o5 nastal ten cas, ked sa mi nexce zit...a asi to aj tak navzdy ostane...nenavidim mojho otca, neznasam ho...vzdy nam len ublizoval a potom sa hral na svateho...sama pretvarka...vycitky...hadky...podcenovanie...dirig ovanie...vnucovanie... a o5 vycitky... sak uz sa tak citim, ze ani nemam pravo na zivot...potom je dobry, ale to len xvilku a potom sa uz nevladze pretvarovat, aky v skutocnozti je a zase...kvoli nemu odisla prec moja sestra a kvoli nemu odidem aj ja...este rok vydrzat doma, potom ma cakaju slzy v ociax, ze nepojdem na vysku...lebo aj keby ma prijali, tak by som prisla aj o tu stipku energie, ktora mi este ostala - vycital by mi, ze ma musi zivit...a to mna nebavi pocuvat...a nexam na Slovensku moju lasku...a tym sa moj zivot skonci...a to bude posledna kapitola mojho zivota...mam dojem, ze zivot sa toci len okolo penazi, zloby a pretvarky...mam toho vazne dost!!!
mam toho uz dost!!!
Drzim palce
dakujem za rady,skusim a ozvem sa či to zabralo
hey aria, ale si vybita:)) poupratujes a ides:) dobry napad:) aj moju mamku tesi, ked poupratujem...vyskusaj alani...snad to zaberie:)
takze niesom sama, co take prezivam...vdaka priatelovi a vam si zacinam uvedomovat, ze to je moj zivot a nie ich...ze aj oni maju svoj. vcera ma dost ranilo ako oco krical na mamku(nie kvoli mne) a ju to muselo ranit este viac...krici a ja pocujem vsetko do mojej izby...snazim sa nepocuvat, no nie vzdy to ide...lebo niektore veci je najlepsie nepocut...a pekne ma to zralo...a "najlepsie" na tom je to, ze on sa potom tvari, ze je vsetko v poriadku a mamka musi pristat na jeho hru...nemusela by, no ked chce pokoj v rodine, tak sa obetuje...obdivujem ju, ze ho este nenechala...no na druhej strane by ani nemala kam ist a ja s nou tak isto...vie sice dost vyprovokovat do hadky, ale az tak, ze by musel on tak penit...to nie...a to sa deje u nas od mala a mozno aj preto som taka utiahnuta, ze sa neviem s ludmi vzdy otvorene porozpravat...napr. dnes som bola dost urecnena na moj vkus a cudujem sa, kde sa to vo mne nabralo...no su dni, ked poviem len 20 slov alebo len tak nejak - malo...asi to prostredie od mala ma velky vplyv...niekto si z toho nic nerobi, ale mna trapi, ked sa nasi hadaju...a potom, ked krici oco na mna, tak mi je uplne na nic, lebo on netrapi len mna, ale aj mamku...a niekedy sa aj ja pretvarujem, ze sa mam fayn, no v skutocnosti nemam...v poslednej dobe svoju naladu neskryvam, spravam sa podla toho ako sa citim...ked dobre tak dobre, ak zle tak zle...nastastie mi nezakazovali chodit vonku, prave naopak...vzdy ma posielali, no ja som na zakladke nechodila...nemala som partiu a co sa budem vnucovat tam, kde ma nechcu a aj keby ma medzi seba chceli, tak ja by som sa tam citila zle...teraz mam ist s kym vonku a na moje prekvapenie mi nezakazuju a nemam ani vecierku...a uz sa ani velmi nevypytuju kade chodim...a to ma tesi...alani, jedna moja kam. mala tiez taky problem s rodicmi ako ty...skus sa este raz s mamkou porozpravat...ona prv chodila von tajne, ze ide k pribuznej a ta ju kryla, no to nie je najlepsi napad...ak sa chystas na vysku, tak si vyber daleko daleko, aby si bola na internate a budes mat slobodu...
No u mna sa to zmenilo ked som zacala pracovat. Robila som na smeny, takze mi aj pomohlo ze som bola tazko kontrolovatelna. A pocas strednej som mamu zoznamila s kamoskami a priatelom a ako hovorim, dohodli sme sa. Zacalo to tym, ze som mohla byt na diske raz mesacne do tej 1nej a postupne pomalicky som pridavala. Pomoze sa o tom rozpravat bez hadok a hnevu. Skus napriklad urobit nieco co im urobi radost. Ja som napriklad popratala cely byt, alebo nieco podobne. A kamosi ak su kamosi, nech ti radsej pomozu. Nech zajdu k vam a presvedcia vasich ze nie su ziadni nasilnici co ta kdesi na diske znasilnia, pokrajaju a upalia :o)
a ty si mala tiež takyto problem,? kolko si mala rokov ked to už bolo ok,ak možem vedieť?lebo ja sa cítim dosť zle ked všetci možu robiť čo chcu a ja sedím doma ,bojím sa aby sa kamoši na mna pre to nevykašlali
Skus, u mna to zabralo. A casom sme si zvykli. Teraz mam 25, ale vzdy ked niekam idem tak volam mame ze som dosla ok, a sem tam sa ohlasim ze zijem. Mna to stoji minutku casu a aspon nemam doma sceny. A ked vie presne kde som a s kym tak je spokojna.
dakujem za radu.skusim to ale neviem či to pomože ale vážim si to :)
Alani, skuste najst nejaky spolocny kompromis. Zoznam ich s tvojimi priatelmi aby vedeli s kym si a skus sa s nimi dohodnut ze ked pojdes na diskoteku, tak im kazdu hodinu zavolas, alebo nieco podobne. Je prirodzne ze maju strach, ale treba ho postupne a rozumne odburat. Nejake radikalne odporovanie by som zatial neodporucala.
nemohol by mi niekto pomocť,mam 18 rokov a rodičia mi nič nedovolia musim byť doma o 9 ,nemožem chodiť na diskoteky a vždy ked niekam chcem isť tak ma spovedaju ako male decko,ale najhoršie je že vždy myslia na to najhoršie a zakaždým maju inu výhovorku,a klamu mi,som už nešťastná ale neviem čo už s tým lebo ja sa neviem vzoprieť a lahko všetko odpuštam a oni ma nikdy nechcu vypočuť je to normalne,prosim poradťe