Nebavi ma zit!

JT
a neľutuješ to že si nešiel ďalej študovať, niekedy ti to nepríde také divné, že mohol si mať viac? citiš že by ťa táto práca napĺňala?

no asi ťa nepotešim. robíme teraz fasády na stavbe ja som tiež ďalej nešiel na školu

JT
a čo robíš? teda čím si?

hmm tam robím

jt
okolie BB

toto bolo trochu lepšie "hlupáci" a keď tu ešte raz napíšeš tak si zmeň aspoň nick
A ty si s kade ehm

JT:
no nemam pocit,ze som napisala somarinu,kedze to tak je a si myslim,ze nie si jedina,co ma psychicke problemy,ale existuju aj omnoho horsie pripady a neriesa to samovrazdami a pod. volovinami a pisat,ze sa niekto chce zabit,to je somarina!!ale mas pravdu,vsetci ste uboziatka,ktorym kazdy len ublizuje...ked sa ti nieco zle stalo,tak zdvihni hlavu a nech ta to posilni,ale ked sa budes lutovat ako to mnohi robia,tak to je tvoj problem

hlupaci
psychické choroby sú niekedy omnoho horšie než tie telesné...to si uvedom!!!!

hlupáci- tvoj nick ťa presne vystihuje. Je každému jasné, že si magor a nič nevieš o psychických problémom. Kto to nezažil tak nemá s kadiaľ vedieť ako je človekom ktorý su v depresii. Si vyskúšaj ty niekedy urobiť si test depresie a je tam asi 5 možnstí a to neznamená, že keď tebe vychádza zdravý psychický stav, že druhým nemôže výsť ľahká depka, prípadne ťažka. Takže ak tu máš písať také somariny a tvoj charakter voči pomoci je opačný tak drz zobák.

JT
čo ma trápy? jooooj...to by bolo na riadne dlhý román...mám 22 rokov a spackaný život vďaka jednej učiteľke čo ma na základnej škole 5 rokov psychicky týrala...a tým to všetko začalo...dnes už viem, chápem všetky moje činy a myšlienkové pochody čo mi vtedy blúdili hlavou... Dnes aj napriek tomu že som pod psychiatrickým dohľadom stále myslím na pomstu a následne na smrť. Nemám strednú školu a ani prácu. Nemám nič!!! Mám hŕbku antidepresív, liekov na ukľudnenie a vďaka všetkému tomu stresu zdravotné problémy (objavili sa epileptické záchvaty). Kebyže skôr,.. ešte keď bol čas,.. kebyže práve vtedy moji rodičia zakročili a preložili ma na inú školu, tak by som bola úplne niekde inde. Bola by som šťastné dieťa, s vinikajúcim prospechom, mala by som za sebou zdravotnú školu a práve teraz by som študovala psychológiu... Namiesto toho chodím z jedného psychiatrického zariadenia do druhého a myslím len a len na smrť... Nie je to smutné? VIem, mnoho ľudí má horší život,.. no toto je len útržok z toho môjho... Nikto nedokáže pochopiť to čo sa mi preháňa hlavou, lebo ste to nezažili....