Caute vsetci!Rozhodla som sa zalozit tuto temu pretoze ma uz dlhsi cas zoziera prave depresia..ja sa proste neviem z nicoho tesit:(mam len 16 rokov ale velmi sa trapim,hocico ma dokaze rozhodit,nikdy nie som stastna a mala som uz aj take myslienky na samovrazdu:(prosim kto ma podobne problemy nech mi napise alebo poradi co s tym mam robit,ku psychologicke som chodila ale nepomohla mi a lieky brat nchcem.
Depresia
Chcem sa opytat tych,ktori trpia depresiou a radi spia,ci nemaju problem s tym,ze sa ocitavaju vo velmi zvlastnych snoch,kde je vsetko akoby realne,ale casto aj strasne.Ja osobne tiez trpim depresiou a beriem lieky,ale zakazdym,ked spim,mam velmi zive a realne sny,nespocetne mnozstvo pribehov a stretnuti sa s ludmi,ktorych vobec v bdelom stave nepoznam,navstevujem oblasti,v ktorych som nikdy v zivote nebol a prezivam tam radost,niekedy vsak su to sny-nocne mory,aj ked stale realne pribehy,ziadne strasidla a pod.Neviem,co s tym,zijem akoby vo virtualnej realite,a po prebudeni sa mi tento svet zda byt banalny a nudny v porovnani s tym,co prezivam pocas spanku.Ako ste na tom ostatni,co trpite depresiou?
momentalne som si zvolil cestu samoty kvasim si doma a nikam nemam chut chodit a pravdu povediac mi to moc neprekaza a este vela spavam to ma celkom tesi ..
face of agony-myslim ze viem o com pises nemas to lahke...
To malo by takto: Bojim sa zbavit sa depky, PRETOZE sa bojim, ze zas pride za stastnou chvilkou nieco zle.
elessar, tie riadky su este nic v porovnanim s minulostou. Dnes uz myslim omnoho pozitivnejsie. Padla som na uplne dno. Ale ked nan padnete, tak mate stastie, ze sa mozte od neho odrazit. A co potom, ked sa uzdravis? Co budes robit? Mne prave tento strach brani v uzdraveni. Ze uz som si na depky tak zvykla, ze si neviem predstavit zivot bez nich. Neviem, co sa stane, ked budem stastna. A este jedna vec ma trapi. Bojim sa zbavit sa depky, preto sa bojim, ze zas pride za stastnou chvilkou nieco zle. Tak sa o to ani nesnazim.
Navi, mne sa casto zda, akoby som bola v sne. Aj sa casto zamyslam nad tym, ako zle sa citim. Ale nie je to skor sebalutost...? No,ale to je v podstate jedno.
Život trabažiť taký aký je. Ak je smutný, treba ho žiť smutne. Ak je veslý, tak veselo. Nesnažte sa ale prečúrať smútok tým, že ho vypnete. Môže sa vám stať,že chytíte DPDR, a to je oveľa horšie, než smútok.
NAVI..nie, o tej stranke som nevedel, vdaka za info, budem citat, rad si roysirim obzory.
Díky navi za nové info, to som chcela čítať...
TOTO MA ZAUJALO Z TOHO CLANKU, A JE TO VELKA PRAVDA- Spôsob ako sa uberať preč od depersonalizácie spočíva v tom, aby sme sa DP/DR neobávali a netrápili sa ňou. Musíme sa s ňou naučiť spolupracovať, dať jej toľko priestoru koľko potrebuje a nebyť pocitmi depersonalizácie nejako znepokojený a frustrovaný. Musíte to chápať tak, že vaše telo sa týmto spôsobom len prirodzene bráni, že to nie je len znamenie toho že sa ide stať niečo hrôzostrašné alebo že sa z vás nadobro stáva šialenec. DP/DR je rovnaká ako ostatné podobné problémy a čím viac sa toho budete báť a nehorázne sa kvôli tomu stresovať a trápiť, tým väčší problém ešte môže nastať a tým dlhšie len ostanete v začarovanom kruhu.