este mozno velakrat rozidem, ze uz nikdy nie takto neferovo, ze ma uz nikdy nebude nikto vodit za nos, mazat mi med okolo ust s tym, ze ma miluje a ze chce so mnou buducnost.. a ze ja som jeho posledna, jedina a navzdy laska...a potom sa na mna tak hnusne vykasle.....
dali ste mi silu, a mrzi ma, ze ste zbytocne plytvali casom a energiou, ze to nevyslo.... mne to trha srdce, ale viem, ze raz sa opat budem smiat, tancovat, spievat si pri vysavani, ze budem aj lubit...len to, decka, po mne nechcite uz zajtra....
zelam vam vsetko dobre do zivota, najma vela lasky a malo trapenia...
envy, ak vydrzis pozerat na plysaka, tak si ho nechaj, je skoda ho vyhodit a zase ten plysak nie je on. Musis sa s tym naucit zit. Postupne sa na plysaka budes pozerat a ani ti pri tom nenapadne, ze je od neho, budes to bvrat ako samozrejmu vec. Ak ti pozeranie na neho robi tazkosti, skus ho docasne niekam umiestnit. Ja neviem zabal ho do igelitoveho vreca a daj do pivnice, alebo ho schovaj u starych rodicov, u kamosky. Moznosti je vela, je to len a len na tebe
ale ked ja neviem, kam mam dat toho krasneho plysaka, on sa mi nikam nezmesti:((((((((((
A hlavne potrebujes normalne papat a normalny spanok. Neodporucam tabletky, raz za cas je to v pohode. Ale dobry je cajik z medovky lekarskej. Niekto pije aj mliecko s medom, ja to nemam vyskusane, lebo ja mlieko nemozem. Alebo aj jedno pivo. Bude sa ti spinkat ovela lepsie a lahsie zapsavat. Hlavne ak s ati chce plakat, tak sa vyplac, vyplavi to z teba bolest a je to ocistujuce. Netreba zadrziavat city, vsetko to musi ist von z teba. Ale nezabudaj na seba a na svoje zdravie, to je prvorade. jedlo a spanok. To dodrzuj. aj ked je to narocne, ale ver, ze zivot stoji za to, a si mlada este tolko peknych veci ta stretne. Ked budes o niekolko rokov vydata a s detmi, tak si na toto spomenies len s usmevom, zeake boli krasne cvile, ale ze ten s kym bude, ten je este lepsi. vidis, bude to svetko dobre.
envy ja ti nepisem, ze nie je, sama vies najlepsie ako to je, len ako si sama napisala, ak na to pride, aby nebolo neskoro... V kazdom pripade teraz zacinas novy zivot, takze je cas zacat mysliet na seba. Bude to velmi tazke, hlavne zo zaciatku. Takze nebud sama, dopraj si svetko, co si pri nom robit nemohla, co mu vadilo. Ale hlavne sa stale zamestnavaj a mysli pozitivne, mozno sa ani nenazdas a stretnes novu lasku. JA som moju stretla v case najväcsieho trapenia, kedy som uvazovala uz o tom, ze to skoncim, bola som od toho velmi blizko, takmer som skoncila na psychiatrii, bola som an tom proste zel. Tym chcem povedat, ze nemas stracat nadej, ze vyjde slnko a ono vyjde tedy, ked to nebudes cakat a zasvieti a ohreje ta svojimi lucmi. Ak sa nemas z coho ineho tesit, tak aspon mysli na to slniecko, co raz vyde a ver ze ono vyde. Uvidis, bude to vsteko dobre. Musis byt hlavne silna.
nie nie, madmoiselle, teraz je fakt koniec, definitivny...to citim.... napisala som mu, ze ocividne nevie, co chce, ale ked na to pride, aby uz nebolo neskoro..
keby ste mi vydlabali srdce tupoz lyzickou, menej by ma to bolelo