Depresia

veľa chlapov - hlavne v staršej generácii bolo zvyknutých, že žena má na starosti- ženské práce (celá domácnosť+deti:-), ale popritom zatvárali oči pred tým, že žena chodí do práce ako aj muž! ale hlavne, že pán si potrebuje oddýchnuť. no ako si chlapa vychováme, tak sa budeme mať- ktovie ako to bude???

tak môj obdiv, že si vydržala v takomto nevyhovujúcom štýle života- možno teraz by si sa mala začať venovať sebe, svojim koníčkom, záľubám, niečomu, čo by ťa urobilo šťastnou- mám právo radíť, ked som veľa toho neprežila?

jaja, ja som to už skúšala nie raz, aby urobil aj on niečo, ale výlsldok jho príce bol otrasný, musela som po ňom všetko prerábať, on totižto nemnevie uriť, nakoľko sa to nemal kde naučiť a ani sa nesnažiť, lebo celé dni bol v práci a ke´d sa prítol už sa mu nič nechcelo len sedieť pred tenkou, je pravda že aj ja som bola zamestaná a musela som všetko stíhať, aj deti, aj domácnosť, aj záhradu, pranie, žehlenie atď. Ja som sa zodrava, a on pán v najlepších rokoch a preto ho aj čiastočne nenávidím a už to neviem v sebe zmeniť. Moj najväčší problém je v tom, že táto situácia medzi nami sa bude časom len zhoršovať a ja si neviem zadovážiť potrebné množstvo sedatív, ktoré pre svoju existenciu potrebujem, lebo v lekárni kúpiť sa to nedá a lekárka mi väčšie množstvo ccc. 3 krabičky nepredpíša. Tak ako to mám riešiť, povrazom, alebo britvou, mám 59 rokov, na rozvod je už neskoro a on by ani nesúhlasil, lebo jemu takýto život vyhovuje.

akoby všetky povinnosti mala ona na hlave, a jemu je všetko jedno! na jednej strane vie, že to robí dobre, že je happy, možno aj ona by chcela byť tak happy ako on- ale nie svojim pričinením, alebo aspon s pomocou väčšieho záujmu z jeho strany o jej osobu??? - dohady

podla mna depresia z niečoho pramení... mne to pripadá tak, akoby ju ubíjalo to, že čo všetko robí pre manžela, a on je taký nevšímavý, a nevidí ako sa trápi? - to sú len dohady, fidorka vie naj...

Fidorka, je nieco, co by si mu chcela povedat? Je nieco, co by si chcela povedat inej osobe? (psycholog...) Co ta trapi? Asi nam to sem ani nepovies, ale nieco ta urcite musi velmi ubijat (ako pisala Jaja). Co je to? Je to nieco z minulosti? Poznas svoje problemy? Alebo si myslis, ze ta nic netrapi okrem tvojej depresii? (trochu vela otazok:)

asi máš depresiu zo svojho manžela- z jeho prístupu???

no pripadá mi akoby ťa to všetko ubíjalo. manžel vie o tvojich problémoch? prečo sa neporozprávate a nevyžaduješ aj ty od neho troška snahy, aby to bolo aspon z polovice tak dobre ako jemu pri tebe? pripadáš mi ako obeť svojej starostlivosti- zvýš nároky, lebo ozaj to k ničomu dobrému nevedie... nesmieš robiť niečo , čo ťa takto ubíja, lebo ti bude stále zle...

Som v koncoch, na depresiu mi už nič nezaberá. Budím sa, a aj vstávam ráno o 2-3.00 hod. nakoľko som už vyspatá, naraňujkujem sa /jeden grahamový rožok s kávovou a užijem svoje lieky citalec a calcium, a pozerám televízor, alebo sa pustím do varenia, alebo upratovania, a kd sa rozvidnieva idem do záhrady niečo porobiť. pripravím manželovi obed a dám si 2 trbl.hypnogen na spanie, aby som aspoň na chvíľuprestala existovať. Je to moje najkrajšie obdobie z celého dňa keď zaspín na tých pár hodín. Po prebudení mám veľmi zlú náladu, že už som zase pri vedomí a už len netrpezlivo čakám aby uplynulo pár hodín, aby som zasa mohla užiť svoju dánku: hypnogen, neurol, SJW, triticco. S týmto mixom sa podarí spať asi do tej 2-3.OO hodiny, kedy opäť vstávam. Nad ránom je to akotak dobré, ale ráno keď vstane manžel, úplne sa zmením. Pochytí ma trieška, nervozita, páli ma celé telo, akjoby som bola spálená slnkom, všetko ma svrbí. Vôbec sa nerozprávame, lebo neni o čom. Nemo plním svoje povinnosti voči nemu. On je zdravý ako buk a ja postupne chátram. Varím mu maximálne zdravú racionálnu stravu, + všetky doplnky od RNG ktoré prichádzajú do úvahy. No a manžel si aj pochvaľuje ako sa fyzicky dobre cíti. Celé dni iné nerobí len chodí na prechádzky, hrá na kravíry, je na PC a kŕmi sa. Robota žiadna, pritom bývame v rodinnom dome.
Odkedy je na dôchodku /od 1.1.08/ sa môj stav podstatne zhodšil, s nervami /depresiou/ som sa tom zle. Neviem ako dlho to vydržím, a keď sa to bude naďalej zhoršovať kam sa až môžem dopracovať, bojím sa že si siahnem na život. Ja mu zabezpečujem bezstarostný pohodlný život, a ja priňom prežívam peklo. Vedel by mi niekto v tejto situácii poradiť?

Pomaha. Dost.