Depresia a panicka porucha

ja som veľa čítala o tejto chorobe..a je možné sa z nej dostať, ale človek musí byť silný...musí sa prekonávať...aj moja lekárka povedala, že je možné sa vyliečiť, ale je možné aj to, že stavy sa môžu po istej dobe vrátiť....je to závislé od našej psychickej a fyzickej stránky, od toho ako dokážeme zvládať stres, usporiadať si život a podobne si ja osobne myslím....
Čítala som, že vo veľkej miere pomáha ľudom s"panickou" ked sa venujú športu, chodia von, do lesa, na prechádzky, zhovárajú sa s ľudmi...odreagúvajú sa a čerpajú energiu...
Nepomôže človeku ležať na gauči a plakať nad sebou a svojou chorobou...to určite nie...a hlavne nenechávať sa ovládať touto chorobou...
Každý si musí uvedomiť...že je to ochorenie ako každé iné...pričom ľudia sú aj vážnejšie chorí a na to sa automaticky nabaľujú ešte aj psychické choroby-depresie, uzkosti, panika....

Vždy si hovorím, že ľudia sú na to isto ešte horšie ako ja...aj keď som prežila nielen v osobnom živote zložité veci a skúšky ale aj v súvislosti s touto chorobou rozne stavy...len ten, kto trpí panickou poruchou vie, aké sú tieto stavy hrozné ako sa človek cíti, a ako dokáže táto choroba človeka oddeliť od spoločnosti, od normálneho života...určite vieš o čom hovorím....

ahojte mozem trpiet panickou poruchou aj ked mam 17????

Pamela, chcela by som sa ťa opýtať si aké sú vhodné prírodné prepáraty na tieto naše stavy...poznám Persen, ten doporucujú psychologovia, prípadne čaje....ak máš s niečim skúsenosť...tak môžeš poradiť, budem rada....

ja sa zase až tak nepozorujem...teda myslím tlak a tep si nemeriam...lebo viem, že je to zbytočné...to je len v našej hlave taká myšlienka..ked ti je troška zle a srdce sa rozbúši, tak si človek myslí neviem čo...to ja nerobím, lebo tým chorobe človek opať dáva možnosť vniknúť do myšlienok...a ovládať ich.
Aké stavy máš teraz? Ako sa cítiš?
Ja som rozmýšlala, že začnem aktívne športovať, skrátka niečo robiť až načerpem energiu...lebo si myslím, že človek potom len myslí na chorobu

pamela...ja viem o svojej chorobe viac ako moja lekárka....ked som k nej prišla tak som jej sama povedala, aká je moja diagnoza a ona mi ju len potvrdila. Mám vysokoškolské vzdelanie-orientované na psychol.oblasť. S lekárkou mám výborný vzťah a vždy sme sa fajn porozprávali spolu, čo je tiež dôležité

Čo sa týka panickej poruchy v mojom prípade-ataky už nemám. Počas liečby som prežila rôzne stavy- úzkosť, pocity na odpadnutie pri státi, búšenie srdca...poznáš isto tieto stavy. Dokázala som ich prekonať. Prihlásila som sa na druhú vysokú školu, mám dieťa o ktoré sa starám sama.

Príčinou mojej choroby je môj bývalý manžel, ktorý ma psychicky týral, pri ktorom som zažívala každodenný stres a to sa stalo spúšťačom mojej choroby.
Prežila som toho v svojom živote veľa, manžel ma ponižoval, vyhrážkami poniživaním moje sebavedomie a chuť žiť vedome zatláčal.
Opustil nás nakoniec kôli iným ženám a mne po nom ostala pamiatka v podobe choroby - panickej.
Po rozvode som sa dostala do poriadku sama, začala som študovať hoci trpím panickou poruchou...zvládla som ťažké a vypaté situácie...všetky skúšky na A, svoju dcéru aj domácnosť, prácu....

Minule mi lekárka upravila dávku Cipralexu na štvrtinu, a dva mesiace som bez liekov.
Najma ráno mám také pocity slabosti, na odpadnutie...ale do svojej hlavy sa mi podarilo dostať myšlienku, že toto všetko je len chvíľkový stav, ktorý po chvíli pomynie....a aj tak vždy je.
V noci vždy tak tri hodiny ako zaspím sa zrazu zobudím a mám také pocity slabosti v končatinách, taký zmatočný stav...ale po chvíli sa ukľudním a zaspím....neviem či je to normálne....či mám o tom informovať lekárku...
Snažím sa svoje stavy zvládať bez liekov...je to veľmi ťažké....ale som rada, že normálne žijem...predtým som nevládala ani von výjsť, ísť do obchodu, nič...proste hrozné stavy.....

no tie stavy sú také, že ja zaspím v pohode a po troch-štyroch hodinách cítim takú slabosť v končatinách....viem, že je to stav, ktorý prejde...tak sa ukľudním a potom zaspím....

ketsut ja so tiez po 2 mesiace bez AD ktore som brala pre panicku poruchu.Prezila som hrozne stavy kym som pochopila co je to za poruchu.Tiez mam teraz take divne stavy ale cez den povedala by som ze zbytocne obavy a uzkosti pre nic za nic.Z atakov som sa dostala aj chodit mozem vsade nie jak pred tym len s AD som sa az tak nepozorovala ako to robim teraz.Dost sa pozorujem meram si stale tep, doma aj tlak a hlavne nemozem pocuvat alebo citat o chorobach.Asi mam aj tu 'nevyhodu' ze som zdravotna sestra a viem toho o trochu viac ako ti ini.Neviem ako sa toho zbavit ci s tym ma niekto skusenosti.

ketsut, ake cudne stavy presne? Vies to definovat? lebo ja mam tiez velmi cudne stavy pri zaspavani a potom nejako zaspim..U mna je to skor nekorigovatelnost myslienok..proste myslienky mi idu hlavou same ako keby...cez den to nemam, len ked zaspavam..mam diagnostikovanu derealizaciu/depersonalizaciu vyvolanu pouzitim drog, no postupne to preslo..ale tieto stavy ostali

budem rada, ak mi niekto z Vás poradí, lebo zvládnuť panickú poruchu, uzkostné stavy nie je možné len liekmi ale aj človek sám musí chcieť a byť silný.

Ahojte!
Rok a pol sa liečim na panickú poruchu....moja psychiatrička mi postupne vysadila Cipralex...teraz som dva mesiace bez liekov....Mám najma ráno pocit slabosti, a z času na čas v noci zle spím...také čudné stavy, ktoré po chvíli prejdu a potom zaspím. Neviem či je to normálne....Má niekto z vás skúsenosti s tým, ako mu bolo po vysadení liekov...máte nejaké rady ako si pomôcť-čaje, vitamíny....Nerada by som znova začala užívať lieky.