Poprosila by som Vas, ktori mate skusenosti s liekmi proti depresii Anafranil, ake ste mali neziadujce ucinky, menila som si Seroxat, ktory mi nevyhovoval a lekarka mi predpisala Anafranil, medzi inym neziaducimi ucinkami sa z nich vraj pribera, napiste mi prosim ake mate s nim skusenosti. Dakujem.
Depresia a panicka porucha
ahoj ketsut....tak ako dopadla oslava????
ivanka presne si to vystihla....navyše mna ignoroval môj muž, tiež mi stále hovoril, aká som neschopná, nemožná, lenivá....hoci kôli nemu mi vznikla PP...a bola som podľa neho taká, lebo mal frajerku a potreboval si robiť asi dobre na mne takýmto spôsobom.Nedovoľ mu to. Narozdiel od teba ja som nemala žiadne problémy, mne začali hned ako sme začali spolu žiť...si viete predstaviť prečo asi.
ked sa dáš do poriadku, nájdeš si prácu...bleskovou rýchlosťou ho opusť...a uvidíš o čom je život..je veľa normálnych ľudí, ktorí ťa pochopia a dokážu ti byť oporou a nie ťa takto deptať....a tá tvoja svokra...no to mi nie je nič nové....tá moja bývala si robila aj čiarky asi koľko razy ideme všetci na záchod, lebo bola stále na linke...hotová pohroma...môj bývalý nemohol ani krok urobiť bez toho, aby jeho mamička o tom nevedele...mne sa usmievala do tváre, a za chrbtom nám vedome rozbíjala manželstvo...a bývalý manžel svojím spôsobom....dve kalamity v mojom živote-dosť silná káva.
ja som taká rada, že teraz s nimi nemám nič spoločné, že si neviete predstaviť...ked stretnem môjho muža, ked mu dávam malú tak sa vždy presvedčím, o tom, že je stále rovnako udretý na hlavu, ako ked sme spolu žili, čo je fakt.ani raz ma nepresvedčil, že by som sa o mienke nanho mýlila.
mia teba mám veľmi rada...fakt.....si mi blízka možno preto, že to máš v živote také ako ja, podobný osud...čo sa týka muža, ostatné nie.
dostaneš sa z toho a možno tu raz na forum napíšeš, že si stretla toho pravého, ktorý ta bude mať rád takú aká si a bude ti hlavne OPOROU, bude ta chápať a vážiť si ťa.....to je všetko čo môžem povedať, lebo tak sa správa muž, ktorý miluje ženu!
pekný deň ženy...dnes má môj otec 6O rokov, malá bude mať 5 rokov tak máme menšiu oslavu....
myslím na vás stále ako sa máte
ano ivana ja sa chcem od neho odputat lebo s nim len trpim...dufam ze cim skor mi bude lepsie...a potom mu dam navzdy zbohom...takto sa neda zit
Mia myslíš si,že ak by si sa dala zdravotne do poriadku a bola schopná prácou uživiť seba aj syna,že by si sa dokázala od neho odpútať,aby si zbytočne netrpela???On je človek,ktorý si ťa neváži a nezaslúži si ťa.Ja mám obavy,že keď sa trochu pozbieraš a začneš pracovať opäť si nájde niečo,aby ťa mohol ponižovať,vysmievať sa ti...a tým by si sa dostala tam kde si teraz.Veríš mi,že tvojou chorobou je z veľkej časti ON???Raz si napísala,že tieto problémy máš od 15rokov,ale od kedy si s ním sa to zhoršilo,mne tvoj vzťah s manželom veľmi pripomína život čo prežila "s pánom úžasným" ketsut.Neustále posmešky,zhadzovanie,ponižovanie...a vidíš kam to viedlo...
ale inac dnes som sa dost dobre citila(az na tie zavraty co mi nikdy neprestavaju)bola som vonku s jednym kamaratom co som ho uz dlho nevidela a s nim som sa tak dobre porozpravala.aj on mi hovoril ze jeho mama na tom bola tak isto ako ja a zacala brat ad a teraz je uz ok..a tak mi to dalo nadej...
ivanka aj jeho rodina su taky isty aj oni vravia ze mam 21 rokov a nic mi nemoze byt oni su vsetci taky nevzdelanci...nie nebyvame spolu a oni byvaju daleko tak sa moc ani nestretavame len jeho matka stale telefonuje a vypituje sa no co uz ta isla do prace,pracuje a potom ma zacnu ohovarat...
Ahoj Mia,
v tom sa mýliš,ON si to veľmi dobre uvedomuje,že ti ubližuje a ver mi robí mu to ešte aj dobre,lebo žiadny muž ak miluje svoju ženu,tak ju neponižuje neustále pred ostatnými-UVEDOM SI TO PROSÍM!!!
On sa ti vysmieva,lebo vie ako ťa to zraňuje.ČISTÝ SEBEC!!!Jeho rodina žije s vami,alebo niekde blízko?Musia byť sprostí(sorry) ako on,keď mu nevedia vysvetliť,že choroba si vek nevyberá a keď mu už chcú radiť nech si niečo o tejto chorobe prečítajú a potom súdia či simuluješ,alebo si chorá...veď aj oni určite vedia čo všetko si za svoj krátky život už prežila...užívaj lieky,pokús sa dať do poriadku a potom sa ho čím skôr zbav,lebo ON je tvojou chorobou!!!
DRŽ SA!!!
dakujem ketsutza tvoje slova...som velmi rada ze som nasla toto forum...vdaka tebe ketsut som zacala s terapiou ...keby som nenasla toto forom tak by som sa este neviem kolko trapila...dakujem vam vsetkym...ano ketsut mas pravdu ze si ho nemam vsimat ale je to velmi tazke vsetko ma dokaze zranit...aj ja si stale hovorim ze uz ho nebudem pocuvat ale nejde to...neviem ale niekedy sa mi zda ze si to vseko ani neuvedomuje ako mi ublizuje a od kedy beriem lieky je este neznesitelnejsi...tento raz zas rozpraval rodine
ze beriem ad...oni mu zas hovorili ze to nemoze byt pravda ze ja sa mam zle a ze to sa len pretvarujem lebo som leniva...ze aj oni taku jednu poznaju co rozprava ze sa citi presne tak ako ja a ze nic jej nieje...ze mam len 21rokov a nieje mozne ze mi je zle...to su asi cela rodina taky blbci...vsetci su proti mne a to ma boli
ale nie tatiana, nie si sporná...len si mala iný názor, ale verím, že si jeni chcela dobre a radila podľa vlastných skúseností....
ZUZKA ahoooj, priznám, aj som si myslela, že si to ty...len mi nebola jasná tá prezývka :)Vidíš no, už aj tu som za konfliktnú :)
MIA len neprepadaj sebaľútosti, to nie...to ťa stiahne na dno, ver mi, Ketsut ti dobre radí...