Palomino, presne tak, ako píšeš, ja som sa zo začiatku bála sadnúť do nášho auta, lebo je väčšie, sedíš vyššie, pripadalo mi to ako malý autobus...Ale muž ma presvedčil, že je to lepšie a bezpečnejšie, že viac vidím, ako ostatní. A fakt! Teraz, keď sa veziem v aute malom, tak mám pocit, že sedím na ceste a nič nevidím. Je to len zvyk. Horšie je s tým parkovať, niekam sa napchať, ten odhad mi ešte niekedy chýba. Z ťukesov až taký strach nemám, ani zo seba nie, skôr z bláznov na cestách a tých je teda dosť.
Nashira, vidíš, dvojka zo správania nad tebou visela ako damoklov meč a vyrástla z teba normálna šikovná žena, citlivá, rozumná, žiadny gangster:) Takže to nebude až taká hrôza, keď sa dcérka vybrala v tvojich šľapajách, no nie? A život nie je spravodlivý. Čím skôr na to človek príde a zvykne si, tým pre neho lepšie.